Nárok na materské dávky môže získať aj tehotná žena, ktorá je bez práce. Slovenská legislatíva v týchto prípadoch pozná takzvanú ochrannú lehotu. Ide o obdobie, v ktorom už tehotná žena nemá prácu či neplatí odvody. Sociálna poisťovňa ju vtedy berie ako človeka, ktorý pracuje. O tom, či môže budúca matka nastúpiť na materskú dovolenku, rozhodne obdobie od straty zamestnania, ale aj čas, ktorý zostáva do pôrodu. Od začiatku vlaňajšieho júna navyše začali platiť novinky v oblasti ochrannej lehoty. Tie by mali zabezpečiť nárok na materské dávky aj pre ženy, ktoré otehotneli až po výpovedi.
Sociálna poisťovňa pozná tri ochranné lehoty. Pre viacero dávok z nemocenského poistenia v prvom rade platí takzvaná všeobecná ochranná lehota. Trvá sedem dní od straty práce, alebo keď niekto prestane platiť povinné sociálne odvody. Lehota môže byť aj kratšia, ak niekto napríklad platil odvody alebo bol zamestnaný menej ako sedem dní. Vtedy trvá rovnako dlho ako samotné obdobie pracovného pomeru.
Pri materskej je ochranná lehota dlhšia. V prípade žien, ktoré stratia prácu v období 42 týždňov pred očakávaným dňom pôrodu, dosahuje až osem mesiacov. Rozhoduje o tom dátum, ktorý prvýkrát určí ošetrujúci lekár. V tomto prípade tak nárok vznikne len v prípade, ak budúca matka otehotnela ešte počas pracovného pomeru.
Od júna zákon garantuje nárok na materské dávky aj budúcej matke, ktorá síce bola zamestnaná a materskú by dostala, ale o prácu prišla a v tom čase ešte nečakala dieťa. Keď žena po novom otehotnie do 180 dní od straty práce alebo skončenia platenia odvodov, bude v štandardnej osemmesačnej ochrannej lehote. Sociálna poisťovňa ju bude počítať od začiatku 40. týždňa pred očakávaným dňom pôrodu. Dátum musí opäť stanoviť lekár.
Akákoľvek ochranná lehota vždy zanikne, keď sa žena opäť zamestná alebo začne platiť odvody napríklad ako živnostníčka. Vtedy už v podstate ochrannú dobu na uznanie materskej nepotrebuje, pretože je znovu nemocensky poistená.
Nárok na materské? Každý si to musí odpracovať
Ochranná lehota nikomu nezaručí, že dávky nakoniec dostane. Podľa zákona si to musí každý odpracovať. Štát bude posudzovať, či budúca matka pracovala, platila odvody dobrovoľne alebo napríklad ako podnikateľka minimálne 270 dní v posledných dvoch rokoch pred pôrodom. To v praxi znamená, že musí pracovať alebo byť nemocensky poistená zhruba deväť mesiacov. Keď túto podmienku niekto nesplní, nepomôže mu ani ochranná lehota.
Žiadať o materské potom ženy môžu najskôr od začiatku šiesteho týždňa pred pôrodom. Pre tie, ktoré si budú uplatňovať nárok na materské dávky z ochrannej lehoty, platí, že na dovolenku môžu nastúpiť osem týždňov pred pôrodom. Nárok si môžu uplatniť v rozmedzí šesť až osem týždňov pred očakávaným dňom pôrodu, ktorý prvýkrát určí lekár. Keď tehotná žena nestihne o materské požiadať a medzičasom porodí, nárok na materské dávky jej vzniká okamžite.
Dávky sa spravidla poberajú maximálne 34 týždňov. Existujú aj výnimky, kedy ich Sociálna poisťovňa vypláca dlhšie alebo aj kratšie. V prípadoch matiek samoživiteliek trvá materská dovolenka najdlhšie 37 týždňov. Keď žena porodí dvojčatá alebo viac detí naraz, materské dávky sa vyplácajú najdlhšie 43 týždňov. Ak by dieťa pôrod neprežilo, materská dovolenka môže trvať maximálne 14 týždňov. V najhorších prípadoch, kedy narodené dieťa zomrie počas trvania materskej, môže žena čerpať dávky ešte dva týždne od jeho smrti.
Nárok na materské pritom môže vzniknúť aj inej osobe z rodiny. Spravidla je to otec, ktorý musí tiež spĺňať rovnaké podmienky ako matka. Jediný rozdiel je v dĺžke obdobia, kedy je na materskej dovolenke. Dávky spravidla dostáva 28 týždňov. Ak sa o dieťa stará sám, môže byť na materskej 31 týždňov a ak ide o viac detí, materské sa poberá maximálne 37 týždňov. Otcovia môžu po novom zostať spolu s matkou na dvojtýždňovej otcovskej dovolenke v období šiestich týždňov od narodenia dieťaťa. Tieto dni sa im odpočítajú z materskej, ktorú by mohli na svoje dieťa čerpať do jeho troch rokov veku.
Výška materskej sa počíta z hrubého mesačného zárobku zamestnanca, alebo vymeriavacieho základu samoplatcu či živnostníka, z ktorého platia sociálne poistenie. Dávku v praxi tvorí 75 percent mzdy alebo vymeriavacieho základu. V tomto roku môže rodič na materskej dostať maximálne 1 791,70 eura za 30-dňový mesiac a za mesiac, ktorý má 31 je dní, dostane najviac 1 851,40 eura. Takto vysokú dávku získa len človek, ktorý zarába vyše 2 420 eur mesačne v hrubom. Živnostník či samoplatca musí z takej sumy platiť odvody.
Získajú dávku aj študentky?
Nárok na materské by mohli mať po novom aj matky, ktoré sa ešte nestihli zamestnať, ale napríklad len nedávno ukončili štúdium na vysokej alebo strednej škole. Počíta s tým návrh novely zákona o sociálnom poistení, ktorý do parlamentu predložila skupina poslancov. Legislatívu už parlament posunul do druhého čítania.
Ak by novela prešla celý legislatívnym procesom, znamenalo by to, že dávky si niektoré tehotné ženy nebudú musieť odpracovať. Namiesto nemocenského poistenia sa do obdobia 270 dní bude počítať doba štúdia na strednej škole alebo vysokej škole. Budúca matka dávky dostane len v prípade, že školu aj úspešne dokončí.
Poslanci v návrhu neuvádzajú, že budúca matka musí počas tohto obdobia napríklad chodiť na brigády alebo pracovať. Bez práce totiž nebude stanovený vymeriavací základ, z ktorého by sa potom mohla vypočítať výška dávky. V stanovisku k návrhu upozornilo na chýbajúce výpočty aj ministerstvo financií. Poslanci totiž v návrhu pripúšťajú negatívny vplyv na rozpočet, no konkrétne čísla nikde neuvádzajú.
Týmto opatrením sa podľa predkladateľov zlepšia možnosti najmä vysokoškolsky vzdelaných žien, ktoré vzhľadom na chýbajúcu právnu úpravu a nemožnosť poberať materskú po ukončení štúdia, nemali vytvorené priaznivé podmienky na materstvo. „Pri tvorbe tohto legislatívneho návrhu vychádzame z praxe, ktorá sa osvedčila v Česku, kde táto právna úprava už platí a okrem iných faktorov spôsobuje odliv slovenských študentiek na české vysoké školy, čím naše hospodárstvo výrazne stráca,“ uvádza sa v dôvodovej správe.
Prečítajte si ďalšie články na túto tému:
