Mnoho ľudí v posledných dvoch rokoch vynechalo dovolenku. Z údajov Štatistického úradu SR vyplýva, že vlani pre pandémiu cestovalo o 1,4 milióna ľudí menej ako rok predtým.

Veľa ľudí tak dokázalo ušetriť. Podľa Partners Group SK Slováci priemerne minú na dovolenku tisíc eur. No neznamená to automatickú úsporu. „O úspore sa dá hovoriť až vtedy, ak peniaze naozaj odložíme bokom. V mnohých prípadoch však rodiny vykryli z usporených peňazí iné potreby, nešlo pritom o nevyhnutné výdavky. Toto pohodlné riešenie im prinieslo krátkodobo dobrý pocit,“ vraví Tomáš Čorňák z Partners Group SK.

Peniaze treba odložiť bokom

Tvrdí pritom, že existujú len tri možnosti, ako si z ušetrených peňazí zabezpečiť prospech aj v budúcnosti. „Pokiaľ sa rozhodnem, že si peniaze odložím v plnej výške, tak odporúčam špeciálny rezervný účet, kde ich nemám na očiach a nebude ma lákať minúť ich,“ odporúča T. Čorňák.

Ak už rodina má vytvorenú dostatočnú rezervu, môže si z usporenej tisícky dopriať aspoň malú odmenu. „Riešením je rozdeliť sumu na dve časti, minimálne polovicu odložiť a z tej druhej peniaze podľa potreby minúť,“ hovorí T. Čorňák.

Za najrozumnejšie však považuje odborník zhodnocovanie úspor cez investičné účty, kde sa peniaze budú úročiť. „Tu treba rátať s dlhším investičným horizontom, a teda aj s tým, že na peniaze v najbližších rokoch nesiahnem,“ vraví.

Vytvorenie rezervy trvá priemerne päť rokov

Dovolenková úspora môže byť výbernou príležitosťou pre tých, ktorí nemajú vytvorenú finančnú rezervu, alebo ju minuli. Podľa T. Čorňáka totiž trvá približne päť rokov, kým si rodina vytvorí rezervu vo výške šiestich mesačných príjmov. „Základnou chybou je, ak peniaze najskôr míňame a odkladáme až ku koncu mesiaca. Po uhradení všetkých výdavkov, vrátane bežnej spotreby, však peňaženky bývajú na konci mesiaca prázdne a na sporenie tak neodchádza nič,“ vysvetľuje T. Čorňák.

Mnohí ľudia počas koronakrízy minuli svoju železnú rezervu, keďže sa im znížil príjem. „Ľudia musia pochopiť, že rezervné peniaze sú tu práve pre takéto neočakávané situácie. Preto je tvorba rezervy základnou zložkou rodinných financií. Aj keby ste si mali odložiť len 30 eur mesačne, za rok je to 360 eur, ktoré môžu pomôcť v ťažkých časoch,“ hovorí T. Čorňák.

Dodáva, že odkladanú sumu je treba zvýšiť hneď, ako sa domácnosť dostane do lepšej finančnej situácie. Podľa T. Čorňáka by sme si totiž mali z celkových príjmov domácnosti hneď na začiatku mesiaca odložiť 10 percent a na túto sumu nesiahnať počas najbližších piatich rokov. „Po tomto období bude na účte nasporená suma zodpovedajúca šesťnásobku mesačných príjmov,“ tvrdí T. Čorňák.