Okolo odchodu do dôchodku na prelome rokov sa neustále vedú polemiky o tom, či sa oplatí počkať alebo žiadať o starobný dôchodok, či sa posledný odpracovaný rok započítava do penzie alebo sa niekde stráca.
Rovnakú otázku položila aj budúca penzistka v dôchodcovskej skupine na sociálnej sieti: „Dôchodkový vek dosiahnem 6. decembra. Započíta sa mi rok 2026 do penzie alebo nie, ak požiadam o dôchodok v deň dosiahnutia penzijného veku? Alebo mám o dôchodok požiadať až v budúcom roku?“
Ako to teda je? Ktoré roky sa počítajú a ktoré nie? Odpoveď je v zásade celkom jednoduchá. Pri výpočte dôchodku musí Sociálna poisťovňa postupovať striktne podľa zákona o sociálnom poistení a nie je to tak, že by sa posledný odpracovaný rok „strácal“ pri výpočte dôchodku. Do úvahy sa totiž berie celé odpracované obdobie dôchodkového poistenia, teda obdobie, počas ktorého bol poistenec dôchodkovo poistený a platil odvody buď ako zamestnanec, alebo SZČO, či dobrovoľne poistená osoba. Do počtu dní sa tak započítava aj posledný odpracovaný rok.
Zárobky, z ktorých penzista platil odvody, sa zhodnocujú tiež zákonom určeným spôsobom. Pri stanovovaní priemerného osobného mzdového bodu, ktorý vstupuje do vzorca na výpočet dôchodku a ovplyvňuje jeho výšku, sa zhodnocujú aj zárobky, z ktorých budúci dôchodca platil odvody – čím boli vyššie a čím dlhšie pracoval, a teda ich aj platil, tým vyšší bude mať aj dôchodok.
Za posledný odpracovaný rok sa ale použije tzv. všeobecný vymeriavací základ, ktorý sa premietne do osobného mzdového bodu a ovplyvní tak výšku penzie, hoci sa nezapočítava ako bežný rok poistenia. Znamená to, že ak niekto splní podmienky na odchod do starobného dôchodku kedykoľvek v tomto roku, na výšku penzie budú mať vplyv len zárobky do konca roka 2025. Odpracované dni sa však započítavajú.
Príklad: Ak poistenec, volajme ho pán Juraj, dovŕši dôchodkový vek 30. októbra 2026 a týmto dňom požiada o penziu, ako obdobie poistenia mu bude hodnotená všetka doba dôchodkového poistenia získaná po ukončení povinnej školskej dochádzky do 29. 10. 2026. Vymeriavacie základy (odvody) sa mu započítajú od roku 1984 do roku 2025 (vrátane).
Ak o penziu požiada v tomto roku, bude mať nárok na 13. dôchodok v sume 667,30 eura a penziu valorizovanú o 3,7 percenta (valorizácia od januára 2026) a potom v januári opäť valorizovaný dôchodok. Budúcoročná valorizácia bude pravdepodobne o 3,6 až 3,7 percenta.
Môže sa ale stať, že jeho penzia bude trochu nižšia, lebo na výpočet dôchodku sa použije aktuálna dôchodková hodnota platná v tomto roku, a to suma 19,7633 eura.
Čo v prípade, ak o penziu nepožiada do konca roka?
Ako je to v prípade, ak o penziu človek nepožiada tento, ale až na budúci rok? Ak pán Juraj, ktorý dosiahne dôchodkový vek 30. októbra tohto roku, bude pracovať až do konca roka a o penziu požiada až od 1. januára 2027, rozhodujúcim obdobím na zistenie priemerného osobného mzdového bodu (POMB) sú roky pred rokom, v ktorom boli splnené podmienky nároku na dôchodok, s výnimkou rokov pred 1. januárom 1984.
Keďže podmienky nároku na starobný dôchodok splní 30. októbra tohto roka, rozhodujúcim obdobím na zistenie POMB sú roky 1984 až 2025 aj v prípade, že o penziu požiada až od januára budúceho roka.
Obdobie zamestnania a ďalšie započítateľné doby mu budú zhodnotené od ukončenia povinnej školskej dochádzky do 30. októbra. Obdobie od 1. novembra do 31. decembra sa bude hodnotiť ako obdobie dôchodkového poistenia po vzniku nároku na starobný dôchodok bez jeho poberania. Toto obdobie mu Sociálna poisťovňa prepočíta a následne za prácu navyše zvýši penziu.
V tomto prípade nebude mať nárok na 13. dôchodok za rok 2026 a ani na tohtoročnú valorizáciu o 3,7 %. Ak o dôchodok požiada v januári, zvýši sa mu len o budúcoročnú valorizáciu.
Nestačí dobre zarábať posledný rok
Vymeriavacie základy sa podľa zákona zhodnocujú do posledného roka pred vznikom nároku na dôchodok. Nestačí teda, ľudovo povedané, „dobre zarábať“ len posledný rok pred podaním žiadosti o dôchodok.
Pri stanovovaní priemerného osobného mzdového bodu sa zásluhovo zhodnotí celé obdobie odvádzania poistného a zárobky sa hodnotia spravidla od roku 1984 do posledného roka pred vznikom nároku na dôchodok. Keďže hovoríme o priemere, ak si chce poistenec svoj budúci dôchodok zvýšiť, vyššie odvody je potrebné platiť oveľa skôr, ako až posledný rok pred dôchodkom.
Ďalšia vec je, že osobný mzdový bod za jeden rok sa vypočíta ako podiel dosiahnutého vymeriavacieho základu v danom roku a všeobecného vymeriavacieho základu, ktorý je určený na celý rok. To znamená, že aj keď by v poslednom roku (teda v roku, v ktorom sa priznáva dôchodok) poistenec dosahoval najvyšší zárobok, osobný mzdový bod by vyšiel nízky, lebo vymeriavací základ, ktorý nie je za celý rok, by bol vydelený všeobecným vymeriavacím základom za celý rok. Poistenec by bol teda v konečnom dôsledku poškodený – „strácal by pri výpočte dôchodku“.
Je teda len a len na osobnom rozhodnutí každého človeka, ktorý na prelome rokov bude mať nárok na starobný dôchodok, či oň požiada hneď alebo až nasledujúci rok. Musí si totiž sám vyhodnotiť, čo je pre neho výhodnejšie.
Prečítajte si ďalšie články na túto tému:
