Domácnosti by mali mať po ruke finančnú rezervu, z ktorej dokážu pokryť bežné výdavky aspoň počas troch mesiacov. Odporúča to Pavel Škriniar z Ekonomickej univerzity v Bratislave, podľa ktorého takáto rezerva pomáha zvládnuť výpadok príjmu bez toho, aby si ľudia museli požičiavať.
Dôvodom je najmä to, že pôžička síce vie pomôcť v núdzi, no ide o cudzie peniaze, ktoré treba neskôr vrátiť aj s ďalšími nákladmi. Vlastná finančná rezerva je preto podľa odborníka bezpečnejším riešením, pretože je okamžite dostupná a človek nie je odkázaný na banku ani na pomoc okolia.
Škriniar pripomína, že trojmesačná rezerva nie je náhodné číslo. „Dôvod štvrťročnej rezervy je jednoduchý – väčšina ľudí si pri strate príjmu vie v tomto horizonte nájsť nový zdroj príjmov,“ uvádza. Práve tri mesiace sú podľa neho vo väčšine bežných problémov dostatočne dlhým obdobím na zotavenie sa po fyzickej aj psychickej stránke.
Takáto rezerva má slúžiť na úhradu základných mesačných nákladov, ako sú strava, nájomné, energie, telefón či krúžky pre deti. Peniaze preto majú byť uložené tak, aby sa k nim dalo dostať rýchlo, ideálne na sporiacom alebo termínovanom účte. Pri núdzovej situácii totiž záväzky nepočkajú, kým sa podarí predať auto, šperky alebo iný majetok.
Odborník zároveň upozorňuje, že univerzálna suma neplatí pre každého rovnako. Ľudia s vyššou kvalifikáciou alebo širšími pracovnými skúsenosťami si podľa neho dokážu novú prácu nájsť ľahšie, a preto nemusia potrebovať až takú vysokú rezervu. Naopak, pri nižšej kvalifikácii alebo v regiónoch s vyššou nezamestnanosťou by mala finančná zásoba pokryť dlhšie obdobie.
Škriniar odporúča, aby si ľudia rezervu začali vytvárať čo najskôr. Produkty určené na tento účel síce prinášajú len nízky výnos, ich hlavnou úlohou však nie je zarábať, ale byť dostupné presne vtedy, keď ich domácnosť potrebuje.
Prečítajte si ďalšie články na túto tému:
