Štátna prémia v roku 2022 dosahuje 2,5 percenta z ročných vkladov. Pri porovnaní s bankovými vkladmi, kde sa úroky pohybujú okolo nuly, to predstavuje síce vyššie zhodnotenie, no v skutočnosti nestačí ani na pokrytie inflácie. Tá sa koncom roka 2021 dostala nad päť percent. A pri porovnaní s akciami je štátna prémia pri stavebnom sporení veľmi nízka. Americké akcie vlani dosiahli zhodnotenie na úrovni 29 percent.
Na rozdiel od iných foriem sporenia či investovania sa pri stavebnom sporení pripisuje štátna prémia len v vkladov uskutočnených v danom roku. Z peňazí, ktoré sporitelia vložili v predchádzajúcich rokoch, prémiu nedostanú, získajú len úrok od stavebnej sporiteľne.
Štátna prémia v roku 2022: Maximálne 70 eur
Štát v roku 2022 podporí jednu zmluvu stavebného sporenia prémiou v maximálnej výške 70 eur. Keďže štát sporiteľom prispeje sumou vo výške 2,5 percenta z ich ročných vkladov, kto chce získať plnú štátnu prémiu, mal by v tomto roku na stavebné sporenie vložiť 2 800 eur. Ak niekto vloží viac, jeho štátna prémia v roku 2022 bude stále len 70 eur.
Nárok na štátnu prémiu majú len ľudia, ktorých príjem neprekračuje 1,3-násobok priemernej mzdy za predchádzajúci kalendárny rok. Výška príjmu sa neskúma len pri detských zmluvách. Dieťa má nárok na celú štátnu prémiu bez ohľadu na to, koľko zarábajú jeho rodičia.
Priemerná mzda za rok 2021 zatiaľ nie je známa. V treťom štvrťroku bola na úrovni 1 185 eur. Ak by v takejto výške bola aj priemerná mzda za celý minulý rok, znamenalo by to, že štátna prémia v roku 2022 by bola určený len pre ľudí, ktorých plat nepresahuje 1 540 eur.
Človek, ktorý poberá takúto hrubú mzdu, zarába v čistom približne 1 153 eur. To znamená, že ak by chcel získať maximálnu štátnu prémiu, musel by tento rok poslať do stavebnej sporiteľne svoju mzdu takmer za dva a pol mesiaca. V prípade, že niekto v hrubom zarába 800 eur, musel by na získanie celej štátnej prémie poslať na stavebné sporenie mzdu za takmer štyri a pol mesiaca.
Poplatky môžu stiahnuť stavebné sporenie do straty
Aj pre tieto obmedzenia väčšina ľudí nedosiahne na celú štátnu prémiu. V roku 2017, keď bola stavebná prémia ešte vo výške piatich percent z vkladu, štát poslal na jednu zmluvu stavebného sporenia priemerne 37,70 eura. Štátna prémia v roku 2022 sa môže pohybovať v priemere okolo 20 eur na jednu zmluvu.
Posielať len malú sumu na stavebné sporenie sa však neoplatí. Sporitelia musia totiž platiť mesačné či ročné poplatky. Štátna prémia v roku 2022 tak nemusí stačiť ani na to, aby zaplatili tieto poplatky. Prvá stavebná sporiteľňa si pri väčšine taríf účtuje mesačný poplatok za vedenie účtu 1,09 eura, čo je ročne 13,08 eura. Sporiteľ tak musí na stavebné sporenie vložiť počas roka aspoň 523,20 eura, aby mu prémia pokryla aspoň tento poplatok.
ČSOB Stavebná sporiteľňa si pýta poplatok za vedenie účtu vo výške 16 eur ročne. Sporiteľ by tak mal vložiť na svoj účet stavebného sporenia najmenej 640 eur, aby mu štátna prémia v roku 2022 stačila aspoň na zaplatenie tohto poplatku. V oboch stavebných sporiteľniach navyše treba platiť aj poplatok za uzatvorenie zmluvy.
Úver už nie je garantovaný
V minulosti stavebné sporiteľne lákali klientov aj na stavebné úvery. Ich najväčšou výhodou bolo, že ak si niekto pravidelne sporil, vznikol mu nárok na stavebný úver. Vďaka tomu stavebné sporenie využívali aj ľudia, ktorí by mali problém so získaním hypotéky, keďže nevedeli preukázať svoj príjem.
Dnes už aj stavebné sporiteľne musia skúmať príjem každého žiadateľa o úver. To znamená, že aj keď si niekto pravidelne sporí, no nevie vierohodne zdokladovať svoj zárobok, stavebná sporiteľňa mu nemôže odsúhlasiť poskytnutie úveru.
Navyše banky poskytujú hypotekárne úvery s výrazne nižšími úrokmi, než za koľko požičiavajú peniaze stavebné sporiteľne. V novembri 2021 dosahoval priemerný úrok z novoposkytnutých hypotekárnych úverov 0,87 percenta. Naproti tomu priemerný úrok pri stavebných úveroch bol 3,15 percenta.
O tom, že stavebné sporenie začína byť čoraz menej atraktívne, svedčí aj klesajúci podiel stavebných sporiteľní na celkových úveroch na bývanie. V novembri 2021 dosahoval 6,39 percenta. V novembri 2017 to bolo ešte 9,41 percenta.
Zmenené podmienky stavebného sporenia znamenajú, že nielen pre sporiteľov sa stavebné sporenie oplatí čoraz menej, ale vidno to aj na výsledkoch stavebných sporiteľní. Prvá stavebná sporiteľňa až do roku 2012 vykazovala zisk tesne pod úrovňou 30 miliónov eur. Odvtedy postupne klesá a v roku 2020 dosiahol len 8,2 milióna. Najmenšia zo stavebných sporiteľní na Slovensku, Wüstenrot, začala vlani utlmovať stavebné sporenie. Klientom už neponúka medziúvery ani stavebné úvery. Wüstenrot zároveň zvýšil aj poplatky za vedenie účtu.
Prečítajte si ďalšie články na túto tému:
