Slovenské firmy zatiaľ neveria v svetlú budúcnosť. Podľa reprezentatívneho prieskumu spoločnosti Datank pre ČSOB sentiment slovenských firiem stagnuje na historickom minime, či signalizuje obrovské obavy z ďalšieho vývoja situácie.

„Sentiment podnikateľov, ako aj spotrebiteľov je veľmi citlivý na vývoj pandémie a akékoľvek správy, ktoré by naznačili ďalší vývoj alebo možné východiská. Indikátory dôvery alebo sentimentu sa preto často vo svete pohybujú paralelne a citlivo reagujú na správy o ekonomických dopadoch alebo príprave vakcíny a možnostiach očkovania. V podstate na čokoľvek, čo by dalo nádej na návrat k “normálnemu” chodu ekonomiky“,  tvrdí hlavný ekonóm ČSOB Marek Gábriš.

Index očakávania firiem

Slovenské firmy čakajú, že ešte prídu ťažké časy

Protiepidemiologické opatrenia, ktoré začali platiť v polovici októbra, mali priamy dosah na podnikanie. Boli zatvorené interiéry mnohých prevádzok, bol obmedzený počet osôb či platil zákaz vychádzania pred plošným testovaním. „To všetko v spojení s ekonomickou neistotou ovplyvnilo očakávania firiem, ktoré nevideli žiadny dôvod na optimizmus. To sa odráža aj na zastúpení nespokojných firiem. Najpesimistickejší sú totiž podnikatelia pôsobiaci v oblasti gastronómie a hotelierstva, kde je nespokojných až 94 percent opýtaných,“ vraví Dáša Polláková, manažérka MicroSME segmentu ČSOB.

Banky zatiaľ nezaznamenali nárast počtu neplatičov

Naopak najmenej nespokojných podnikateľov je z oblasti informačných a komunikačných služieb, v doprave a skladovaní. Aj nich sa súčasná situácia dotýka, keďže nespokojnosť prevláda medzi viac ako polovicou opýtaných. Platí pritom, že miera nespokojnosti je tým väčšia, čím je menšia firma.

Aj analytik UniCredit Bank Ľubomír Koršňák tvrdí, že druhá vlna pandémie v októbri zastavila nádejné zotavovanie slovenského priemyslu z letných mesiacov. „Negatívne efekty druhej vlny pandémie na výkon priemyslu by však predsa len mohli byť výrazne miernejšie ako počas prvej jarnej vlny,“ vraví. Pre slovenský priemysel bude podľa neho kľúčová opäť najmä kondícia jeho hlavnej zložky – automobilového priemyslu. „Októbrové a novembrové čísla predajov áut v Európe síce naznačujú ich pokles, avšak na rozdiel od jari už nepozorujeme takmer úplne zastavenie predajov nových áut,“ dodal Koršňák. 

Z odvetví, ktoré vidia svoju budúcnosť najhoršie, sa aj bankám ozýva najviac klientov, ktorí chcú riešiť svoju zlú ekonomickú situáciu. „Môžeme ale konštatovať, že zatiaľ neevidujeme výraznejšie zhoršenie platobnej disciplíny klientov,“ tvrdí Polláková. Firmy tak zatiaľ dokážu splácať svoje úvery, mnohé z nich už využili preklenovacie úvery či odklad splátok.

Odberatelia platia horšie

Firmy však pociťujú zhoršenie platobnej disciplíny svojich odberateľov. V prieskume ČSOB sa tak vyjadrilo 57 percent malých firiem, 41 percent stredných a 34 percent veľkých spoločností. Aj preto firmy už vyčerpali takmer štvrtinu svojej finančnej rezervy.

To, ktoré odvetvia ekonomiky sú najviac postihnuté, vidno aj na úverovaní. Podľa údajov Národnej banky Slovenska (NBS) najvýraznejší rast úverov zaznamenalo jedno z krízou najviac postihnutých odvetví ubytovacích a stravovacích služieb. Títo podnikatelia potrebovali úvery k tomu, aby dokázali prežiť súčasnú situáciu.

Firmy vo veľkom využili aj odklad splátok: „Vo všetkých troch štvrťrokoch roku 2020 sa v dôsledku odložených splátok splatil o viac ako jednu štvrtinu menší objem v porovnaní s rokom 2019,“ tvrdí NBS v Správe o finančnej stabilite.