Akú daň platia firmy z príjmu? O jej sadzbe rozhoduje základ dane pri zárobku za predchádzajúci rok. Každý rok je stanovaná hranica základu dane, od ktorej sa odvíja aj sadzba dane.
Firmy môžu platiť viac druhov dane. Závisí to od výšku príjmu spoločnosti. Okrem toho od začiatku januára tohto roka platí takzvaná daňová licencia. Ide o minimálnu daň odvádzanú štátu.
Firma je v slovenskom legislatívnom prostredí chápaná ako právnická osoba.
Akú daň platia firmy z príjmu za rok 2024:
- Sadzba dane zo základu dane právnickej osoby zníženého o daňovú stratu je 21 % pre daňovníka, ktorý dosiahol za zdaňovacie obdobie príjmy či výnosy prevyšujúce sumu 60 000 eur.
- Sadzba dane zo základu dane právnickej osoby zníženého o daňovú stratu je 15 % pre daňovníka, ktorý dosiahol za zdaňovacie obdobie príjmy či výnosy neprevyšujúce sumu 60 000 eur.
- Daňová licencia je minimálnu daň, ktorú musí firma zaplatiť bez ohľadu na to, či dosiahla zisk alebo stratu.
- Firmy ju prvýkrát budú platiť až začiatkom roku 2025, keď budú podávať daňové priznanie k dani z príjmov za rok 2024.
- Výška minimálnej dane právnickej osoby sa bude odvíjať od výšky ročných zdaniteľných príjmov či výnosov.
- Firmy s obratom do 50 000 eur zaplatia minimálnu daň vo výške 340 eur.
- Maximálna daňová licencia je vo výške 3 840 eur.
- 35 % daň z dividendy, ak ich firme plynú od inej právnickej osoby, ktorá nespolupracuje so štátom.
Ako sa počíta základ dane firmy:
Pri zisťovaní základu dane alebo daňovej straty sa vychádza:
- u daňovníka účtujúceho v sústave jednoduchého účtovníctva z rozdielu medzi príjmami a výdavkami,
- u daňovníka účtujúceho v sústave podvojného účtovníctva z výsledku hospodárenia,
- u daňovníka, ktorý na základe povinnosti vykazuje výsledok hospodárenia v individuálnej účtovnej závierke podľa medzinárodných štandardov pre finančné výkazníctvo, z tohto výsledku hospodárenia upraveného spôsobom ustanoveným vo všeobecne záväznom právnom predpise vydanom ministerstvom financií alebo z výsledku hospodárenia, ktorý by vyčíslil, ak by účtoval v sústave podvojného účtovníctva,
- u daňovníka s obmedzenou daňovou povinnosťou, ktorý nemá povinnosť viesť účtovníctvo a nerozhodne sa postupovať podľa prvých dvoch bodov, z rozdielu medzi príjmami a výdavkami.
Výsledok hospodárenia alebo rozdiel medzi príjmami a výdavkami sa pri zisťovaní základu dane:
- zvýši o sumy, ktoré nemožno zahrnúť do daňových výdavkov alebo ktoré boli do daňových výdavkov zahrnuté v nesprávnej výške,
- upraví o sumy, ktoré nie sú súčasťou výsledku hospodárenia, ale podľa zákona o dani z príjmov sú zahrnované do základu dane,
- upraví o sumy, ktoré sú súčasťou výsledku hospodárenia, ale podľa zákona o dani z príjmov sa nezahrnú do základu dane.
Čo sú výdavky firmy:
- Daňovým výdavkom je náklad na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie zdaniteľných príjmov preukázateľne vynaložený daňovníkom a zaúčtovaný v účtovníctve daňovníka.
- Pri využívaní majetku, ktorý môže mať charakter osobnej potreby a s ním súvisiacich výdavkov, je daňový výdavok uznaný len v pomernej časti, v akej sa používa na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie zdaniteľných príjmov.
Akú daň platia firmy alebo čo sa považuje za príjem:
- Príjem získaný z podielu zaplatenej dane.
- Príjem získaný darovaním okrem darov, ktoré boli poskytnuté poskytovateľovi zdravotnej starostlivosti od držiteľa alebo dedením.
- Podiel na zisku, resp. dividenda vyplácaná zo zisku obchodnej spoločnosti alebo družstva v rozsahu, v akom nie je daňovým výdavkom u daňovníka vyplácajúceho tento podiel na zisku, vyrovnací podiel, podiel na likvidačnom zostatku, podiel na výsledku podnikania vyplácaný tichému spoločníkovi alebo podiel na zisku a na majetku pozemkového spoločenstva s právnou subjektivitou. Výnimkou je:
- príjem vyplácaný právnickej osobe, ak tento príjem plynie daňovníkovi od právnickej osoby, ktorá je daňovníkom nezmluvného štátu, alebo je vyplácaný daňovníkom právnickej osobe, ktorá je daňovníkom nezmluvného štátu,
- príjem vyplácaný právnickej osobe.
- Príjem plynúci z dôvodu nadobudnutia nových akcií a podielov ako aj príjem plynúci z dôvodu ich výmeny pri zrušení daňovníka bez likvidácie a to aj vtedy, ak súčasťou splynutia, zlúčenia alebo rozdelenia spoločnosti je aj majetok spoločnosti so sídlom v členských štátoch Európskej únie.
