Systém kurzarbeit na Slovensku funguje už od vlaňajšieho marca. Ide o dôležitý ekonomický nástroj, do ktorého tvorby predošlú vládu dotlačila pandémia. Jeho úlohou je čiastočne nahradiť zamestnávateľovi náklady, ktoré bude musieť vynaložiť na náhradu mzdy zamestnanca v situácii, kedy má firma obmedzenú činnosť bez vlastného zavinenia. Príkladom takejto situácie bola napríklad pandémia koronavírusu. Môže ísť aj o výnimočný alebo núdzový stav, či o okolnosti vyššej moci.


Zamestnanci musia počas prerušenia prevádzky počítať s tým, že na účet nebudú dostávať výplatu v takej výške, na akú sú zvyknutí. To platí v prípade, že ich firma bude platiť len cez kurzarbeit. Podpora pre firmu je vo výške 60 percent priemerného hodinového zárobku zamestnanca. Kurzarbeit na Slovensku je nastavený aj na maximálnu výšku podpory. Každý rok sa pritom mení podľa priemernej mzdy spred dvoch rokov. Tento rok je to niečo málo cez osem eur na hodinu.

Keď firma požiada o poskytnutie podpory v čase skrátenej práce, musí zamestnancovi platiť náhradu mzdy v sume najmenej 80 percent jeho priemerného zárobku. To znamená, že zamestnávateľ musí ďalších 20 percent mzdy platiť z vlastných zdrojov.

Zákon o podpore v čase skrátenej práce hovorí, že štát firme môže poskytnúť najviac 60 percent z 1/174 dvojnásobku priemernej mzdy zamestnanca na Slovensku spred dvoch rokov. Keďže pred dvomi rokmi dosiahol priemerný zárobok v krajine 1211 eur, príspevok na jedného zamestnanca môže v tomto roku dosiahnuť najviac 8,3517 eura na hodinu. Toľko peňazí prispeje štát na výplatu zamestnanca, ktorý v práci bežne zarába takmer 14 eur za hodinu.

Príklad:

  • Zamestnanec bol počas mája tohto roka mimo pracoviska kvôli prerušeniu prevádzky.
  • Splnil tak podmienku prekážky v práci na strane zamestnávateľa na úrovni 160 hodín.
  • Bežný priemerný zárobok zamestnanca na účel výpočtu dosiahol desať eur za hodinu.
  • Za čas prerušenia patrí firme štátna podpora na úrovni 60 percent jeho priemernej mzdy.
  • Zamestnanec musí dostať minimálne 80 percent svojho priemerného zárobku.
  • Priemerný mesačný zárobok zamestnanca je 1 600 eur.
  • Vzorec pre podporu: 60 % x priemerný hodinový zárobok x počet hodín prekážok
  • Výška podpory od štátu: 6 x 100 = 960 eur
  • Dorovnanie mzdy od firmy: 320 eur
  • Výsledok: Keďže výška hodinovej mzdy zamestnanca neprekročila maximálnu hranicu, zamestnanec za hodiny prerušenia prevádzky dostane mzdu na úrovni 1 280 eur. Z toho 960 eur poskytne štát a 320 eur firma zaplatí z vlastných zdrojov.

Ako funguje kurzarbeit na Slovensku

Peniaze v rámci systému vždy dostávajú zamestnávatelia, ktorý pomocou nich dotujú mzdy svojich pracovníkov. Firmy musia splniť stanovené podmienky. Zákon definuje čas skrátenej práce ako čas od začatia obmedzenej činnosti zamestnávateľa až po jeho skončenie. Na obmedzenú činnosť má pritom zásadný vplyv vonkajší faktor, ktorý má dočasný charakter, zamestnávateľ ho nemohol ovplyvniť, predísť mu a ktorý má negatívny vplyv na prideľovanie práce.

Za vonkajší faktor sa považujú napríklad prírodné katastrofy, požiar, povodeň a podobne. Nepatria tam vojny a vojnový stav, sezónnosť vykonávanej práce, reštrukturalizácia, plánovaná odstávka alebo rekonštrukcia. Vojna v inej krajine môže byť dôvodom na vyhlásenie mimoriadnej situácie, ktorá môže ovplyvniť aj fungovanie firiem. To platí napríklad aj pre Slovensko, ktoré to urobilo po vypuknutí vojny na Ukrajine. Mimoriadnu okolnosť na využitie kurzarbeitu môže vyhlásiť aj vláda pri prepade hrubého domáceho produktu. Musí ju na to upozorniť Štatistický úrad SR alebo Výbor pre makroekonomické prognózy.

Žiadosť o kurzarbeit sa podáva na ústredie práce a bude o nej rozhodovať komisia zložená zo zástupcov ústredia práce, ministerstva financií a rezortu hospodárstva. Kurzarbeit na Slovensku potom má zabezpečiť, že sa zamestnávateľovi počas krízy znižujú mzdové náklady a zároveň ušetrí aj na hľadaní a zaškolení nových zamestnancov po skončení obmedzenia činnosti. Zamestnanec nepríde o prácu a počas trvania prekážky v práci dostáva viac ako polovicu svojho zárobku.

Kurzarbeit na Slovensku
Kurzarbeit na Slovensku funguje už od vlaňajšieho marca (Ilustračné foto: Depositphotos)

Firmy musia splniť podmienky

Firma môže uplatniť kurzarbeit, ak splní dve základné podmienky. Prvou z nich je, že zamestnávateľ nevie prideliť prácu najmenej jednej tretine zamestnancov v rozsahu najmenej desať percent z ustanoveného týždenného pracovného času. Zamestnancom je v tomto prípade vždy osoba v pracovnom pomere alebo v právnom vzťahu na základe zmluvy o profesionálnom výkone športu.

Firma tiež musí mať pred žiadosťou zaplatené sociálne poistenie. Ak je zamestnávateľ dlžníkom, mal by mať aspoň dohodnuté splátky za najmenej 24 mesiacov predtým, ako o podporu vôbec žiada. Firma takisto nedostane pomoc, ak za posledné dva roky porušila zákaz nelegálneho zamestnávania. Musí tiež mať s odborármi písomnú dohodu o tom, že bude žiadať o podporu. Štát potom poskytne podporu najviac na šesť mesiacov počas dvoch rokov.

Zamestnávatelia sú pri tejto forme pomoci zaviazaní zachovať dané pracovné miesto najmenej dva mesiace po mesiaci, za ktorý mu bola podpora poskytnutá. Pomoc sa pritom poskytuje na zamestnancov, ktorým firma nemôže dať prácu aspoň v rozsahu desiatich percent týždenného pracovného času, ďalej na tých, ktorí pracovali vo firme aspoň mesiac a zároveň nie sú vo výpovednej lehote, vyčerpali si dovolenku za predchádzajúci rok a zároveň na zamestnancov, na ktorých firma nečerpá príspevky podľa inej štátnej podpory.

Kurzarbeit na Slovensku sa financuje z fondu poistenia v nezamestnanosti, pričom výška odvodov pre zamestnancov i zamestnávateľov sa nezmenila. Sociálne poisťovňa si len rozdelila príspevok zamestnávateľa vo výške jedného percenta na dve časti. Polovica ide na poistenie v nezamestnanosti a druhá polovica na kurzarbeit.