Dôchodková reforma z dielne ministra práce Milana Krajniaka (Sme rodina) prešla vládou. Prináša zmeny v štátnych dôchodkoch, ktoré rezort práce pripravil v podobe novely zákona o sociálnom poistení. Niektoré opatrenia nadväzujú na základy reformy, ktoré už na konci predminulého roka M. Krajniak pretlačil ako pozmeňujúce návrhy k ústavnej zmene súdnictva.


Novela zákona, ktorú v stredu schválila vláda, počíta so zavedením rodičovského bonusu, individuálneho dôchodkového stropu, naviazaním dôchodkového veku na rast strednej dĺžky života a zmenou pravidiel pri stanovení takzvanej aktuálnej dôchodkovej hodnoty. Zmeny prešli s pripomienkami a koaliční partneri ich chcú ešte riešiť v parlamente.

Reforma tak ešte musí prejsť klasickým legislatívnym procesom. Podľa slov ministra práce by sa malo o zákone prvýkrát rokovať pred letom. Ak novelu poslanci schvália, podpísať ju ešte musí prezidentka.


Ekonomický portál Finsider v článku vysvetľuje, čo všetko má dôchodková reforma prvého piliera zmeniť a ako sa to odrazí na výške penzií či dôchodkovom veku.

V článku sa dočítate:

Ktoré dôchodkové zmeny už boli schválené v roku 2020?

Základy toho, ako by mala vyzerať dôchodková reforma už minister práce načrtol začiatkom decembra 2020. Vtedy cez jeho pozmeňujúce návrhy k novele ústavy z dielne rezortu spravodlivosti prešlo aj niekoľko dôchodkových zmien, na ktoré chce nadväzovať bežnými zákonmi.

Do ústavy sa dostalo opätovné naviazanie dôchodkového veku na strednú dĺžku života, rodičovský bonus či princíp, že starostlivosť o dieťa nemá znižovať dôchodok. Tieto opatrenia začnú v ústave platiť od januára 2023. Musí k nim byť prijatá aj príslušná legislatíva, čo by mala zabezpečovať práve v stredu (6. apríl) schválená novela zákona o sociálnom poistení.

Okrem toho cez pozmeňováky v decembri 2020 prešiel aj záväzok, že štát bude chrániť dlhodobú udržateľnosť systému a na riziká ho bude upozorňovať napríklad Rada pre rozpočtovú zodpovednosť (RRZ). Toto opatrenie už v ústave platí od januára minulého roka.

Ako sa po reforme zmení dôchodkový vek na Slovensku?

Napriek tomu, že ústavné zmeny už v podstate hovoria o zrušení dôchodkového stropu na úrovni 64 rokov, v súčasnosti to ešte neplatí. Zmeniť by to mala práve dôchodková reforma a novela zákona, ktorá dôchodkový vek v krajine opäť naviaže na rast strednej dĺžky života. Inak povedané, každý rok sa bude vek potrebný pre odchod do penzie zvyšovať rýchlosťou zhruba dva mesiace ročne.

To sa ale začne diať až niekedy v roku 2030. Dovtedy v podstate platí odchod do penzie podľa tabuľky dôchodkového veku. Zákonom sa tabuľka síce zruší, no princíp rastu dôchodkového veku zostane. Penzisti tak v praxi búdu do dôchodku chodiť rovnako ako doteraz, len bez zastropovaného veku. Poslední ľudia, ktorí by mali odchádzať do penzie vo veku 64 rokov, sú narodení v roku 1966. Od ročníka 1967 začne platiť automat.

Aby mali ľudia prehľad o tom, aký je ich dôchodkový vek, bude štát všeobecný dôchodkový vek zverejňovať prostredníctvom predpisu rezortu práce na päť rokov dopredu. Zároveň zostane v platnosti, že každé vychované dieťa znižuje dôchodkový vek o šesť mesiacov. Najviac o 18 mesiacov, čo sú v praxi tri vychované deti.

Dôchodkový strop po reforme už platiť nebude, čo ekonómovia považujú za jej najväčšie pozitívum. Išlo totiž o dlhodobo neudržateľné opatrenie, ktoré by v budúcnosti mohlo odkrojiť z dôchodkových dávok zhruba desať percent.

Čo znamená zavedenie individuálneho dôchodkového veku?

Dôchodková reforma počíta aj so zavedením takzvaného individuálneho dôchodkového stropu. Ľudia budú vďaka tomu môcť odísť do predčasnej penzie po 40 rokoch práce, respektíve platenia dôchodkového poistenia. Táto zmena je podľa M. Krajniaka určená hlavne pre ľudí, ktorí nedokážu vykonávať svoju prácu do vysokého veku, ale začali pracovať pomerne skoro.

Rezort práce zohľadnil v návrhu aj kritiku, ktorá sa týkala v minulosti sa meniacich pravidiel v dôchodkovom systéme. Za odpracovaný rok sa tak nebude považovať obdobie nezamestnanosti a štúdia pred rokom 2004. Vtedy totiž za takého človeka platil dôchodkové poistenie štát.

Každý človek, ktorý sa rozhodne odísť do dôchodku za týchto podmienok, bude mať penziu krátenú o 0,3 percenta za každý mesiac, o ktorý odíde do penzie skôr. Novela zároveň zruší systém, kedy je možné požiadať o predčasný dôchodok najviac dva roky pred odchodom do riadneho dôchodku, pri ktorom sa penzia kráti o 0,5 percenta za každý mesiac skoršieho odchodu.

Dôchodková reforma
Dôchodková reforma už prešla vládou. (Foto: Juraj Káčer/Facebook)

V súčasnosti tiež platí, že do predčasnej penzie sa ľudia dostanú len vtedy, ak jej výška dosahuje aspoň 1,2-násobok životného minima. Táto veličina rástla vlani v júli, preto sa posúvala aj hranica sumy. Zvýšila sa z pôvodných 257,80 eura na 261,70 eura mesačne. Každý, kto v súčasnosti požiada o predčasný dôchodok a po výpočte bude jeho suma nižšia ako 261,70 eura, do predčasného dôchodku nepôjde.

Dôchodková reforma a novela zákona o sociálnom poistení túto podmienku zmení. Po novom bude mať nárok na predčasnú penziu dôchodca, ktorého suma predčasného dôchodku bude aspoň na úrovni sumy minimálneho dôchodku, na ktorú by mal nárok podľa odpracovaných rokov.

V súčasnosti je minimálny dôchodok na úrovni 334,30 eura. To platí v prípade, že penzista aspoň 30 rokov platil dôchodkové poistenie. Ide zároveň o minimálnu hranicu odpracovaných rokov, za ktoré sa minimálna penzia priznáva.

Čo urobí dôchodková reforma s výškou penzie a kto si prilepší?

Dôchodková reforma obsahuje aj takzvaný rodičovský bonus, vďaka ktorému môže pracujúce dieťa na Slovensku odviesť rodičovi na dôchodku 1,5 percenta z jeho hrubej mzdy či vymeriavacieho základu. Ide o najkontroverznejší návrh v zákone, ktorý už kritizovali niektoré koaličné strany aj ekonómovia.

Čo to znamená v praxi? Rodičovský bonus bude ďalší dôchodok, ktorý môžu seniori poberať popri starobnom dôchodku. Vyplácať ho bude Sociálna poisťovňa automaticky od roku 2023 podľa údajov v registri fyzických osôb pre biologického rodiča a osvojiteľa.

Pokiaľ si dieťa vyberie, že chce rodičovský bonus dávať svojím pestúnom alebo ho nechce dávať nikomu, bude mať možnosť oznámiť to do konca októbra 2022. Po novom bude môcť každý pracujúci presunúť v prospech svojich rodičov 1,5 percenta jednému a 1,5 percenta druhému rodičovi v penzii zo svojich zaplatených odvodov. Maximálne sa bonus bude strhávať z 1,2-násobku mesačnej hrubej mzdy dieťaťa.

Prilepšia si tak dôchodcovia, ktorých deti žijú a pracujú na Slovensku. Ich dieťa ale musí s vyplatením rodičovského bonusu súhlasiť. Bonus sa ale nebude týkať napríklad ľudí, ktorých dieťa síce v minulosti platilo odvody, ale medzičasom zomrelo. To isté platí pre penzistov, ktorých detí platia odvody v zahraničí.

Rezort práce tvrdí, že dôchodková reforma s bonusom nezvýšia samotnú výšku odvodov a zároveň nebudú mať vplyv ani na výšku budúceho dôchodku detí.

Ako zmení určovanie dôchodkovej hodnoty výpočet penzií?

Znižovať sa ale po reforme budú novopriznané dôchodkové dávky. Rezort práce totiž navrhuje, aby sa aktuálna dôchodková hodnota, s ktorou výpočet dôchodku počíta, zvyšovala každý rok o 95 percent priemernej mzdy. V súčasnosti ale platí, že sa zvyšuje o celý rast priemerných zárobkov v krajine. Ministerstvo argumentuje udržateľnosťou systému.

Dôchodkovú hodnotu určuje každý rok Sociálna poisťovňa. Od 1. januára do 31. decembra 2022 je na úrovni 15,1300 eura. Na výpočet dôchodku sa vždy používa aktuálna dôchodková hodnota platná v kalendárnom roku, v ktorom vznikol nárok na jej výplatu.

Ako to môže ovplyvniť dôchodok? Napríklad ak by vlani odchádzal do starobného dôchodku človek, ktorý celý život poberal priemernú mzdu a odpracoval by 40 rokov, aj s tohtoročnou valorizáciou by mu vyšiel dôchodok 583,30 eura. Ak by išiel do penzie až v roku 2022, jeho dôchodok by sa už počítal s novou aktuálnou dôchodkovou hodnotou a spolu s valorizáciou by dosiahol úroveň 613,20 eura.

Nižšia dôchodková hodnota znamená aj nižší dôchodok. Jej úprava na 95 percent priemernej mzdy ale podľa rezortu práce zlepší udržateľnosť dôchodkového systému a zároveň reaguje na požiadavku Európskej únie na zlepšenie verejných financií o 1,8 percenta.