Do konca januára čaká množstvo ľudí dôležitá povinnosť. Musia priznať svoj majetok a potom zaplatiť daň z nehnuteľnosti. Týka sa to každého, kto vlani kúpil, predal či získal dom alebo byt. Posledným termínom na podanie daňového priznania k nehnuteľnosti je 31. január 2025. Nepodáva sa daňovému úradu, ale priamo obci či mestu.


(Inzercia)

Kto to nestihne urobiť v stanovenom čase, môže dostať aj pokutu. V zásade tiež platí, že daňové priznanie na daň z nehnuteľnosti sa podáva pri tom istom majetku len raz. Ak sa na stavbe nič nezmenilo, nasledujúce roky už dostane majiteľ automaticky vypočítanú daň podľa predošlého priznania.

Inak povedané, ak už vlastník v minulosti podával daňové priznanie, ale napríklad urobil na dome úpravu, čím sa mu zvýšila celková výmera, musí ho do konca tohtoročného januára podávať opäť. Uvedie v ňom aj novú rozlohu svojho majetku. Tým pádom by mal platiť aj o niečo vyššiu daň.

Daň z nehnuteľnosti platí aj správca

Daňové priznanie k nehnuteľnosti nepodáva len človek, ktorý získal pozemok, dom či byt do vlastníctva, ale napríklad aj do správy. Priznanie podáva napríklad aj nájomca či užívateľ pozemku. Rovnako ho musia podávať aj ľudia, ktorí nehnuteľnosť predali a doteraz za ňu platili daň. Oznámia tak aj obci či mestu, že už za nehnuteľnosť bude platiť nový majiteľ.

Rozhodujúcim obdobím, počas ktorého sa odohrali zmeny vo vlastníctve či výmere nehnuteľnosti a ktoré rozhoduje o tom, či niekto musí alebo nemusí podávať daňové priznanie k nehnuteľnosti, je 2. január 2024 až 1. január 2025. Keď niekto v tomto období kúpil nehnuteľnosť a hneď ju aj predal, priznanie podávať nemusí.

Nehnuteľný majetok musia ľudia či firmy priznať obci alebo mestu počas januára daného roka. Výnimku majú majitelia, ktorí sa k domu či pozemku dostali cez dražbu či dedením. Vtedy sa priznanie podáva do 30 dní od získania nehnuteľnosti.

Okrem toho majú niektoré nehnuteľné majetky viacero vlastníkov. Každý z nich môže vlastniť napríklad časť rodinného domu alebo výmeru pozemku. Vtedy musia svoje podiel priznať každý za seba, alebo sa dohodnúť na tom, že celú nehnuteľnosť prizná len jeden z nich a na daň sa poskladajú.

Pri manželoch s bezpodielovým spoluvlastníctvom podáva daňové priznanie len jeden z nich.

Daň z nehnuteľnosti
Daň z nehnuteľnosti je spravidla vyššia v centre mesta. (Ilustračné foto: JTRE)

Miestne dane sa platia samospráve

Daň z nehnuteľnosti neputuje do štátnej pokladnice, ale priamo samospráve. Ide totiž o miestnu daň, ktorá sa platí za pozemky, stavby, byty, ale aj nebytové priestory. Obec a mesto má v tomto prípade v rukách aj výšku samotnej dane, ktorú si môžu majitelia overiť vo všeobecne záväzných predpisoch.

Vlastníci tak priznanie musia podať v obci, v ktorej katastri nehnuteľnosť stojí. Daň potom platia na rok dopredu, nie za ten predchádzajúci. V samotnom tlačive priznania sa ju ale majiteľ domu či bytu nedozvie. Samospráva ju vypočíta až po jeho podaní.

Vo väčšine prípadov sa priznanie k nehnuteľnosti podáva v klasickej papierovej podobe a osobne na miestnom úrade. Niektoré obce a mestá ale už umožňujú vyplniť ho a podať elektronicky. Ak v ňom niekto urobí chybu a zistí to až po jeho podaní, môže ešte podať opravné alebo dodatočné daňové priznanie. Funguje to podobne ako pri priznávaní príjmov.

Existuje ešte čiastkové priznanie, ktoré musí použiť majiteľ, ak mu počas vlaňajška pribudli ďalšie nehnuteľnosti alebo ten, ktorý svoju nehnuteľnosť už predal alebo ju už jednoducho nevlastní.

Obec či mesto bude potom, ako daň z nehnuteľnosti vypočíta, o jej výške informovať každého majiteľa zvlášť. Keď si takéto oficiálne oznámenie prevezmú, musia ju zaplatiť najneskôr do 15 dní. V opačnom prípade im hrozí pokuta až do výšky 3 000 eur.

Výška dane je v každom meste či obci iná. Spravidla ale platí, že vo väčších mestách je vlatnenie nehnuteľnosti o niečo drahšie. Zároveň je sadzba rozdelená aj podľa mestských častí alebo ulíc. Vtedy je napríklad daň z nehnuteľnosti v centre mesta vyššia ako na jeho periférii. Vyššia je aj daň za budovy, ktoré majitelia používajú na podnikanie.