Na okamžité platby prejde o pár dní aj Štátna pokladnica. Tá slúži ako banka pre štátne inštitúcie. Využívajú ju napríklad ministerstvá, obce, daňové úrady ale aj Sociálna poisťovňa či úrady práce. Kým na účty v Štátnej pokladnici sa platia napríklad dane, zo Štátnej pokladnice sa posielajú dôchodky či rôzne dávky.
Okamžité platby sú na účet príjemcu v inej banke pripísané v priebehu niekoľkých sekúnd. Fungujú 24 hodín denne, sedem dní v týždni. Štátna pokladnica plánuje spustiť okamžité platby 6. októbra. Ide pritom o celkom hraničný termín. Banky v eurozóne musia sprístupniť odosielanie okamžitých platieb najneskôr 9. októbra.
Ak by sa pomocou okamžitých platieb posielali dôchodky či dávky, znamenalo by to, že príjemcovia by ich mohli dostávať skôr. Štandardné platby sú pripísané na účet príjemcu deň po odoslaní peňazí. V prípade, že by sa tieto peniaze zasielali okamžitými platbami, dorazili by o deň skôr.
Problém s nízkym limitom
Podľa odpovedí Sociálnej poisťovne a Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny sa na výplate dávok a dôchodkov od 9. októbra nič nezmení. „Podľa navrhnutého opatrenia Ministerstva financií, žiadosť o realizáciu okamžitej platby je klient (teda Sociálna poisťovňa) oprávnený zadať v maximálnej sume 100 000 eur s rovnakým dátumom splatnosti,“ uviedol hovorca Sociálnej poisťovne Martin Kontúr. „Nakoľko denná výška vyplácaných dôchodkov je mnohonásobne vyššia, Sociálna poisťovňa nebude zatiaľ využívať okamžité platby,“ tvrdí.
Sociálna poisťovňa podľa neho určuje dátum vyplácania dôchodkovej dávky poberateľovi už pri priznávaní samotného dôchodku a klienta o tom informuje v rozhodnutí. Každý tak má presne stanovený termín, kedy mu príde dôchodok či už na účet alebo v hotovosti poštou. Dni výplaty sú stanovené v párne dni od 2. do 24. v mesiaci.
V najbližšej dobe sa na tomto nič nezmení. Rovnaké to bude aj v prípade ostatných dávok, ktoré vypláca Sociálna poisťovňa. Nemocenské, materské, ošetrovné či podpora v nezamestnanosti sa naďalej budú zasielať štandardným prevodom a nie okamžitou platbou.
Vyšší poplatok
Nič sa zatiaľ nezmení ani na vyplácaní dávok, ktoré zasielajú úrady práce. „Úrady práce, sociálnych vecí a rodiny vyplácajú dávky a príspevky v súlade s platnými procesmi a zmluvnými podmienkami s partnerskými organizáciami či už ide o vyplácanie prostredníctvom bankového prevodu alebo s využitím poštových služieb. Aktuálne sa zmena v postupe vyplácania nepripravuje,“ odpísalo na otázky portálu Finsider tlačové oddelenie Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny.
Ústredie práce však nevylučuje, že v budúcnosti by okamžité platby mohlo začať využívať. „Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny priebežne vyhodnocuje možnosti zavedenia nových postupov pri vyplácaní dávok a príspevkov a aktívne sa zaujíma o skúsenosti ostatných štátnych organizácií. Nie je preto vylúčené zavedenie spomínaného postupu v najbližších mesiacoch,“ dodalo tlačové oddelenie.
Oddialiť používanie okamžitých platieb na výplatu dávok a dôchodkov môže aj to, že štátne orgány musia za ne platiť vyšší poplatok ako za klasické platby. Kým za bežnú platbu si Štátna pokladnica účtuje 5 centov, za okamžitú platbu bude poplatok trojnásobne vyšší. Za jej odoslanie preto zaplatia 15 centov.
Štátna pokladnica
Štátna pokladnica je, zjednodušene povedané, ako hlavná banka a finančný manažér celého štátu. Sústreďuje a spravuje všetky verejné financie, aby zabezpečila plynulý chod krajiny.
Funguje ako centrálny účet, na ktorý prichádzajú všetky príjmy štátu – dane od občanov a firiem, clá, peniaze z Európskej únie a iné. Z tohto centrálneho účtu sa následne uhrádzajú všetky výdavky štátu – od výplat dôchodkov, platov pre učiteľov, policajtov a úradníkov, cez stavbu diaľnic až po financovanie nemocníc a škôl.
Hlavné úlohy Štátnej pokladnice sú:
- Centralizácia peňazí: Zabezpečuje, aby sa všetky verejné financie nachádzali na jednom mieste. To umožňuje štátu mať dokonalý prehľad o svojom finančnom zdraví.
- Realizácia platieb: Vykonáva všetky príkazy na úhradu od štátnych inštitúcií. Keď napríklad ministerstvo potrebuje zaplatiť za tovar alebo službu, pokyn ide cez Štátnu pokladnicu.
- Správa dlhu a likvidity: Ak si štát potrebuje požičať peniaze (vydávaním štátnych dlhopisov), stará sa o to Štátna pokladnica. Taktiež zabezpečuje, aby mal štát každý deň dostatok peňazí na okamžité platby.
- Kontrola a informácie: Poskytuje detailné informácie o tom, ako sa míňajú verejné prostriedky, čo pomáha pri tvorbe štátneho rozpočtu a pri kontrole hospodárenia.
Kto využíva služby Štátnej pokladnice?
Štátnu pokladnicu využívajú výhradne inštitúcie, ktoré hospodária s verejnými financiami. Medzi klientov Štátnej pokladnice patria najmä:
- Štátne rozpočtové organizácie: Ministerstvá, úrady, súdy, prokuratúra a ďalšie orgány štátnej správy.
- Štátne príspevkové organizácie: Napríklad niektoré divadlá, múzeá alebo výskumné ústavy, ktoré čiastočne financuje štát.
- Štátne fondy: Ako napríklad Sociálna poisťovňa, ktorá vypláca dôchodky a dávky, alebo zdravotné poisťovne (v rozsahu stanovenom zákonom).
- Verejnoprávne inštitúcie: Napríklad STVR.
- Ďalšie subjekty verejnej správy: Ako sú obce, mestá a vyššie územné celky (samosprávne kraje), ktoré tiež vedú svoje účty v Štátnej pokladnici.
Prečítajte si ďalšie články na túto tému:
