Slovenskí investori, ktorí investujú do fondov obchodovaných na burze (ETF) si málokedy uvedomia, že hoci investujú v eurách, ich fondy nakupujú často americké akcie za doláre. Ak je euro silnejšie ako dolár, môžu prísť o časť výnosu. Dá sa kurzovým rozdielom nejako vyhnúť a je to vôbec nutné?
Obavy o americkú ekonomiku a nevyspytateľná colná politika amerického prezidenta Donalda Trumpa v posledných mesiacoch ťahajú dolár oproti euru nadol. Akciový index S&P 500 tento rok vzrástol o 12 percent v dolároch, ale v eurách klesol o dve percentá, upozornil nedávno Financial Times.
Približne 80 percent zo siedmich miliárd dolárov, ktoré za posledné tri mesiace prúdili do zahraničných fondov obchodovaných na amerických akciových burzách, bolo zaistených proti kurzovému riziku (hedžing), ukázala analýza Deutsche Bank. Na začiatku roka to bolo približne 20 percent.
Takéto zaistenie znamená, že investori sú vystavení výlučne pohybu ceny aktíva, a nie pohybu medzi dolárom a ich domácou menou. Lenže za túto výsadu musia platiť.
„Cudzinci sa vrátili k nákupu amerických aktív, ale nechcú expozíciu voči dolárom, ktorá s tým súvisí,“ povedal stratég Deutsche Bank George Saravelos a dodal, že títo investori odstraňujú expozíciu voči dolárom bezprecedentným tempom.
Kurzy sú problém
Ako sa v tejto situácii správajú slovenskí investori? Oželejú časť výnosov pre kurzové rozdiely alebo sa proti tomuto riziku poisťujú?
„Hodnota vašej investície závisí aj od vývoja kurzu eura voči doláru. Ak dolár oslabí, zníži to váš výsledný výnos. Funguje to však aj opačne. Ak dolár posilní, zarobíte viac,“ vysvetľuje produktový stratég Finaxu Šimon Pekár.
Analytik Across Private Investments Dominik Hapl pripomína, že menové riziko nezmizne len tým, že fond je kótovaný v eurách. „V krátkom až strednom horizonte vie kurz spraviť rozdiel niekoľko percentuálnych bodov. V dlhšom horizonte sa vplyv menových cyklov zvyčajne zjemňuje,“ vraví.
Okrem investičného horizontu však zohráva rolu aj veľkosť investície. „V prípade jednorazovej väčšej investícii na kratšiu dobu to môže byť problém,“ myslí si predseda predstavenstva spoločnosti European investments centre (EIC) Roman Scherhaufer.
Riešenie existuje, ale nie je lacné
Riešení, ako sa stratám z kurzových rozdielov vyhnúť, je viacero. Investor si môže zvoliť ETF denominované v amerických dolároch – v takom prípade však pocíti každý pohyb eura v oboch smeroch.
„Alternatívou sú menovo zaistené, teda hedžované ETF v eurách, pri ktorých sú kurzové výkyvy medzi eurom a dolárom do veľkej miery neutralizované, takže výnos v eurách je stabilnejší. Nevýhodou sú dodatočné náklady, pretože menový hedging nie je zadarmo,“ vysvetľuje možné stratégie Miroslav Ovčarik, analytik Amundi.
Ďalším riešením môže byť kombinácia oboch prístupov – časť portfólia držať v hedžovaných ETF a časť v nehedžovaných, čo prirodzene znižuje kurzové riziko.
R. Scherhaufer vysvetľuje, že je rozumné zabezpečiť si cez svoju banku hedžing počas celého obdobia držania amerických akcií, napríklad cez NDF (non-delivery forward).
Š. Pekár zase pripomína, že cenu finančných derivátov odráža rozdiel medzi eurovými a dolárovými úrokovými sadzbami. Ak sú úroky v USA vyššie než v eurozóne, investor o tento rozdiel príde. Momentálne sú americké sadzby približne o dva percentuálne body vyššie než európske. „Hedžing by približne túto čiastku z výsledného výnosu ukrojil, pričom ide o slušnú časť očakávaného výnosu akcií,” upozorňuje analytik Finaxu.
Klienti aktívne zaistenie investície neriešia
Ak investujete dlhodobo, vplyv menového kurzu by nemal výrazne pomôcť ani uškodiť. Podľa Š. Pekára preto menové zabezpečenie nestojí za dodatočné náklady. Poplatky v hedžovanom fonde sú oproti fondu bez zaistenia vyššie o 0,2 až 0,5 percenta.
Každý investor musí sám posúdiť, či sa mu menový hedžing oplatí. „Pri dlhom investičnom horizonte môžu výdavky za hedžing znížiť výnosnosť oproti nehedžovanej investícii,“ tvrdí D. Hapl.
Vo Finaxe zatiaľ nepocítili zvýšený tlak klientov na pridanie menového zabezpečenia do investícii. Naopak, v Arcrosse pozorujú zvýšený dopyt po hedžovaných riešeniach najmä u konzervatívnejších klientov s kratším investičným horizontom.
„Najčastejšie volia eurovo hedžované ETF alebo naše produkty s interným menovým zaistením,“ hovorí D. Hapl. Samostatné hedžovanie je podľa neho v praxi zriedkavé, keďže je pre klientov nákladovo aj procesne neefektívne.
Ako spoznáte menovo zaistený fond?
Identifikovať fond, ktorý aktívne riadi menové riziko, je pomerne jednoduché. Investori by si mali všímať tieto znaky:
Dokumenty fondu (KID/Factsheet): Pre stopercentnú istotu si vždy skontrolujte Kľúčové informácie pre investorov (KID) alebo tzv. factsheet. V časti o investičnej stratégii alebo cieli fondu bude jasne uvedené, či fond využíva techniky menového zaistenia (hedžingu) a voči akej mene (napr. voči EUR).
Názov fondu: Najzjavnejším signálom je priamo názov. Hľadajte v ňom kľúčové slová ako „Hedged“, „EUR Hedged“ (alebo zaistenie do inej meny, napr. „CHF Hedged“) či skratku „Hdg“.
Príklad: iShares S&P 500 EUR Hedged UCITS ETF (Acc)
Odlišný ISIN/Ticker: Aj keď fond sleduje rovnaký index (napr. S&P 500) ako jeho nezaistený variant, menovo zaistená verzia bude mať vždy vlastný, unikátny ISIN kód a burzový ticker. Pri vyhľadávaní u brokera tak môžete nájsť obe verzie.
Prečítajte si ďalšie články na túto tému:
