Patril k najznámejším slovenským bankárom. Imrich Béreš riadil Prvú stavebnú sporiteľňu (PSS) vyše 16 rokov. Popri tom stihol napísať dve knihy, hodnotil súťažiacich v televíznej šou Zem spieva a oznámil kandidatúru na prezidenta.


V septembri 2019 na poste riaditeľa náhle skončil. Akcionári ho odvolali, pretože k nemu stratili dôveru. V médiách sa spomínali nezrovnalosti, ktoré odhalil audit, či predražené nákupy marketingových služieb. Imrich Béreš sa doteraz k obvineniam vyjadril len dvomi vetami pre Hospodárske noviny, ktorým povedal, že akcionári majú právo vybrať si, kto bude banku riadiť a že ďakuje za možnosť stáť 16 rokov na jej čele.

Po takmer dvoch rokoch v rozhovore pre Finsider tvrdí, že výpoveď síce čakal, no stratu dôvery mu nikto poriadne neodkomunikoval. A odmieta, že by audit odhalil nejaké nezrovnalosti. „Po tom všetkom, čo som pre PSS a pre stavebné sporenie a bankový priemysel urobil, si myslím, že nešlo o adekvátny odchod,“ vraví Imrich Béreš.

Čo hovorí Imrich Béreš v rozhovore:

  • Akú prácu mu v stavebnej sporiteľni ponúkli namiesto riaditeľa
  • Prečo sa Imrich Béreš súdi s PSS
  • Čo si v PSS mysleli o jeho kandidatúre na prezidenta
  • Ako sa dostal do poroty súťaže Zem spieva

Ako vám akcionári oznámili, že s vami už nepočítajú?

Štandardným spôsobom. Zavolali ma pred zástupcov akcionárov na dozornú radu a oznámili mi, že končia so mnou spoluprácu. A tým pádom sa ukončilo mojich 16 rokov a 108 dní práce pre PSS.

Išlo o hodinovú výpoveď?

Nie, nebola to hodinová výpoveď napriek tomu, čo médiá všetko popísali. Ja som mal dve zmluvy – jednu ako člen predstavenstva a druhú ako bankový riaditeľ. Zmluva na riaditeľa bola pracovnoprávna, takže mi zrušili pracovné miesto. Ponúkli mi iné miesto, ktoré som ale odmietol. Išlo o štandardný spôsob ukončenia pracovného pomeru.

Akú prácu vám ponúkli?

Dostal som ponuku na referentskú pozíciu.



Keďže išlo o štandardné skončenie pracovného pomeru, plynula vám výpovedná lehota?

Samozrejme. Výpoveď mi oznámili 17. septembra a môj pracovný pomer sa skončil 31. decembra.

Podľa medializovaných informácií vám odobrali prístupovú kartu a vyprevadili vás z budovy.

To vôbec nebola pravda. Bol som úplne mimo budovy, kde zasadala dozorná rada a tam mi to oznámili. Bol som už dávno predtým zbalený, takže som sa do budovy ani nechystal. A prístupovú kartu mi nemuseli odobrať, lebo ju stačilo zablokovať.

Vedeli ste vopred, že dostanete výpoveď?

V podstate som to čakal, keďže komunikácia s dozornou radou a s jej predsedom a zástupcami akcionárov v posledných mesiacoch nebola takmer žiadna. Mal som pocit, že sa doslova vyhýbali priamemu kontaktu. Samozrejme aj ľudia, ktorí z banky participovali na tomto odchode, neudržali informáciu tak, ako mali. Vedel som o tom, bol som na to pripravený a vôbec som im nenechal manévrovací priestor na to, aby som si nemal čas zbaliť ani veci.

Nerozumel som si s predsedom dozornej rady

Chodili ste počas výpovednej lehoty do práce?

Nie. Dostal som potvrdenie o prekážke v práci. Mal som zostať doma a aj som zostal.

Ako vám akcionári odôvodnili výpoveď?

Stratou dôvery. Po 16 rokoch, keď všetko riadne fungovalo, sa zrazu objavila nedôvera, ktorú mi nikto riadne neodkomunikoval. Z môjho pohľadu sa za tým skrýva, že sme si výrazne nesadli s predsedom dozornej rady, čo je do veľkej miery aj osobná rovina. Predseda dozornej rady bol nový, bol tu veľmi krátko. Prišiel z Nemecka a v určitých situáciách som mal dojem, že slovenské reálie sú mu na hony vzdialené.

Zástupca akcionárov hovoril o nezrovnalostiach, ktoré boli identifikované rozsiahlym auditom.

Nie je to pravda. Nebol tam žiaden audit v ponímaní auditu, ani akcionársky. Predseda dozornej rady poveril nemeckú právnu firmu, ktorá bola posadená do slovenského prostredia a robila nejaké analýzy. Z môjho pohľadu to bolo jednostranné, tendenčné, s nepochopením a ani s nechcením pochopenia skutkového stavu. Pri všetkej úcte k akejkoľvek firme vo svete, človek nemôže raňajkovať vo Frankfurte a na obed sa tváriť, že rozumie slovenským reáliám.

V súvislosti s vašim prepustením sa spomínali predražené marketingové služby, ktorí si PSS mala objednať od externých spoločností.

Je zarážajúce, že PSS ohľadom môjho odvolania povie dve slová: strata dôvery. Pričom v médiách sa o mne objavili rôzne dezinformácie, ktoré pôsobili voči mne diskreditačne. Neviem potvrdiť ale ani vylúčiť, či tieto
nepravdivé informácie o mne poskytla médiám PSS. Toto vidím ako vážny problém. Po tom všetkom, čo som pre PSS a pre stavebné sporenie a bankový priemysel urobil, si myslím, že nešlo o adekvátny odchod. Za mojej éry akcionári skasírovali 451 miliónov eur na dividendách. Zarobili aj na predaji DSS-ky, ktorú sme vybudovali. Prešiel som mnohými auditmi – od akcionárskeho cez ministerstvo financií, NBS. Vždy sme mali jedno z najvyšších hodnotení. Celú túto situáciu okolo mňa som vnímal ako tendenčnú a medializované informácie, ktoré sa týkali mojej osoby, sú z môjho pohľadu ďaleko od pravdy. Navyše marketing ako taký som neriadil ja.

Ale riadili ste celú stavebnú sporiteľňu.

To je pohľad z vonku. Boli tam traja akcionári. Tí rozdelili polia pôsobnosti a kompetencie celého predstavenstva. A zasahovať iným kolegom do riadenia ich odvetví bolo prakticky nemožné a neprípustné.

Bol som tvárou stavebného sporenia

Rok pred vami odišiel z PSS šéf marketingu. Jeho odchod sa takisto spájal s vašim prepustením.

Nie je to celkom pravda. Ako predstavenstvo sme v tomto prípade reagovali veľmi rýchlo. Ihneď, ako sa objavili isté nezrovnalosti, riešili sme ich a na radu advokáta sme so šéfom marketingu ukončili pracovný pomer dohodou.

Takže ste zistili nejaké pochybenia.

Pochybenia boli, ale v úplne inej oblasti.



Nesúviselo to s predraženými nákupmi marketingových služieb?

V tom momente určite nie.

S Prvou stavebnou sporiteľňou sa v súčasnosti súdite. Zažalovali ste ju za neoprávnené prepustenie?

Nie. Oni ma prepustili v zmysle zákona. Všetko urobili tak, ako má byť. Len ten šum ako hodinová výpoveď a vyhodenie sa vôbec nezakladali na pravde. Ja sa súdim za nevyplatené prémie a finančné náležitosti.

Koľko peňazí vám podľa vás dlhujú?

Veľmi veľa. Nepovažujem to za štandardný prístup. A s ohľadom na odpracované roky v riadiacej pôsobnosti a na dosiahnuté hospodárske výsledky o korektnosti už vôbec nemôžem hovoriť.

Prečo zvolili takýto postup?

Nemali odvahu si sadnúť a normálne si veci vydiskutovať. Počas môjho pôsobenia som bol tvárou stavebného sporenia. Za stavebné sporenie som bojoval. Za tých 16 rokov sme mali približne 27 legislatívnych zmien a rôznych systémových zmien. To naozaj nebola sranda. Ak by som nerobil s vyše 100-percentným nasadením, tak stavebné sporenie už dávno neexistuje. A bohužiaľ ľudsky sme si nesadli s predsedom dozornej rady.

Akcionárska štruktúra sa pravdepodobne zmení

Od roku 2012 klesal zisk PSS. Vtedy dosahoval takmer 30 miliónov eur. V roku 2018 bol už len vyše 15 miliónov eur. Nevyčítali vám takýto prepad?

Nie, tieto veci nikdy. Samozrejme, musel som vedieť veci zdôvodniť. To nebolo o zisku, ale o tom, či sa systém stavebného sporenia udrží alebo nie. Aj moje pohľady na budúcnosť PSS boli diametrálne odlišné od niektorých členov dozornej rady. Lebo traja akcionári majú veľmi rôznu DNA. Dvaja akcionári sú stavebné sporiteľne a jeden je komerčnou bankou. Myslím si však, že v budúcnosti sa táto akcionárska štruktúra v PSS zmení.

Prečo?

Na začiatku bola táto kombinácia dobrá. Ale vývojom sa to zmenilo. Jedným z akcionárov je Erste a jej dcéra Slovenská sporiteľňa. PSS síce nemôže konkurovať sporiteľni, ale na trhu sú konkurenti. Raiffeisen je zase malá stavebná sporiteľňa v Rakúsku a Schwäbisch Hall je najväčšia nemecká stavebná sporiteľňa. Pohľad každého z nich na aktivity PSS je diametrálne odlišný.

Ako to môžu vyriešiť?

Je päť základných možností. Buď to nechajú tak a nebudú meniť akcionárske pomery. Druhou možnosťou je, že budú hľadať niekoho, komu PSS predajú. A potom sú tri varianty, že každý z nich to kúpi. Pre Nemcov by to nemalo až taký ekonomický význam, Raiffeisen je príliš malá stavebná sporiteľňa a jediný pre koho to môže mať význam, je Slovenská sporiteľňa. Tá by mohla vďaka kúpe a fúzii dosiahnuť synergický efekt.

Imrich Béreš

Myslíte si, že by teraz chcel niekto PSS kúpiť? Stavebné sporenie má pravdepodobne najlepšie časy už za sebou.

Dôležité je, že PSS má licenciu a fungujúcu sieť, ktorá keď sa dobre motivuje, tak sa vie aj dobre zobchodovať. Ale ja som budúcnosť PSS videl niekde úplne inde. Videl som ju hlavne ako banku na bývanie, dokonca ako investora, ktorý bude sám investovať do projektu nájomného bývania. Presadzoval som to dávno predtým, ako prišla táto vládna garnitúra.

Vláda má s nájomným bývaním veľké plány. Ich výstavbu chce zveriť samostatnému úradu alebo splnomocnencovi. Vlani v lete Boris Kollár povedal, že už má vyhliadnutého aj človeka, ktorý by to riadil. Spomenul, že by malo ísť o bývalého bankára…

To som nebol ja. Myslím si, že nešli do toho pripravení. Nemali to premyslené a vidíte, že už je vyše rok po voľbách a ešte nestojí ani jeden nájomný byt. A tie čísla o počte bytov, ktoré hovorili, boli úplne nereálne. V najlepšej ére výstavby na Slovensku sa postavilo dva roky po sebe 17-tisíc a 15-tisíc bytov. To je veľmi komplikovaná téma. Viem o nej dosť, ale ja s týmto nič nemám.

Ani nechcete mať?

Ja už žijem iný život.

Čomu sa teraz venujete?

Ja som bez stresu, čo je veľmi dôležité po zdravotnej stránke. Venujem sa kultúre, som predsedom správnej rady Nadácie Pro Lúčnica. Som predsedom správnej rady Slovenského paralympijského výboru a som členom správnej rady Katolíckej univerzity v Ružomberku. Som vyťažený presne tak, ako potrebujem a ide mi to k duhu.

Radosť z práce v bankovníctve vyprchala

Nechýba vám bankovníctvo?

Úprimne povedané, nie. Bankovníctvo prešlo takými procesmi regulácií, že sa stáva pre mňa asexuálne. Všetci riešia len compliance, riziko, vnútorné predpisy, ale biznis prakticky nikoho nezaujíma. Je to zaujímavé odvetvie, iste prežije koronu, ale myslím si, že je to na hony vzdialené od radosti z práce, ktorú som pociťoval, keď som začínal ja. Je to vidieť na tom, ako sa vo finančníctve obsadzujú vedúce posty. Na čelo sa čoraz viac dostávajú ľudia z backofficu a kontrolóri a nie tí, ktorí by mali robiť biznis. Znie to ako irónia, ale za chvíľu bude platiť, že najlepší a najistejší biznis bude ten, ktorý vôbec nespravíte.

V minulosti ste mali dobré vzťahy s ostatnými bankármi. Zachovali ste si ich aj po vašom nútenom odchode?

Musím povedať, že sa ku mne zachovali veľmi korektne a férovo. Bol som podpredsedom Slovenskej bankovej asociácie a tá pre mňa urobila rozlúčkovú večeru, kde sa mi úprimne poďakovali za všetko, čo som pre tento priemysel urobil. Vzťahy mám naďalej dobré a ani ja ani moji bývalí kolegovia z iných bánk neprejdú na druhú stranu ulice, keď sa stretneme.

Ešte ako šéf PSS ste chceli kandidovať za prezidenta. Plánujete sa vrátiť do verejného života?

Ja som spokojný, kde som teraz. Neviem, čo bude v budúcnosti, to je ťažké povedať.

PSS veľa investovala do dobročinných aktivít. Otvárali ste napríklad detské ihriská. Nevyčítali vám akcionári, že ste si takto robili kampaň?

Akú kampaň som si robil? Jedna zo strategických pôsobností PSS bola charita. Tieto verejnoprospešné aktivity sme zdôvodňovali tým, že každá úspešná spoločnosť je povinná sa o svoj úspech rozdeliť. Bol na to rozpočet, ktorý bol schválený dozornou radou. Jednotlivé projekty vyberala komisia. Dokonca aj akcionári boli do výberu týchto projektov zainteresovaní. Ale to že som bol predseda predstavenstva, ma snáď predurčovalo k tomu, aby som niektoré veci aj robil. A keďže som bol tvárou stavebného sporenia, pre ľudí to predstavovalo istotu.

Boli ste aj v porote súťaže Zem spieva. Krátko na to ste oznámili svoju kandidatúru na prezidenta. Chceli ste sa vďaka tejto televíznej šou zviditeľniť pred voľbami?

Nie, vôbec. Ja som ako folklorista súťaž už predtým sledoval. A prekážalo mi, že sa nikto nevenoval kostýmovej stránke. A to je veľmi dôležitá časť, lebo ukazuje rozmanitosť. Sám na svoje náklady mimo PSS som natočil 24 dielov o krojoch z jednej súkromnej zbierky. To som dal na Facebook a niekto na to upozornil režiséra súťaže Zem spieva. On ma potom oslovil, či by som išiel do poroty.

Nesponzorovala PSS túto reláciu?

Nie. V tom prípade by som tam nemal čo robiť. Ľudia si to dajú do súvisu, ale pritom to nie je tak.

Pri kandidatúre za prezidenta mi držali palce

Keď sa človek z biznisu dostane do poroty takejto súťaže, vyvoláva to otázky, či si to firma nezaplatila.

Mám vyštudovanú Vysokú školu múzických umení. Som choreograf. Celý život robím folklór. V tejto oblasti je určite veľa múdrejších ľudí ako ja. Ale tu išlo aj o komunikáciu a o schopnosť prezentovať sa pred kamerami. Sú ľudia, ktorí dokážu napísať úžasné knihy, ale keď im dáte mikrofón, tak je koniec.

Ako v PSS vnímali to, že ste kandidovali na prezidenta?

Držali mi palce. Akcionárom som to oznámil, nie každý bol z toho nadšený. Hlavne predseda dozornej rady si to vôbec nevedel predstaviť. Ja si myslím, že to bol základ negatívneho vzťahu medzi nami.



Keď médiá zverejnili podozrenie, že ste mali zbiť manželku, stiahli ste kandidatúru. Ako sa k tomu postavili akcionári?

Nie je to pravda. Kandidatúru som stiahol kvôli mediálnemu šialenstvu, ktoré sa okolo mňa spustilo. Už prvotná informácia, že som mal zbiť bývalú manželku, bola vyslovene nepravdivá. Ona sama sa pre médiá vyjadrila, že to nie je pravda. Napriek tomu som sa spýtal akcionára, ktorý ma nominoval (Erste), čo mám urobiť, či mám dať výpoveď. Odpovedal mi, aby som to neriešil. Keďže som stiahol kandidatúru, tak sme mali ísť ďalej. Ja som sa o to nestaral. Ale už neviem, ako komunikovali akcionári medzi sebou a či si to dostatočne vydiskutovali.

Nasledujúci rok ste dostali výpoveď. Prečo akcionári nevyužili problém s kandidatúrou, aby sa vás zbavili?

K tomu sa neviem vyjadriť.

Má stavebné sporenie na Slovensku budúcnosť?

Áno, ale musí sa výrazne zmodernizovať a musí si hľadať druhú nohu, ako je nájomné bývanie. To bude mentálne náročné pre akcionárov. Na jednej strane majú pravdu, keď povedia, že nie sú developeri, ale na druhej strane nie je pre vládu nič rozumnejšie, ako kúpiť fungujúcu inštitúciu, ako je napríklad PSS, ktorá v tejto oblasti vie veľmi veľa.

Ale PSS sa zaoberá financovaním bývania.

To áno, ale tú druhú nohu si viete domontovať. Tá je menej komplikovanejšia. Základný problém je, že štát musí nastaviť parametre. A pokiaľ ich nenastaví, tak to nebude fungovať. Musí určiť, kto môže získať nájomné bývanie a určiť, čo robiť s ľuďmi, ktorí nebudú platiť nájom. A v Bratislave bude veľký problém aj s pozemkami.


Imrich Béreš (59)

Vyštudoval Vysokú školu ekonomickú v Bratislave a študoval aj na Vysokej škole múzických umení choreografiu ľudového tanca. Do roku 1991 sa venoval kultúre. Potom bol výkonným riaditeľom spoločnosti M&A Bratislava a dva roky pracoval v kancelárii prezidenta. Od roku 1994 sa venuje bankovníctvu. Bol predsedom predstavenstva Bank Austria. Od roku 2001 do roku 2003 bol poslancom Národnej rady SR za Alianciu nového občana. Od septembra roku 2003 riadil Prvú stavebnú sporiteľňu. Najprv bol jej prokuristom a od 1. februára 2004 predsedom predstavenstva. Tu zotrval až do septembra 2019, keď ho akcionári náhle odvolali.