Investovanie by malo byť lacnejšie. Národná banka Slovenska (NBS) nedávno zverejnila metodické usmernenie, ktoré by malo mať za následok, že klesnú jednorazové vstupné poplatky pri pravidelnom investovaní. Kým dnes sa takéto poplatky často počítajú z celkovej sumy, ktorú by mal klient zaplatiť aj počas niekoľkých desiatok rokov, po novom by to malo byť výrazne kratšie obdobie.
(PR)
To výrazne skomplikuje život sprostredkovateľom. Tí sú totiž platení práve z tohto vstupného poplatku. Hrozí teda nielen to, že sprostredkovatelia budú menej zarábať, ale že sa budú sústreďovať na iné produkty. Najviac to pravdepodobne postihne špecialistov, ktorí sa venujú len investíciám.
Čo by sa malo zmeniť?
- klient musí vopred jasne vidieť všetky náklady v eurách aj v percentách vrátane ich kumulatívneho vplyvu na výnos.
- ak sa poplatok platí na splátky, časť každej platby musí ísť rovno do investície; investovať až po úplnom doplatení poplatku je podľa NBS neprípustné.
- výška poplatku sa smie počítať len vo vzťahu k investičnému horizontu primeranému zloženiu portfólia; nastavenie na dlhšie obdobie je považované za zlú praktiku.
- keď klient nedostane dohodnutú priebežnú službu (napr. priebežné poradenstvo), má dostať alikvotnú časť poplatku späť.
- ak poskytovateľ zruší fond či program bez primeranej alternatívy, musí klientovi vrátiť nevyužitú časť poplatku.
Sprostredkovatelia nie sú z nového usmernenia NBS nadšení. „Za nešťastné považujeme, že v usmernení sú prezentované príklady zlej praxe, ktoré nemožno automaticky stotožňovať s príkladmi protizákonného konania. NBS prostredníctvom týchto príkladov vyjadruje svoj odborný názor a zároveň signalizuje oblasti, na ktoré sa pri výkone dohľadu plánuje prioritne zamerať a ktorým bude venovať zvýšenú pozornosť v rámci hĺbkovej analýzy,“ vraví generálna tajomníčka Asociácie finančných sprostredkovateľov a finančných poradcov (AFISP) Miriam Čizmazia.
Centrálna banka priamo neurčuje výšku provízií. Ak by to urobila, išlo by podľa asociácie o neprípustnú cenovú reguláciu. „Je však pravdou, že limitovanie rôznych poplatkových schém má formu nepriamej cenovej regulácie. Cena je vždy výsledkom trhových síl a bola by škoda, ak by sa pre klientov sťažili možnosti rozložiť si náklady spojené s poskytovanými službami na dostatočne dlhé obdobie. Cieľom je zvyšovať dostupnosť investovania, a nie naopak,“ hovorí M. Čizmazia.
Ak je zámerom nového usmernenia očistiť trh od praktík subjektov, ktoré porušujú zákony, nemôže to podľa nej nikomu prekážať. M. Čizmazia však tvrdí, že tento cieľ je možné dosiahnuť aj inak. „Na druhej strane, skúsení finanční sprostredkovatelia často suplujú aj úlohu edukátora, dôverníka a plánovača. Ak by bola ich činnosť obmedzovaná z hľadiska možného príjmu, hrozí odchod profesionálov z trhu, najmä z menších miest a regiónov, a zníženie dostupnosti kvalitného poradenstva pre bežného spotrebiteľa,“ myslí si M. Čizmazia.
Riaditeľ divízie investícií spoločnosti Finportal Ľubomír Brath vraví, že sprostredkovateľom nie je úplne jasné, prečo sa regulátor vybral týmto smerom. „Rozumieme, že individuálne zlyhania finančných agentov je nevyhnutné z trhu odstrániť a sankcionovať, ale zasiahnuť celý trh pre kusy individuálnych zlyhaní nie je dobrým krokom; skôr by sme boli za riešenie, keby boli tieto nekalé konania verejne pomenované a zabezpečené, že naozaj na kapitálovom trhu viac nebudú takéto subjekty pôsobiť,“ hovorí Ľ. Brath.
Menej sprostredkovateľov znamená nižšiu konkurenciu
Očakáva, že nové pravidlá budú mať za následok pokles provízií pre sprostredkovateľov. Podľa neho sa dá zároveň predpokladať, že sa zníži aj počet sprostredkovateľov, ktorí sa venujú investovaniu. „Je úplne prirodzené, že podnikatelia odchádzajú zo segmentov, ktoré ich nedokážu primerane uživiť,“ vraví Ľ. Brath.
Podľa investičného analytika spoločnosti Brokeria Martina Kalinu by zníženie počtu sprostredkovateľov zároveň znamenalo aj zníženie konkurencie. „A práve férová konkurencia – nie regulácia – je tým, čo klientom prináša lepšie podmienky. Platí to rovnako pre kapitálový trh, ako aj pre poistenie či hypotéky,“ vraví.
Investičný špecialista Marcel Onufer z projektu Financie v pohode varuje, že čím menej bude sprostredkovateľov, ktorí sa aktívne venujú investovaniu, tým viac sa bude dariť rôznym neregulovaným subjektom, v ktorých ľudia často prichádzajú o peniaze.
Dôležité podľa M. Bratha bude, ako investičné spoločnosti upravia svoje produkty a poplatkové schémy a či finanční agenti nájdu spôsob ako kompenzovať výpadok svojho príjmu. Keďže sprostredkovatelia budú chcieť naďalej zarábať, hrozí, že sa na scénu vráti investičné životné poistenie, pri ktorom provízia obmedzená nie je. To však väčšina agentov dnes neponúka, pretože pre klientov je výhodnejšie, ak majú investovanie a poistenie na dvoch samostatných zmluvách a nie na jednej.
Aj M. Onufer sa obáva návratu investičného životného poistenia. „Odmena za predaj tohto produktu je niekoľkonásobne vyššia ako pri predaji štandardnej investície do podielových fondov alebo ETF, a po regulácii sa tento rozdiel ešte zvýrazní,“ vraví.
Poplatky môžu ísť hore
Podľa M. Kalinu sa NBS na problematiku predplatených poplatkov pozerá predovšetkým z pohľadu ochrany klienta a jeho nákladov. „Do úzadia však ustupuje motivácia klienta budovať si dlhodobý majetok, ako aj motivácia sprostredkovateľa poskytovať kvalitné služby v oblasti kapitálového trhu,“ vraví.
V praxi vníma viacero rizík, ktoré z tohto usmernenia vyplývajú. „Sprostredkovatelia môžu stratiť záujem o ponuku dlhodobých sporiacich produktov, keďže za ne nebudú adekvátne odmeňovaní. Zároveň klienti môžu stratiť motiváciu sporiť dlhodobo, čo môže negatívne ovplyvniť ich schopnosť budovať si finančný majetok. Výsledkom môže byť síce nižší vstupný poplatok, ale aj nižšia pravdepodobnosť dosiahnutia dlhodobého investičného cieľa,“ hovorí M. Kalina.
M. Onufer z projektu Financie v pohode sa obáva aj toho, že sprostredkovatelia začnú klientom odporúčať produkty, ktoré majú najdlhší odporúčaný investičný horizont, aby mohli cieľovú sumu navýšiť. „V praxi sa môže stať to, že konzervatívni klienti nedostanú konzervatívny produkt ale ten najdynamickejší, kde má sprostredkovateľ možnosť nastaviť väčšiu cieľovú sumu.“
Stúpnuť môžu aj poplatky. „Ak bol doteraz priemerný vstupný poplatok investícií medzi dvomi až tromi percentami, tak po novom, pôjdu tieto poplatky nahor. Stratu koncovej provízie si budú chcieť sprostredkovatelia vynahradiť buď vyšším vstupným poplatkom, pretože konečnú hodnotu vstupného poplatku rátajú z nižšej cieľovej sumy, alebo ešte horšie, vyššími priebežnými poplatkami – výsledkom je to, že sa klientovi dostane kvalitatívne horší produkt,“ očakáva M. Onufer.
Kedy bude musieť klient dostať naspäť peniaze?
Veľkú záťaž pre sprostredkovateľov budú predstavovať aj storno poplatky. Tie dopadnú nielen na konkrétnych sprostredkovateľov, ale aj na SFA. To, či bude musieť sprostredkovateľ vrátiť klientovi vstupný poplatok, keď sa rozhodne predčasne zrušiť investičný produkt, bude pravdepodobne závisieť od toho, ako bude zmluva naformulovaná. Ak v nej bude uvedené, že vstupný poplatok bol za jednorazovú službu, ktorá súvisí s uzatvorením investície, tak by klient nemal dostať nič, pretože celý poplatok bol spotrebovaný na poskytnutie tejto služby. No ak si vo forme vstupného poplatku predplatí aj investičné poradenstvo a ďalší servis počas celého trvania zmluvy, tak pri jej predčasnom ukončení by mal dostať časť peňazí späť, lebo tieto služby nevyužil.
„Nie je vylúčené, že niektorí menší SFA v dôsledku tejto regulácie úplne ukončia sprostredkovanie investícií a vrátia sa k produktom, ako sú investičné životné poistenia, ktoré dnes vnímame ako zastarané a pre klienta často nevýhodné,“ vraví M. Kalina.
Samostatní finanční agenti podľa Ľ. Bratha z Finportalu vždy cítia, keď je niektorý segment traumatizovaný rôznym faktormi alebo okolnosťami. V horšej pozícii budú spoločnosti špecializujúce sa na investovanie. „SFA s komplexným portfóliom finančného trhu to pravdepodobne ustoja,“ myslí si Ľ. Brath z Finportalu.
M. Onufer prirovnáva povinnosť vrátiť klientovi alikvotnú časť poplatku pri predčasnom zrušení zmluvy k predaju pizze. „Predstavte si, že by ste si v obchode kúpili pizzu. Došli by ste domov, zjedli by ste tri štvrte pizze a potom by ste išli do obchodu žiadať vrátenie štvrtiny peňazí, pretože ste ju nezjedli celú. Ak vám príklad s pizzou príde absurdný, rovnako absurdné vám musí prísť to, že klient po zrušení investovania žiada vrátenie peňazí zo vstupného poplatku naspäť,“ tvrdí.
„Ak by bolo cieľom regulácie naučiť klientov každých pár rokov vyberať prostriedky z investícií a presúvať ich inam, tá regulácia by nevyzerala inak. Pri investovaní je to tak, že s najväčšou pravdepodobnosťou zarobia tí, ktorí investujú dlhodobo a systematicky,“ vraví M. Onufer.
Klesnú sprostredkovateľom zárobky?
Keďže pri pravidelnom investovaní by sa už nemal vstupný poplatok počítať z obdobia až niekoľkých desiatok rokov, investori by mali zaplatiť menej. Z tohto poplatku sa platia provízie pre sprostredkovateľov. To, či sa znížia, bude podľa M. Kalinu závisieť od konkrétneho nastavenia produktov a obchodných modelov jednotlivých sprostredkovateľov. „Ak sprostredkovateľ v minulosti poskytoval klientovi zľavu z poplatku ako súčasť budovania dôvery, v budúcnosti môže byť nútený účtovať vyšší poplatok na kratšie obdobie, aby si zachoval príjem. V konečnom dôsledku tak klient zaplatí rovnakú sumu, ale za kratšie obdobie sporenia,“ myslí si M. Kalina.
M. Onufer očakáva, že provízie pre sprostredkovateľov pravdepodobne klesnú. „U mňa osobne to nejako výrazne určite nebude. Už v aktuálnej situácii som nezvykol nastavovať cieľové sumy na investičný horizont viac ako 10 rokov,“ vraví. Po desiatich rokoch potom s klientmi rieši navýšenie cieľovej sumy. „Keďže im investície zarobili, radi v spolupráci pokračujú aj ďalej,“ tvrdí M. Onufer.
„Dá sa predpokladať, že provízie sa znížia u tých spoločností, ktoré podpisovali s klientmi neprimerane dlhé zmluvy, kde investičný horizont dosahoval v praxi niekedy až 40 rokov,“ vraví obchodný riaditeľ Partners Group SK Peter Matovič. Sprostredkovatelia sa podľa neho môžu s opatreniami „vysporiadať aj zvýšenou aktivitou na trhu.“
M. Kalina z Brokerie si myslí, že do určitej miery môže byť obmedzenie obdobia, za ktoré sa poplatok predpláca, pozitívne. „V praxi sa totiž stretávame s prípadmi, kde klient dlhodobo spláca poplatok, no samotné investovanie sa odkladá. Kvalitný sprostredkovateľ však aj bez zásahu NBS zabezpečí, aby klient investoval čo najskôr,“ vraví M. Kalina.
Prečítajte si ďalšie články na túto tému:
