Legislatíva od začiatku marca aktivovala dôležitý ekonomický nástroj, do ktorého tvorby slovenskú vládu dotlačila pandémia. Takzvaný systém kurzarbeit má ochrániť pracovné miesta vo firmách v prípade krízových situácií. Systém mal pôvodne fungovať od januára, ale pre pandemickú situáciu sa jeho platnosť odložila. Ide o trvalý nástroj, ktorý nahradí doterajšiu štátnu podporu. Zamestnávatelia ale musia splniť stanovené podmienky.
Okrem toho platí, že živnostníkov či podnikateľov bez zamestnancov sa kurzarbeit netýka. Keďže o pomoc budú môcť žiadať len zamestnávatelia, živnostníci môžu za nových podmienok naďalej žiadať o finančnú pomoc za mesiac marec tohto roka. Ide krátkodobý projekt na podporu udržania pracovných miest pre živnostníkov. Musia ale splniť niekoľko podmienok. Na podporu tiež nebudú mať nárok spoločnosti s ručením obmedzeným.
Slovenský kurzarbeit
Zákon o podpore v čase skrátenej práce, takzvaný kurzarbeit, schválil slovenský parlament ešte na začiatku mája minulého roka. Jeho úlohou je čiastočne nahradiť zamestnávateľovi náklady, ktoré bude musieť vynaložiť na náhradu mzdy zamestnanca počas situácie, kedy má firma obmedzenú činnosť bez vlastného zavinenia.
„Zákon definuje čas skrátenej práce ako čas od začatia obmedzenej činnosti zamestnávateľa až po jeho skončenie. Na obmedzenú činnosť má pritom zásadný vplyv vonkajší faktor, ktorý má dočasný charakter, zamestnávateľ ho nemohol ovplyvniť, predísť mu a ktorý má negatívny vplyv na prideľovanie práce,“ vysvetľuje právnik na oblasť pracovného práva z CMS Slovensko Pavol Kundrik.
Príkladom situácie, ktorú si firma nezavinila je aj pandémia. Ale môže ísť aj o výnimočný alebo núdzový stav, či o okolnosti vyššej moci. Za také sa považujú napríklad prírodné katastrofy. Ako pripomína P. Kundrik, za vonkajší faktor sa nepovažuje čas vojny a vojnový stav, sezónnosť vykonávanej práce, reštrukturalizácia, plánovaná odstávka alebo rekonštrukcia.
Mimoriadnu okolnosť na využitie kurzarbeitu môže vyhlásiť aj vláda na základe informácie Štatistického úradu, ktorý upozorní na medziročný prepad hrubého domáceho produktu za predchádzajúci štvrťrok. Vláda musí zobrať do úvahy aj informáciu Výboru pre makroekonomické prognózy, ktorý potvrdí, že ročný hrubý domáci produkt medziročne klesne aspoň o tri percentuálne body.
Zamestnávateľovi sa takto počas krízy znižujú mzdové náklady a zároveň ušetrí aj na hľadaní a zaškolení nových zamestnancov po skončení obmedzenia činnosti. Zamestnanec nepríde o prácu a počas trvania prekážky v práci dostáva väčšinu svojho zárobku. Prvé žiadosti o podporu budú úrady práce prijímať v apríli, pretože žiadosti je možné predkladať vždy za predchádzajúci mesiac.
Dve základné podmienky
P. Kundrik pripomína, že firma si môže uplatniť kurzarbeit, ak splní dve základné podmienky. „Platí, že zamestnávateľ nevie prideliť prácu najmenej jednej tretine zamestnancov a to v rozsahu najmenej desať percent z ustanoveného týždenného pracovného času,“ hovorí právnik. Zamestnancom je v tomto prípade osoba v pracovnom pomere alebo v právnom vzťahu na základe zmluvy o profesionálnom výkone športu.
Firma tiež musí mať pred žiadosťou zaplatené sociálne poistenie. Ak je zamestnávateľ dlžníkom, mal by mať aspoň dohodnuté splátky za najmenej 24 mesiacov predtým, ako o podporu vôbec žiada. Firma zároveň nedostane pomoc, ak za posledné dva roky porušila zákaz nelegálneho zamestnávania. Musí tiež mať s odborármi písomnú dohodu o tom, že bude žiadať o podporu.
Podpora je vo výške 60 percent priemerného hodinového zárobku zamestnanca. Pre tento rok to bude maximálne 7,81 eur za hodinu, teda približne 1359 eur za mesiac. Štát poskytne podporu najviac na šesť mesiacov počas dvoch rokov. Zamestnávatelia sú ale pri tejto forme pomoci zaviazaní zachovať dané pracovné miesto najmenej dva mesiace po mesiaci, za ktorý mu bola podpora poskytnutá.
Pomoc sa pritom poskytuje na zamestnancov, ktorým firma nemôže dať prácu aspoň v rozsahu desiatich percent týždenného pracovného času, ďalej na tých, ktorí pracovali vo firme aspoň mesiac a zároveň nie sú vo výpovedi, vyčerpali si dovolenku za predchádzajúci rok a zároveň na zamestnancov, na ktorých firma nečerpá príspevky podľa inej štátnej podpory.
Na financovanie kurzarbeitu sa využívajú prostriedky z fondu poistenia v nezamestnanosti, pričom výška odvodov pre zamestnancov i zamestnávateľov sa nemení. Sociálne poisťovňa si len rozdelí aktuálny príspevok zamestnávateľa vo výške jedného percenta na dve časti. Polovica pôjde na poistenie v nezamestnanosti a druhá polovica na kurzarbeit.
Živnostníkov sa to netýka
Oprávnenými žiadateľmi cez systém kurzarbeit sú len zamestnávatelia. Živnostníci a podnikatelia bez zamestnancov môžu za nových podmienok žiadať o finančnú pomoc aj za marec. Oprávneným žiadateľom je podnikateľ, ktorému poklesli tržby najmenej o 40 percent. Pričom musí prevádzkovať svoju činnosť nepretržite po dobu najmenej 24 kalendárnych mesiacov pred podaním žiadosti o príspevok.
Súčasne musí byť splnená podmienka platenia nemocenského a dôchodkového poistenia v rovnakom trvaní. Príspevok na náhradu straty príjmu zo zárobkovej činnosti sa bude poskytovať podľa poklesu tržieb. Pôjde o výšku 60 percent vymeriavacieho základu. Ak živnostník súčasne robí aj inú prácu, výška príjmu sa odpočíta od výšky príspevku.
Živnostníci a samostatne zárobkovo činné osoby, ktorým bol poskytnutí príspevok z kurzarbeitu majú zároveň povinnosť pokračovať v zárobkovej činnosti najmenej dva mesiace po tom mesiaci, za ktorý čerpali finančnú pomoc od štátu. Zároveň stále platí, že môžu žiadať o odklad sociálnych odvodov napríklad aj za január a február tohto roka.
Prečítajte si ďalšie články na túto tému: