Slováci sú výrazne nespokojní so svojou finančnou situáciou. Podľa najnovších údajov Eurostatu za rok 2022 patria medzi národy, ktoré sú so svojimi financiami spokojné najmenej. Upozornila na to Eva Sadovská, analytička Wood & Company. Finančná spokojnosť je pritom subjektívny ukazovateľ kvality života , ktorý zahŕňa vnímanie príjmu, schopnosť šetriť či uhrádzať výdavky a splácať dlhy.
Kým priemerná finančná spokojnosť v EÚ dosiahla na škále od 0 (veľmi nespokojný) do 10 (veľmi spokojný) hodnotu 6,6, Slováci ohodnotili tú svoju v priemere iba na 5,8. Slovensko sa tak ocitlo medzi šiestimi krajinami EÚ, kde úroveň spokojnosti nedosiahla hodnotu 6. Horšie hodnotenie vykázalo už len Bulharsko (4,6), Grécko (5,3) a Chorvátsko (5,7). Oproti predošlému meraniu z roku 2018 si Slovensko navyše pohoršilo, keď kleslo zo skóre 6,0. Dáta tiež ukázali, že nespokojnejšie sú ženy, mladí ľudia vo veku 16 – 24 rokov a seniori a ľudia s nižším vzdelaním.
Za negatívnymi výsledkami môže stáť rekordné zdražovanie a s ním súvisiaci reálny pokles platov v rokoch 2022 a 2023. Problémom je však aj dlhodobo nízka finančná a investičná gramotnosť obyvateľov. „Mnohí Slováci zápasia s riadením rodinného rozpočtu, nedostatočne si vytvárajú potrebnú finančnú rezervu a svoj investičný potenciál využívajú len čiastočne alebo vôbec,“ uviedla E. Sadovská.
Nízka gramotnosť sa prejavuje tým, že aj ľudia s voľnými peniazmi ich často nechávajú ležať na bankových účtoch. Hotovosť a vklady tvoria podľa Eurostatu až 45 % finančných aktív slovenských domácností , hoci ich kúpna sila klesá pre vysokú infláciu, ktorá je výrazne vyššia ako úroky v bankách.
Dlhodobým riešením na boj s infláciou je podľa E. Sadovskej investovanie. Slováci však svoj potenciál nevyužívajú naplno ; podiel investícií do akcií, dlhopisov či podielových fondov je nízky, len na úrovni 25 %, a za posledné desaťročie sa prakticky nezmenil.
Prečítajte si ďalšie články na túto tému:
