Národná banka Slovenska v májovej Správe o finančnej stabilite ostro kritizovala sprostredkovateľov. Hypotéky, ktoré bankám prinášajú, sú podľa NBS rizikovejšie a zároveň majú vyššiu úrokovú sadzbu ako úvery, ktoré si klienti prídu vybaviť priamo do banky. Centrálna banka označila za problém spôsob, akým sú sprostredkovatelia odmeňovaní, keďže sa výška ich provízie odvíja od výšky poskytnutého úveru.

Sprostredkovatelia prinášajú bankám priemerne 60 percent nových úverov na bývanie. V niektorých bankách je to až však vyše 80 percent. „Toto silné postavenie na trhu spolu s vyššie uvedeným špecifikom províznej schémy má výrazný vplyv na mieru, ktorou finanční sprostredkovatelia prispievajú k vývoju v oblasti rastúcej zadlženosti obyvateľstva a s ňou spojených rizík,“ uviedla NBS. 

Sprostredkovatelia idú často na hranu

Finanční agenti podľa centrálnej banky výrazne profitujú na rýchlom raste úverov na bývanie ale okrem rizika straty časti provízie nezodpovedajú za to, či klient bude úver aj splácať alebo nie. „To môže mať vplyv na snahu sprostredkovať čo najvyšší úver, respektíve jeho navýšenie a snahu o vyššiu frekvenciu prenosu úveru do inej banky,” napísali analytici NBS v Správe o finančnej stabilite.

Centrálna banka poukázala aj na to, že úvery od sprostredkovateľov sa viac približujú k maximálnym limitom, ktoré pravidlá umožňujú, ako úvery, ktoré si dlžníci vybavia priamo v banke. „Vyššia miera využívania hraničných hodnôt úverových štandardov môže byť dôsledkom snahy o čo najväčší objem sprostredkovaného úveru a vyššiu províziu. Otvára tiež otázku, či poskytnutá služba bola v najlepšom záujme spotrebiteľa,” uviedla NBS.

Vyšší počet úverov, ktoré sú na hrane dovolených možností, predstavuje podľa centrálnej banky problém. Počas krízy sú takéto úvery rizikovejšie a teda hrozí, že ich dlžníci prestanú splácať.

Drahšie úvery

Centrálna banka zároveň tvrdí, že úvery poskytnuté cez sprostredkovateľov majú zvyčajne aj vyššiu úrokovú sadzbu. Tá je priemerne o 0,2 percentuálneho bodu vyššia ako pri úveroch, pre ktoré si prídu klienti priamo do banky. „Tento rozdiel sa znižuje pri bankách, ktoré majú vyšší podiel nových úverov poskytnutých prostredníctvom finančných sprostredkovateľov, čo naznačuje možný vyšší tlak na tieto banky zo strany finančných sprostredkovateľov,“ tvrdí NBS.

Banky dávajú štandardne vyšší úrok klientom, ktorí si berú úver prekračujúci 80 percent hodnoty založenej nehnuteľnosti. Podľa NBS je prirážka, ktorú naúčtujú klientom sprostredkovateľov vyššia, ako keď dlžník nejde cez sprostredkovateľa.

Centrálna banka z toho viní spôsob odmeňovania sprostredkovateľov. „Časť vyššie uvedených rizík by bolo možné zmierniť úpravou schémy odmeňovania finančných sprostredkovateľov. Príkladom je možnosť stanovenia maximálnej výšky provízie, ktorou by sa zmiernilo riziko uprednostnenia ponuky s najvyššou províziou. Druhou možnosťou by bola povinnosť časovo rozdeliť výplatu provízie a výplata neskorších častí by bola viazaná na splnenie istých podmienok.“

Táto stať v Správe o finančnej stabilite výrazne pobúrila agentov. Tvrdili, že rozhodne nikoho nepresviedčajú, aby si požičal viac peňazí len preto, aby oni mali vyššiu províziu. To že sa dostávajú na hranicu limitov obhajovali tým, že klienti sa často pýtajú, koľko im banka požičia. A keďže vlastné bývanie väčšina ľudí rieši len raz za život, chcú si väčšinou zaobstarať čo možno najväčší dom či byt. Navyše všetky pravidlá na poskytovanie úverov stanovuje NBS. Aj úvery od agentov sa musia pohybovať v nastavených reguliach.

Rozhoduje banka

Sprostredkovateľom sa nepáčil ani návrh na reguláciu provízií. Už teraz musia vrátiť odmenu v prípade, ak by klient svoj úver do stanoveného času preniesol do inej banky, alebo ak sa dostane do omeškanie so splácaním. Aj keď postupné vyplácanie provízií by im na jednej strane dalo vyššiu istotu do budúcnosti, na druhej strane by sa im výrazne znížil ich súčasný príjem.

Sprostredkovatelia sa preto viackrát stretli s predstaviteľmi Národnej banky Slovenska. Zároveň prebehlo niekoľko interných diskusií v rámci ministerstva financií ale aj bilaterálne rokovania medzi ministerstvom a NBS. Ministerstvo financií však nateraz neuvažuje nad tým, že by navrhlo regulovať provízie sprostredkovateľov.

„Vždy je to príslušná banka, ktorá nakoniec schvaľuje poskytnutie konkrétneho úveru a overuje bonitu klienta. Na to aby banky neprijali rizikovejšie úvery od sprostredkovateľov netreba meniť legislatívu, stačí aby takéto úvery proste neposkytli,“ uviedlo ministerstvo financií na otázku, či plánuje zmeniť provízie pre sprostredkovateľov.

Každá banka si totiž v rámci nastavených pravidiel sama určuje, komu úver dá a komu nie. V prípade, že finančná inštitúcia požičia peniaze rizikovému klientovi, sama môže doplatiť na to, ak tento dlžník prestane úver splácať.