V diskusnej skupine Bluenumbers na sociálnej sieti Facebook sa nedávno objavil príspevok, ktorý ilustruje dlhoročný problém časti slovenského investičného trhu. Používateľ opísal svoju skúsenosť z roku 2021, keď mu finančný sprostredkovateľ odporučil investovanie: „Nastavená cieľová suma bola 77 400 eur na dobu 43 rokov s poplatkom 5 % v hodnote 3 870 eur. Za 4 roky som tam vložil 2 600 eur a na poplatok z toho išlo 2 344 eur.“
Tento prípad, kedy takmer 90 % vloženej sumy klienta pohltil vstupný poplatok a na samotné investovanie išiel len zlomok, je presne ten typ situácie, na ktorú Národná banka Slovenska (NBS) zacielila vo svojom metodickom usmernení k vstupným poplatkom pri investovaní.
Po zverejnení tohto usmernenia na začiatku mája tohto roku od sprostredkovateľov či finančných inštitúcií začalo prichádzať množstvo otázok. Národná banka preto teraz zverejnila otázky a odpovede, v ktorých vysvetľuje, ktoré praktiky už nebudú akceptované.
Aspoň polovica vkladu musí ísť na investíciu
Jeden z najpálčivejších problémov, ktorý centrálna banka chcela riešiť, bola prax, keď prvé platby klienta v rámci pravidelného investovania smerovali výlučne na úhradu poplatku. Klient tak mohol sporiť mesiace či roky bez toho, aby sa jeho peniaze reálne zhodnocovali. Namiesto toho len splácal vstupný poplatok.
Nové usmernenie NBS hovorí, že klient musí začať investovať „bez zbytočného odkladu“. NBS teraz vysvetlila, čo to v praxi znamená. Za akceptovateľný považuje pomer rozdelenia platby 1:1, teda 50 % na poplatok a 50 % na investíciu. V dokumente sa priamo uvádza: „Sme toho názoru, že najmenej 50 % prostriedkov má ísť na investíciu“.
Z toho jasne vyplýva, že model, pri ktorom išlo na poplatok takmer 90 % vkladu, ako v prípade spomínanom na sociálnej sieti, by už dnes nebol v súlade s týmto výkladom odbornej starostlivosti.
Peniaze späť automaticky, nie na požiadanie
Ďalšou kľúčovou oblasťou sú predplatené poplatky a ich vrátenie pri predčasnom ukončení zmluvy. Ak klient zaplatil poplatok pokrývajúci 20 rokov, no zmluvu po piatich rokoch zrušil, nemal doteraz nárok na vrátenie poplatku.
NBS sa túto prax rozhodla zmeniť. Ak klient ukončí investovanie, sprostredkovateľ by mu mal nespotrebovanú časť poplatku vrátiť automaticky. Centrálna banka tvrdí, že podmieňovať vrátenie peňazí špeciálnou žiadosťou zo strany klienta „by mohla byť vyhodnotená ako neprijateľná“ zmluvná podmienka, nakoľko poškodzuje spotrebiteľa.
Žiadne varovania drobným písmom
S vrátením súvisí aj informovanosť. Ak existujú situácie, kedy sa poplatok za žiadnych okolností nevracia, klient o tom musí vedieť skôr, ako zmluvu podpíše. NBS zdôrazňuje, že nestačí uviesť túto informáciu skryto v rozsiahlych zmluvných podmienkach.
Klient musí byť „jasne a dôrazne upozornený“. Tieto informácie musia byť podľa NBS uvedené napríklad tučným písmom a na takom mieste, ktoré si klient všimne a neprehliadne. NBS explicitne varuje pred umiestnením takýchto dôležitých informácií na koniec textu, písaním nevýraznou sivou farbou alebo drobným písmom.
Poplatok sa nesmie počítať z nereálneho horizontu
Príbeh z úvodu poukazuje aj na ďalší problém: výpočet poplatku z extrémne dlhého investičného horizontu. Takto nastavená cieľová suma dramaticky navyšuje absolútnu výšku poplatku.
NBS potvrdzuje, že toto je problém, najmä ak je investičný horizont, z ktorého sa poplatok počíta, neadekvátne dlhý v porovnaní s odporúčaným horizontom samotného finančného nástroja (napr. podielového fondu). Ak má fond odporúčanú dobu držby 5 rokov, no poplatok sa počíta z horizontu 20 alebo 40 rokov, ide podľa NBS o „príklad zlej praktiky“. Poplatok musí byť vypočítaný s odkazom na „adekvátne obdobie“.
Hoci metodické usmernenie nie je zákonom, NBS jasne deklarovala, že sa ním bude riadiť pri výkone dohľadu a bude posudzovať, či finančné inštitúcie konajú v najlepšom záujme klienta.
Najdôltežitejšie otázky a odpovede k novým pravidlám
1. Koľko z mojej pravidelnej platby môže ísť na splácanie vstupného poplatku?
Podľa NBS je akceptovateľný pomer 1:1. To znamená, že najmenej 50 % z každej vašej platby má ísť priamo na investíciu a maximálne 50 % na splátku poplatku.
2. Musím žiadať o vrátenie nespotrebovaného poplatku, ak zruším zmluvu skôr?
Nie. Vrátenie alikvotnej (nespotrebovanej) časti predplateného poplatku by malo prebehnúť automaticky zo strany finančnej inštitúcie. Ak zmluva vyžaduje osobitnú žiadosť, môže ísť o neprijateľnú podmienku.
3. Čo ak mi poradca nastaví poplatok z cieľovej sumy na 30 rokov, hoci fond má odporúčaný horizont 7 rokov?
Podľa NBS ide o príklad zlej praktiky. Poplatok sa má vypočítať s odkazom na „adekvátne obdobie“, ktoré zohľadňuje charakter produktu, nie na neprimerane dlhé obdobie, ktoré len navyšuje poplatok.
4. Ako ma musí inštitúcia informovať, ak sa v nejakom prípade poplatok nevracia?
Informácia o tom musí byť uvedená „jasne a dôrazne“ ešte pred podpisom zmluvy. Nesmie byť skrytá, mala by byť napríklad zvýraznená tučným písmom a na viditeľnom mieste.
5. Čo ak som sa v zmluve zaviazal platiť 100 eur, ale pošlem len 60 eur?
Finančná inštitúcia by mala mať túto situáciu upravenú v zmluve, no aj v takom prípade musí dodržať princíp investovania od začiatku. To znamená, že aj z tejto zníženej platby musí ísť relevantná časť (podľa NBS minimálne 50 %) na investíciu a zvyšok na poplatok.
Prečítajte si ďalšie články na túto tému:
