Finančné podvody patria na Slovensku dlhodobo k najrozšírenejším typom kybernetickej kriminality. Útočníci však svoje metódy neustále vylepšujú a čoraz častejšie sa spoliehajú na sofistikované postupy, ktoré zahŕňajú sociálne inžinierstvo, falošné call centrá a v rastúcej miere aj umelú inteligenciu. Vďaka novým technológiám sú ich útoky robustnejšie, lacnejšie a uveriteľnejšie. Zhodujú sa na tom odborníci zo spoločnosti Eset a VÚB banky.
Výskumníci spoločnosti Eset zaznamenali v uplynulom roku dramatický, až 800-percentný nárast podvodov, ktoré zneužívajú technológiu NFC na prenos údajov z platobných kariet. Hoci v absolútnych číslach zatiaľ nejde o najrozšírenejší útok, aktívne kampane zachytili aj na Slovensku, pričom sa útočníci vydávali za Národnú banku Slovenska.
„Útočníci cielene manipulujú obeť tak, aby si stiahla falošnú aplikáciu vydávajúcu sa napríklad za Národnú banku Slovenska. Následne žiadajú priložiť platobnú kartu k mobilu a zadať či zmeniť PIN kód. Falošná aplikácia po priložení karty cez NFC prenáša údaje karty a útočník ich v reálnom čase zneužije na bezkontaktné výbery z bankomatu alebo po replikácií karty na platby cez POS terminál,“ vysvetľuje priebeh útoku Ondrej Kubovič, špecialista na kybernetickú bezpečnosť spoločnosti ESET.
Skúsenosti VÚB banky ukazujú, že dominantné sú stále podvody založené na manipulácii. Podľa Radomíra Adamkoviča, vedúceho oddelenia prevencie podvodov VÚB banky, sa páchatelia v telefonátoch často vydávajú za dôveryhodné inštitúcie, ako je polícia alebo národná banka.
„Dominujú podvody využívajúce manipuláciu, ktoré vedú k tomu, že ľudia sami uskutočnia transakcie, ktoré končia u podvodníkov,“ hovorí Adamkovič. Typickým príkladom sú telefonáty od falošných policajtov, ktorí obeť presvedčia, že jej prostriedky sú ohrozené, a tá ich následne sama prevedie na „bezpečný účet“ podvodníkov. Najvyššia strata klienta pri takomto type podvodu dosiahla až 40-tisíc eur.
Dáta VÚB banky zároveň ukazujú, že najčastejšie sa obeťami podvodov stávajú ľudia po 50-ke, takzvaní „babyboomers“. „Naše dáta ukazujú, že vek podvedených sa postupne zvyšuje. Najexponovanejšou skupinou sú ľudia po 50-ke, ktorých je medzi obeťami najviac,” upozorňuje Radomír Adamkovič. Starší ľudia sú podľa banky náchylnejší dôverovať informáciám z online prostredia a zároveň často disponujú úsporami, o ktoré ich chcú podvodníci pripraviť.
Odborníci sa zhodujú, že kľúčová je obozretnosť. Ľudia by nemali konať pod časovým tlakom, mali by si informácie overovať a podozrivé telefonáty či ponuky okamžite ukončiť. „Nikdy nesťahujte aplikácie na základe telefonických inštrukcií a nikdy nezadávajte svoj PIN na požiadanie cez telefón,“ varuje Kubovič. Pri akomkoľvek podozrení je nevyhnutné okamžite kontaktovať svoju banku.
Prečítajte si ďalšie články na túto tému: