Šéf investícií Amundi: Nie sme v novej dot-com bubline. Pozrite sa, kto ešte zarobí na umelej inteligencii

Investičný šéf Amundi Alessandro D’Erme tvrdí, že súčasný záujem investorov o umelú inteligenciu (AI) sa nedá porovnávať s dot-com bublinou na prelome milénia. „Dnes je trh opatrnejší, pretože odvtedy sme zažili viacero nečakaných kríz,“ vysvetľuje odborník na investovanie v rozhovore pre Finsider.

Budúci rok vidí pre investorov optimisticky, i keď priznáva, že výnosy môžu byť nižšie, ako v tomto roku. „V USA vidíme veľký trend reindustrializácie, nielen boom AI. V Európe sa darí bankám, sieťovým odvetviam a obrane,“ sumarizuje trh A. D’Erme.

Na prelome milénia ste pracovali pre Rothschildovú banku. Aké boli vtedajšie časy a už sa dala predpovedať dot-com bublina?

Práve som skončil univerzitu a nastúpil ako nováčik do Rothschild & Co. Potom som zostal v investičnom bankovníctve a neskôr som prešiel do banky UBS. Bolo to veľmi intenzívnych 18 mesiacov. Bolo to fascinujúce. Hocičo, čo malo čo i len vzdialene niečo spoločné s internetom, automaticky pôsobilo ako úspech. Napríklad keď obyčajná banka oznámila, že spustí web pre online bankovníctvo alebo obchodovanie, jej akcie výrazne stúpli. Pamätám si aj talianske IPO (uvedenie firmy na burzu, pozn. red.) v dot-com sektore, kde bol dopyt taký silný, že predávajúci zostavili zoznam „priateľov a rodiny“, ktorí si mohli akcie kúpiť, a až potom zvyšok ponúkli na trhu.

Uvedomovali si investori, že ide o bublinu?

Nebolo jednoduché byť v tých časoch skeptický. Analytici v USA vydávali správy, že ceny akcií sa zdvojnásobia, strojnásobia alebo zdesaťnásobia – vtedy to znelo normálne. Až neskôr prišlo vytriezvenie.

O bubline v sektore umelej inteligencie (AI) sa hovorí aj teraz. V čom sa obdobie spred 25 rokov líši od súčasnosti?

Od dot-com bubliny sme zažili viacero nečakaných kríz – globálnu finančnú krízu v roku 2008, dlhovú krízu v Európe v roku 2010-12. To boli takzvané „čierne labute“. Kto by bol povedal, že Lehman Brothers skrachuje? Dnes je trh opatrnejší.

Napriek tomu v súčasnosti vidíme koncentráciu investorov len v niekoľkých veľkých technologických firmách nazývaných aj veľká sedmička. Je to problém?

Áno, dopyt investorov je veľmi sústredený a trh reaguje na každú správu z tohto sektora. Investori si však musia uvedomiť, že cena akcie ukazuje, koľko peňazí firma v budúcnosti zarobí. Niektoré firmy profitujú z obrovského záujmu o AI a investori im odpúšťajú nedostatky – až kým nepríde korekcia rastu, ako sme videli nedávno pri spoločnostiach Meta či Oracle.

Vidíme veľký boom AI. Oplatí sa investovať len do firiem, ktoré ju vyvíjajú alebo do tých, ktoré ju používajú a zvyšujú tak svoju produktivitu?

Veľkí hráči v AI sú dôležití, ale existuje celý ekosystém firiem, ktoré profitujú z rozvoja AI – výstavba dátových centier, chladenie serverov, prepojovacia infraštruktúra, energetika. Pre investora, ktorý to vníma, môže byť atraktívnejšie investovať do týchto „druhotných“ sektorov.

Tento rok sme zažili na akciových trhoch turbulentné časy, dvojciferný prepad v apríli po ohlásení Trumpových ciel, potom rýchle zotavenie sa a rekordné výšky akciových indexov na jeseň. Aký bude napokon tento rok pre investorov?

Bol to naozaj náročný rok a pre investorov bolo ťažké adaptovať sa na zmeny. USA zavádzali clá, potom niektoré kroky korigovali. Do konca roka už nečakám veľkú volatilitu a výhľad na budúci rok považujem za pozitívny.

Rekordy láme aj zlato. Je dobré ho mať v portfóliu? Ak áno, v akom pomere? Napríklad analytici z Morgan Stanley odporúčajú zmeniť tradičné portfólio 60/40 na 60/20/20, pričom tých posledných 20 percent má byť zlato.

Tú štúdiu som nečítal, takže ju neviem komentovať. Zlato má tento rok neobvykle nízku koreláciu so zvyškom trhu, ale neviem, či je to výsledok nákupov centrálnych bánk alebo dopytu súkromných investorov. Zlato je určite vhodná investícia na diverzifikáciu portfólia, ale mať ho až 20 percent, mi príde veľmi defenzívne.

Niektorí ekonómovia predpovedajú kolaps globálneho obchodu. Môže ústup od globalizmu k protekcionizmu poškodiť aj investorov na oboch stranách Atlantiku?

Nemyslím si. Vidíme veľkú snahu obnovovať domáce výrobné kapacity – v USA aj inde. Covid odhalil slabiny globálnych dodávateľských reťazcov. Clá síce globálnemu obchodu nepomáhajú, ale firmy už prispôsobili výrobu, aby znížili ich dopad. Som skôr optimista.

Oplatí sa mať investície na oboch stranách Atlantiku a časť peňazí mať aj v Ázii?

Jednoznačne. USA majú fantastický rast ziskov za posledných 10 rokov – tam investovať musíte. Európa je zas dobrá ako diverzifikácia, keďže jej ziskové faktory sú iné ako americké.

V Európe rastú výdavky na obranu. Oplatí sa investovať do zbrojárstva?

Áno, je to viacročný trend. Výkonnosť akcií zbrojárskych firiem bola v tomto roku výborná a podľa mňa tento sektor bude v raste pokračovať. Nejde o módnu vlnu.

Ako vidíte rok 2026? Budú výnosy nižšie ako v tomto roku?

Môže sa stať, že výnosy budú miernejšie. V USA vidíme veľký trend reindustrializácie, nielen boom AI. V Európe sa darí bankám, sieťovým odvetviam a obrane. Aj európske domáce firmy zlepšili ziskovosť. Preto som pre budúci rok optimistický – akciové trhy by mali priniesť dobré výnosy, samozrejme s občasnými korekciami.

A čo dlhopisy?

Nie som na nich expert, ale rozdiely medzi jadrom a perifériou eurozóny sa výrazne zmenšili. Nemecko má tradične najnižšie výnosy, ale jeho dlhopisy sú bezpečné. Trhy sú teraz skeptickejšie voči Francúzsku než voči Taliansku, takže francúzske dlhopisy môžu mať priestor na normalizáciu. Ja by som išiel do likvidných emisií krajín s dobrou históriou voči investorom – Francúzsko, Taliansko, Holandsko či Rakúsko.

Karpiš: Zlato patrí do portfóllia každého investora. Poráža aj S&P 500

Prečítajte si ďalšie články na túto tému: