Obchod medzi členskými štátmi Európskej únie zaznamenal pokles prvýkrát za takmer desať rokov, ak nepočítame obdobie pandémie. Vyplýva to z najnovších údajov Európskej komisie, ktoré naznačujú, že snahy o oživenie jednotného trhu narážajú na vážne problémy, a to aj napriek rastúcim ekonomickým hrozbám zo strany Číny a Spojených štátov. Podľa návrhu výročnej správy klesol obchod medzi členskými štátmi ako podiel na HDP únie z 23,5 percenta v roku 2023 na 22 percent v roku 2024. Informoval o tom denník Financial Times.
Tieto zistenia podľa FT posilňujú varovania lídrov vrátane prezidentky Európskej centrálnej banky Christine Lagardovej, podľa ktorej sa vnútorný trh zastavil. Situácia je o to vážnejšia, že čas potrebný na schválenie celoeurópskych noriem pre tovar sa predĺžil. V správe, ktorá má byť zverejnená koncom tohto mesiaca, sa uvádza: „Jednotný trh je naším najlepším aktívom v boji proti vonkajšiemu tlaku a je načase stavať na jeho silných stránkach.“
Podiel EÚ na priamych zahraničných investíciách za posledných päť rokov klesol o 22 percent a roztrieštené národné právne predpisy naďalej komplikujú podnikanie naprieč blokom. „Strata konkurencieschopnosti Európy je do veľkej miery spôsobená nami samotnými. Problémom nie je len zložitá a zaťažujúca regulácia, ale aj falošné ideologické rozdelenie medzi konkurencieschopnosťou a udržateľnosťou, mylná viera, že jedno môže existovať bez druhého,“ povedala pre FT Francesca Stevens, generálna tajomníčka organizácie Europen.
Zatiaľ čo úradníci čiastočne pripisujú pokles výkyvom cien energií po invázii na Ukrajinu, lobistická skupina BusinessEurope varovala, že európske spoločnosti „čoraz častejšie považujú vývoz na trhy mimo EÚ za atraktívnejší než obchodovanie v rámci jednotného trhu“. Európska centrálna banka odhaduje, že skryté náklady spojené s obchodovaním s tovarom v rámci EÚ sa rovnajú 65-percentnému clu, pričom pri službách sa tento odhad zvyšuje až na 100 percent.
Prečítajte si ďalšie články na túto tému:
