Veľké firmy majú peniaze aj analytikov, ktorí im poradia, aký scenár zvoliť, aby si zachovali ziskovosť aj pri neočakávanom prepade trhov, ktorý nastal napríklad v tomto roku po oznámení Trumpových ciel.
Výkonný riaditeľ investičnej spoločnosti Cyrrus pre Slovensko Miroslav Dobšovič v rozhovore pre Finsider vraví, že neveril Trumpovi, ale veril firmám, že nájdu nejakú stratégiu. „Tie firmy boli na negatívne scenáre dobre pripravené a po čase sa vrátili k svojmu biznisu ako zvyčajne,” vysvetľuje skúsený investor.
Spoločnosť Cyrrus nedávno oznámila svoj vstup na Slovensko. V reklamných článkoch tvrdíte, že na Slovensku sa roky investičný svet točil okolo pár vyvolených. Máte na mysli veľké firmy ako J&T a Pentu?
Nemal som na mysli konkrétne J&T a Pentu. Ide mi o demokratizáciu private bankingu a o rozšírenie jeho produktového spektra mimo private bankingových klientov, ktorí sú tam ako keby v nejakej zlatej klietke. Myslím si, že Slovensko dozrieva a finančná gramotnosť ľudí rastie.
Takže na trhu vidíte medzeru v produktoch pre privátnych klientov bánk?
Áno.
Tvrdíte, že za sebou nemáte banku, nik vám nediktuje produkt, ktorý „treba tlačiť“ na splnenie plánov bankového manažmentu. Ale ponúkate napríklad certifikáty od svetových správcov a investičných bánk. Tie vás nebudú tlačiť do predaja len ich produktov?
Investičné domy ako Goldman Sachs, s ktorými spolupracujeme, na nás netlačia. My sme pre nich malý trh, a to mám na mysli strednú Európu. Ale v rámci nej je Slovensko zaujímavý trh, lebo sa tu veľa investuje, hoci tu chýba istá robustnosť v produktoch, ktorú my dokážeme ponúknuť.
Čo myslíte pod robustnosťou?
Vnímam ju cez rôzne finančné nástroje. Niektoré firmy sa na Slovensku zameriavajú len na ETF fondy, iné na private equity. My sa chceme orientovať aj na ETF-ka, na private equity, ale aj na investičné certifikáty, na dlhopisy či na kryptomeny. Takže to portfólio, ktoré by ste mali mať, by malo byť také, aby ste mohli pokojne spávať.
To pripomína klasickú produktovú diverzifikáciu.
Iste. Ja tvrdím, že investovanie je aj o emóciách. A dôležité je zarábať, ale aj pokojne spávať a to môžete vtedy, keď máte investície diverzifikované a to robustne. Napríklad, keď máte v portfóliu aj nekorelované aktíva.
Môžete uviesť príklad?
Napríklad, keď vám jedna zložka v portfóliu padá, druhá vám môže rásť. Akcie, dolár, zlato aj krypto sa správajú odlišne.
Certifikáty zarobia, aj keď trhy nerastú
Ponúkate certifikáty s best entry mechanizmom. Ako fungujú?
Každý veľký emitent vydáva certifikáty na to, aby sa cez ne financoval. To znamená, že vy im dávate peniaze a kupujete si ich certifikát.
Čiže certifikát je firemný dlhopis?
Certifikát je kombinácia viacerých nástrojov, predovšetkým ide o dlhopis a k tomu rôzne opcie tak, že spolu vytvárajú jeden zaujímavý produkt. Best Entry certifikát znamená, že napríklad koncom októbra, keď sa akciové indexy nachádzali na historických maximách a volatilita bola nízka, sme túto situáciu využili na zostrojenie certifikátu. Ten časuje vstup na akciové trhy za klienta cezbest entry periódu, v tomto prípade do konca roka. Sleduje vývoj podkladových indexov a ako vstupná cena sa použije najnižšia dosiahnutá hodnota v tomto období.
V čom sa chcete odlíšiť od konkurencie?
Naše know-how je, že máme analytikov, ktorí sledujú cenu tých opcií a snažia sa potom vytvoriť pre klienta spolu s veľkou bankou najvhodnejší produkt. Naše skúsenosti pri stovkách emisií rôznych certifikátov nás odlišujú od konkurencie.
Aká je motivácia veľkých globálnych bánk spolupracovať s vami?
My ich berieme ako technickú platformu. To znamená, že im ponúkame produkt, ktorý dáva zmysel vytvoriť pre slovenský trh a používame ich na jeho vytvorenie. A potom ho predávame.
To, čo ste naznačili, mi pripomína časovanie trhu. Lenže obhajcovia pasívneho investovania tvrdia, že časovať trh sa neoplatí, lebo aktívny manažér len málokedy dokáže poraziť trh. Oplatí sa teda časovať trh?
Tvrdím, že sa to oplatí, ak robíte smart časovanie. My sme vytvorili produkt s best entry funkciou, ktorá časuje trh za vás. Ja neviem, kedy bude ten najvhodnejší čas na nákup na trhu, ale keď máte opciu, tak si akcie viete kúpiť vtedy, keď sú lacné.
Pri certifikátoch sľubujete výnosy okolo 7 % ročne. Niektoré akciové indexy dokážu priniesť aj dvojciferné ročné výnosy. Prečo by si mal investor kúpiť vaše certifikáty?
Lebo keby sme žili v ideálnom svete, tak akciové indexy vedia urobiť dvojciferné čísla, len to nedokážu vždy. Niekedy akciové indexy dlhodobo zarobia len 1 až 2 % ročne, napríklad v 70. rokoch. Podobne hluché obdobie bolo aj medzi rokom 2000 a 2010. Ak ste netrafili úplne dno a úplné vrcholy, tak za tých 10 rokov ste mohli byť na nule.
A na to sú tie certifikáty, ktoré vám v tom flat trende alebo v tom miernom poklese vedia zarobiť viac ako akciové indexy?
Keď mi poviete, že máte kryštálovú guľu a každý rok budete na akciách zarábať dvojciferné číslo, tak vám poviem, že vykašlite sa na certifikáty. Ale ak si tým nie ste istý, pretože prepady na trhoch sú bežné, tak sa certifikáty oplatia. My máme certifikát, ktorý klientovi zarába aj v prípade flat trendu a klient dostane automaticky 15 percent ročne. Dokonca aj pri 40-percentnom prepade, klient dostane 7,5 percenta ročne. Ich výhoda spočíva v tom, že máte zaujímavé risk/reward ratio (pomer rizika a zisku, pozn. red.) v prípade, že trhy idú do straty alebo dokonca aj keď klesajú.
Predpokladám, že keď sú v certifikátoch namiešané opcie a dlhopisy, nedá sa z nich jednucho vystúpiť.
Práveže dá. Závisí to od kvality emitenta. Kvalitný vám garantuje sekundárny trh s certifikátmi a ich odpredaj. Ak by certifikát neodkúpil, stratil by dôveryhodnosť. Takže certifikáty sú likvidné, tak ako je likvidný dlhopis danej banky.
Okrem certifikátov plánujete ponúkať aj private equity fondy.
Sme otvorený investičný dom. Vieme vám zobchodovať aj produkty od konkurentov. Ale sami sa orientujeme skôr na private equity veľkých svetových hráčov ako Blackstone či KKR, nie české a slovenské firmy.
Veľký priestor na rast
Kto je vaša konkurencia na slovenskom trhu?
Všetky firmy a banky, ktoré sa venujú private bankingu, i keď ich ako konkurenciu nevnímam, skôr sa mi páči slovo partnerstvo. Ak sa začnete spájať, spolupracovať tak ako my so svetovými hráčmi, tak potom otvorenosť a transparentnosť, vytvorí dôveru, ktorá má väčší zmysel, ako keby sa mal každý hrať na svojom piesočku.
Vaše produkty už ponúkajú niektorí sprostredkovatelia. Čo sa vlastne zmení, keď ste ohlásili príchod na Slovensko?
Podľa štatistík Goldman Sachs za posledných päť rokov je Slovensko v rámci regiónu EMEA (Európa, stredný Východ a Afrika, pozn. red.) na 14. mieste, čo sa týka veľkosti certifikátového biznisu. To znamená, že Slováci investovali 2,5 miliardy eur za päť rokov do certifikátov.
Takže priestor na certifikačný biznis je tu veľký?
Presne tak, dokonca náš trh je väčší ako v Česku, ale je veľmi koncentrovaný a úzko špecifikovaný z hľadiska druhov certifikátov, teda ich podkladových aktív a takisto emitentov. Práve tam vidíme priestor na rozširovanie.
Kanálmi na rozširovanie sú aj sprostredkovatelia?
Áno, ale doteraz predávali len úzko špecifikované certifikáty (napríklad garantované pozn. red.). Tým, že teraz tu máme interný tím a interných klientov, tak nám to umožňuje robiť aj iné zaujímavejšie, robustnejšie štruktúrované produkty, ktoré ponúkneme aj sprostredkovateľom. Je to aj o evanjelizácii sprostredkovateľov. Chceme im ukázať možnosti a rozširovať ich spektrum, lebo investičný trh nie je len o ETF-kách.
Hovoríte, že váš klient dostane špecialistu, nie bankára pre všetko. Na druhej strane spomínate, že váš špecialista by sa mal vyznať vo všetkom. Nie je to protirečenie?
My sa orientujeme na investície, kde sme špecialisti. S vašim privátnym bankárom sa môžete rozprávať aj o hypotékach či o spotrebných úveroch či o kreditných kartách.
Hovoríte, že chcete demokratizovať privátne bankovníctvo, čiže ponúkať ho viacerým ľuďom. O koľkých potenciálnych klientoch sa bavíme na Slovensku?
Človek si predstaví, že sú to väčšinou bohatší ľudia, ktorých je limitovaná skupina, ale nie je to tak. Nechcem vám povedať nejaké presné číslo.
Bavíme sa o stovkách či tisíckach?
Nemáme žiadne exaktné číslo a ani ciele zohnať nejaký počet klientov. Tento biznis je o dôvere, o budovaní vzťahov a aby to malo ekonomický zmysel pre ľudí.
Takže nemáte plány do budúcna, čo sa týka objemu správy majetku či počtu klientov?
Pre nás je cieľom etablovať sa tu na tom slovenskom trhu, vytvoriť si partnerstvá a vyplniť medzery na trhu. Nemáme teraz konkrétnu métu.
Verím firmám, nie politikom
Hovoríte o individuálnom prístupe ku klientom a o tom, že viete s nimi prežiť aj zlé časy prepadov na trhoch. V apríli tohto roka americký prezident Donald Trump ohlásil clá a akcie sa prepadli o desiatky percent, ale už o dva týždne boli späť. Keby vám vtedy zavolal klient v panike, že poďme niečo robiť, čo by ste mu poradili?
Snažil by som sa mu povedať, že je to príležitosť na lacný nákup. Ja väčšinou hovorím klientom aj to čo robím ja so svojimi peniazmi. Nazývam to „skin in the game“ (ide o priamu osobnú zainteresovanosť na investíciách, pozn. red.). Nie je to len o tom, že investujeme cudzie peniaze.
A čo ste vtedy urobili?
Osobne som v tom čase veľa investoval a oplatilo sa mi to, keďže mám dvojciferné výnosy. Klientovi by som vysvetlil, že ak verí kapitalizmu, ak verí tomu, že firmy poháňa zisk, tak sa prispôsobia. V takom čase je zaujímavé pozerať sa na distress aktíva (firmy, ktoré sú v problémoch a ich akcie sa dajú lacno kúpiť, pozn. red.).
Takže ste verili, že Trumpove strašenie clami nebude až také strašné?
Neveril som Trumpovi, ale nakupoval som distress aktíva a keby to išlo ešte viac dole, tak kupujem ešte viac aj na úver.
To musíte mať pevné nervy.
Mám 15 rokov skúseností.
Priznám sa, ja som vtedy čakal armagedon a kolaps globálneho obchodu.
Firmy nie sú hlúpe. Čo vidíte vy, vidia aj tie firmy, ale oni rozmýšľajú, ako sa obrniť voči Trumpovi a negatívnym scenárom. Napríklad firma Apple sa začala vo veľkom predzásobovať a masívne presúvať vyrobené iPhony do Ameriky. Rozmýšľala ako byť zisková aj v takom svete, ktorý nám tu vytvára Trump. Tieto firmy majú peniaze aj analytikov, ktorí im poradia, aký scenár zvoliť, aby si zachovali ziskovosť. Takže neverím Trumpovi, ale veril som tým firmám, že nájdu nejakú stratégiu. Tie firmy boli na negatívne scenáre dobre pripravené a po čase sa vrátili k svojmu biznisu ako zvyčajne.
Ostatné banky majú podľa vás poplatkovú džungľu. Aký je váš model model odmeňovania?
Pri best entry certifikátoch máme vstupný poplatok 1,5 %. Na Slovensku ponúkame takmer výlučne päť- a šesťročné produkty. Keď si to rozpočítate na ten horizont, nie je to veľa. Poplatok za správu účtu sa účtuje podľa veľkosti investovaného majetku. . Čím viac máte u nás peňazí, tým je percento poplatku nižšie. (od 0,165 do 0,35 % mesačne, pozn. red.).
Potom máte aj poplatok za zhodnotenie. Ten je aký vysoký?
Od 15 do 25 percent ročne podľa výšky výnosu.
Koľko musí mať investor minimálny vstupný kapitál, aby mohol cez vás investovať?
Minimum nemáme stanovené, ale efektívne vzhľadom na poplatky by bolo začínať niekde okolo 50-tisíc eur. Ale bežný klient u nás investuje okolo pol milióna eur.
Prečítajte si ďalšie články na túto tému:
