Povinné zmluvné poistenie (PZP) má za úlohu prioritne chrániť majiteľa vozidla, ktorý škodovú udalosť nezavinil. Poisťovne sa musia v tomto prípade riadiť legislatívou, ktorá im ukladá povinnosť poskytnúť poistné plnenie. Keď poisťovňa niekoho po nehode neodškodní včas a správne, bude mu musieť zaplatiť aj úrok z omeškania. Zákon o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla priznáva úrok z omeškania len v prípade, ak si poisťovňa nesplní niekoľko konkrétnych povinností.
Finančný analytik OVB Allfinanz Slovensko Marián Búlik tvrdí, že takéto situácie sú ojedinelé. „Poisťovne sa pri odškodnení riadia dedikovaným softvérom pre oceňovanie škôd, znaleckým štandardom a robia všetko preto, aby bola zistená výška poistného plnenia obhájiteľná. Ak chce poškodený výsledok napadnúť, musí ísť cestou znaleckého posudku či prípadne súdneho sporu. Ak už taká situácia nastane, rieši sa vyslovene individuálne a v ojedinelých prípadoch môže poisťovňa poškodenému vyplatiť aj úroky z omeškania,“ hovorí.
Z praxe má M. Búlik informácie napríklad o prípade, keď poškodený pri plnení z PZP podal podnet na odbor ochrany spotrebiteľa Národnej banky Slovenska (NBS). Centrálna banka po preskúmaní podnet uznala a odporúčala poisťovni poškodenému vyplatiť aj úroky z omeškania. „Poškodený však v tomto prípade nemal na úroky z omeškania nárok, bol to výlučne ústretový krok zo strany poisťovne v snahe vyriešiť spor. O podobnom prípade napríklad pri havarijnom poistení však nemám znalosť,“ uvádza finančný analytik.
Úrok z omeškania pri nesplnení podmienok
Samotný zákon o povinnej poistke hovorí, že poisťovňa musí bez zbytočného odkladu začať prešetrovanie potrebné na zistenie rozsahu jej povinnosti poskytnúť poistné plnenie. Do troch mesiacov odo dňa oznámenia poškodeného o škodovej udalosti musí poisťovací dom „skončiť prešetrovanie potrebné na zistenie rozsahu jeho povinnosti poskytnúť poistné plnenie a oznámiť poškodenému výšku poistného plnenia, ak bol rozsah povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie a nárok na náhradu škody preukázaný.“
Ak by poisťovňa krátila poistné plnenie alebo ho odmietla uznať, musí to poškodenému aj písomne vysvetliť. „Alebo poskytnúť poškodenému písomné vysvetlenie k tým uplatneným nárokom na náhradu škody, v ktorých nebol v ustanovenej lehote preukázaný rozsah povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie a výška poistného plnenia,“ uvádza sa v zákone o PZP. Písomné vysvetlenie sa pritom považuje za doručené dňom, keď ho poškodený prevzal, odmietol prevziať, alebo dňom, kedy ho pošta vrátila ako nedoručené.
Na tieto podmienky ešte nadväzuje jeden zákonný termín. V prípade, ak poisťovňa prizná poškodenému nárok na plnenie alebo jej bude doručené právoplatné rozhodnutie súdu o výške náhrady škody pre poškodeného, je povinná ho zaplatiť do 15 dní. Prípadne do iného termínu určeného súdom.
Pri nesplnení týchto povinností musí poisťovňa zaplatiť úrok z omeškania. To znamená, že poisťovňa ho musí klientovi vyplatiť v prípade, že nedodržala termíny prešetrovania a neinformovania o výsledkoch riešenia poistnej udalosti. Vtedy to slovenský právny poriadok berie ako dlh podľa Občianskeho zákonníka.
Zriedkavé prípady
Poisťovane tvrdia, že likvidáciu škodovej udalosti spravidla vybavia skôr ako uplynie zákonom stanovená lehota a následne obratom vyplácajú plnenie.
Hovorkyňa a poisťovne Generali Katarína Ondra pripomína, že za nedodržanie termínov poisťovňa niekedy nezodpovedá. Vtedy sa ani úrok z omeškania uplatniť nemôže. „Ide napríklad o poistné udalosti, kedy nevie ukončiť v čas šetrenie škodovej udalosti z dôvodu nedoloženia potrebných dokladov zo strany poškodeného, alebo v prípade, ak si jej poistený neuznáva vinu za vznik škodovej udalosti a čaká sa na skončenie trestného konania vedeného v súvislosti s danou škodovou udalosťou. Vtedy totiž objektívne poisťovňa nevie ukončiť šetrenie v zákonnej lehote a teda sa táto lehota predlžuje o čas, kedy poisťovňa získa všetky podklady potrebné pre ukončenie šetrenia,“ upozorňuje K. Ondra.
Ako ukazuje štatistika Allianz – Slovenskej poisťovne, poisťovne platia úrok z omeškania len v ojedinelých prípadoch. „V rámci PZP za posledných desať rokov evidujeme dva takéto prípady, keď sme po podaní podnetu zo strany klienta do NBS a po následnom odporúčaní centrálnej banky poistenému uhradili aj úroky z omeškania. V rámci havarijného poistenia prípady platenia úrokov z omeškania neevidujeme,“ spresňuje hovorkyňa poisťovne Helena Kanderková.
M. Búlik upozorňuje, že povinnosti má pritom aj poškodený. „Ak poisťovňa pri PZP vypočíta výšku škody a poškodený o nejaký čas dokáže preukázať, že v skutočnosti bola vyššia, nárok na úrok z omeškania nevzniká. Legislatíva totiž hovorí, že poškodený musí preukázať, kto za škodu zodpovedá a v akej výške. Keďže poisťovňa postupovala podľa certifikovaného softvéru a znaleckého štandardu, je následne na ťahu poškodený, ktorý napríklad znaleckým posudkom dokáže vyššiu škodu a poisťovňa ho môže alebo nemusí akceptovať. V druhom prípade potom situácia môže vyústiť do súdneho sporu,“ dodáva analytik.
Prečítajte si ďalšie články na túto tému:
