Špeciálnu pomoc od štátu budú môcť po novom čerpať aj firmy, ktoré trpia dôsledkami amerických obchodných opatrení. Vyplýva to z návrhu novely zákona o podpore v čase skrátenej práce. Do pripomienkovania ho predložilo ministerstvo práce pod vedením Erika Tomáša (Hlas-SD). Impulzom je kríza vyvolaná zavedením amerických ciel, ktorá zasiahla viaceré slovenské podniky závislé od exportu. Zamestnanci by tak mali mať istotu, že ich z práce nevyhodia a aj pri obmedzenej prevádzke dostanú väčšinu svojej výplaty.
„Cieľom návrhu zákona je vytvoriť legislatívne predpoklady na poskytnutie podpory v čase skrátenej práce v situáciách, kedy k obmedzeniu činnosti zamestnávateľa dochádza vplyvom neočakávaných a neobvyklých ekonomických regulácií nadnárodného charakteru s dopadom na slovenské hospodárstvo, ktoré majú za následok zníženie vývozu tovarov, zvýšené obchodné bariéry, chýbajúci zahraničný odbyt v dôsledku obchodnej vojny a podobne,“ píše v návrhu ministerstvo práce.
Ide o systém nazývaný kurzarbeit, ktorý funguje už v súčasnosti. Štát firmám pomáha v prípade, ak pre vonkajšie vplyvy nedokážu naplno pracovať. Takýto vplyv musí mať dočasný charakter, zamestnávateľ ho nemohol ovplyvniť, predísť mu a má negatívny vplyv na prideľovanie práce. Za vonkajší faktor sa považujú napríklad prírodné katastrofy, požiar, povodeň či pandémia, kvôli ktorej systém vznikol. Po novom sa budú za vonkajší faktor považovať aj nepredvídateľné nadnárodné hospodárske okolnosti.
Dôvodom sú americké clá
Podľa odhadov pre nové americké clá je ohrozených okolo 10-tisíc pracovných miest. Na potrebe zmeny sa už na tripartite začiatkom mája tohto roka zhodli zástupcovia vlády, zamestnávateľov a odborov. Po novom budú mať firmy nárok na kompenzáciu aj v prípade, ak ich budú ohrozovať aj neobvyklé ekonomické regulácie nadnárodného charakteru s dopadom na slovenské hospodárstvo, ktoré majú za následok zníženie rastu vývozu tovarov, zvýšené obchodné bariéry, chýbajúci zahraničný odbyt v dôsledku obchodnej vojny. Môže sa to týkať najmä automobiliek.
Ak budú chcieť firmy čerpať štátnu pomoc, musia preukázať nielen existenciu nepredvídateľných nadnárodných hospodárskych okolností, ale aj skutočnosť, že ich vplyvom došlo k obmedzeniu ich činnosti. Posudzovanie nároku na podporu ostáva v rukách ústredia práce. To môže žiadosť vyhodnotiť aj tak, že k obmedzeniu činnosti firmy prišlo kvôli zle zvolenej obchodnej stratégii, nekvalitou produkcie, zlým manažmentom a podobne.
Ministerstvo upozorňuje, že sa firmy nemôžu vyhovárať na iné ekonomické vplyvy. „Javy ako zvyšovanie cien tovarov a služieb, dôsledky inflácie, prepad dopytu alebo tržieb, ekonomické správanie obyvateľov a podobne sa nepovažujú za takú udalosť, na ktorú sa aplikuje systémové, nárokové a transparentné poskytovanie podpory v čase skrátenej práce, ale ako trhový jav, ktorý je neoddeliteľnou súčasťou ekonomických cyklov a predstavuje bremeno rizika podnikania,“ píše v návrhu ministerstvo práce.
Väčšinu výplaty zaplatí štát
Ak firma preukáže, že jej činnosť negatívne ovplyvnili americké obchodné opatrenia, bude môcť čerpať štátnu pomoc v režime kurzarbeit. Na tripartite sa zástupcovia vlády, zamestnávateľov a odborov zhodli, že schéma zachová 60-percentnú štátnu náhradu mzdy, 20 percent prispeje zamestnávateľ. Podporu možno poberať šesť mesiacov nepretržite alebo ju rozdeliť do dvoch rokov podľa potrieb podniku. Cieľom je udržať zamestnanosť a stabilitu firiem postihnutých vonkajšími šokmi.
Podpora v čase obmedzenej prevádzkovej činnosti zamestnávateľa je vo výške 60 % priemerného hodinového zárobku zamestnanca v kalendárnom mesiaci, za ktorý sa podpora poskytuje. Najviac je to v sume 1 676 eur za mesiac. Vďaka tejto podpore by zamestnanci nemali dostať výpoveď.
Ak firma požiada o poskytnutie podpory v čase skrátenej práce, musí zamestnancovi platiť náhradu mzdy v sume najmenej 80 percent jeho priemerného zárobku. To znamená, že zamestnávateľ musí ďalších 20 percent mzdy platiť z vlastných zdrojov. V prípade, že by obchodné vojny ohrozili 10-tisíc pracovných miest, podľa odhadov ministerstva práce by spolufinancovanie kurzarbeitu firmy stálo viac ako sto miliónov eur.
Systém kurzarbeit na Slovensku funguje už od marca 2022. Ide o dôležitý ekonomický nástroj, do ktorého tvorby predošlú vládu dotlačila pandémia. Jeho úlohou je čiastočne nahradiť zamestnávateľovi náklady, ktoré bude musieť vynaložiť na náhradu mzdy zamestnanca v situácii, kedy má firma obmedzenú činnosť bez vlastného zavinenia. Príkladom takejto situácie bola napríklad pandémia koronavírusu. Môže ísť aj o výnimočný alebo núdzový stav, či o okolnosti vyššej moci.
Prečítajte si ďalšie články na túto tému:
