Už na svojom júnovom zasadnutí by mohla Európska centrálna banka začať so znižovaním základnej úrokovej sadzby. Analytik Tatra banky Tibor Lörincz v rozhovore pre Finsider vraví, že tento očakávaný pokles je už zakomponovaný v úrokových sadzbách hypoték. Zlacnieť môžu len tie úvery, ktorú sú naviazané na krátke sadzby, ako sú napríklad korporátne úvery.
Naopak v prípade termínovaných vkladov sa sporitelia musia pripraviť na pokles úrokov. „Aj keď termínované vklady už dnes zahŕňajú nejakým spôsobom očakávané zníženie, pri nich by mohol byť pohyb trošku výraznejší ako na hypotékach,“ vraví T. Lörincz.
V júni začne pravdepodobne Európska centrálna banka (ECB) znižovať úroky. O koľko by mohli klesnúť?
V prvom kroku očakávame na júnovom zasadnutí zníženie o 25 bázických bodov, čiže o 0,25 percentného bodu.
Bude znižovanie úrokov potom pokračovať?
Očakávame, že do konca roka ECB zníži úroky trikrát, čiže celkovo o 0,75 percentného bodu.
Čo bude znamenať toto zníženie úrokov?
Vplyv to bude mať na krátkodobé úvery – čiže napríklad na korporátne úvery, ktoré sú naviazané na krátkodobé medzibankové sadzby. Tam to bude znamenať zníženie sadzieb. Na hypotékach alebo na ďalších produktoch, ktoré sa skôr odvíjajú od dlhších sadzieb, veľkú zmenu nepredpokladáme, lebo je toto zníženie sadzieb očakávané, a preto už dnes zahrnuté v cenách hypoték. Nejaké malé kozmetické zníženie môže byť, ale nebude to ako pri korporátnych úveroch, kde by mal byť pokles o 0,75 percentného bodu do konca roka.
Odrazí sa znižovanie sadzieb ECB aj na úrokoch z vkladov?
Na úrokoch z vkladov sa to odrazí, lebo tie sú tiež skôr naviazané na kratšie sadzby. Čiže napríklad na termínovaných vkladoch čakáme pokles. Aj keď termínované vklady už dnes zahŕňajú nejakým spôsobom očakávané zníženie, pri nich by mohol byť pohyb trošku výraznejší ako na hypotékach.
Ak vláda dokáže dať do poriadku rozpočet, hypotéky môžu zlacnieť
Kedy by mohli zlacnieť hypotéky?
Hypotéky dnes závisia hlavne od dlhších trhových sadzieb. Dlhšie trhové sadzby sú, veľmi zjednodušene povedané, priemerom očakávaných krátkodobých sadzieb ECB. Priemer je dnes ovplyvnený vyššími sadzbami ECB, ktoré očakávame, že klesnú. To znamená, že napríklad 5 ročný priemer sadzieb bude o rok nižší, ako je dnes. O rok by mali byť sadzby na hypotékach nižšie, ako sú dnes. Tieto očakávania sú už zahrnuté v sadzbách. Ak bude ECB znižovať svoje sadzby podľa očakávaní, tak bude pokles sadzieb veľmi pozvoľný. Ak by sa však rozhodla ECB znížiť svoje sadzby iným tempom, než sa očakáva, malo by to na sadzby hypoték okamžitý vplyv. To by pohlo očakávaniami, a tým aj priemerom sadzieb.
Pokles úrokov na hypotékach bude závisieť aj od krokov vlády, konkrétne od toho, ako dokáže konsolidovať verejné financie. Čo by musela vláda spraviť, aby hypotéky zlacneli rýchlejšie?
Jednoznačne, na Slovensku to bude dôležitý element. Sadzby na hypotékach nezávisia len od sadzieb ECB, ale dnes najmä od rizikovej prirážky Slovenska. Na to, aby sadzby na hypotékach klesali rýchlejšie, vláda musí konsolidovať nielen o jedno percento, ako sa hovorí, ale musí predstaviť nejaký jasný a dôveryhodný plán, ako dostane verejné financie pod kontrolu a dokáže znížiť rizikové prirážky na slovenských dlhopisoch naspäť na nejaké normálne úrovne. Dnes sú takmer na úrovniach Talianska.
Bude na to stačiť konsolidácia o jedno percento ročne?
Ak by to bolo jedno percento počas troch až štyroch rokov za sebou, potom by to možno bolo dostatočné. Ale jedno percento počas jedného roka z hľadiska rizikových prirážok naozaj nič nerieši. Potrebujeme konzistentne dostať deficit minimálne pod tri percentá HDP, v úplne ideálnom prípade dostať štrukturálny deficit na nulu, aby po očistení o cyklické vplyvy ekonomiky bol náš deficit v zásade nulový, aby sme boli pripravení starnutie populácie a na dlhodobé zhoršovanie situácie.
Takže na to, aby úroky mohli klesnúť, musia trhy vidieť, že vláda je schopná v dlhšom časovom období konsolidovať.
Áno. Je to naozaj o stratégii, o dôveryhodnom pláne, ako verejné financie dostane pod kontrolu. Nebolo by ani dobré znížiť zrazu deficit o päť percent, to by bola pre ekonomiku príliš veľká rana, ale v horizonte troch-štyroch rokov by sme mali dostať deficit aspoň pod tri percentá.
Ľudia pocítia škrty konsolidáciu verejných financií
Dá sa konsolidovať o jedno percento ročne bez toho, aby to ľudia pocítili?
Nie, to je v zásade nemožné. Konsolidácia, o ktorej sa rozprávame – celkovo aspoň tri percentá HDP, je taká veľká, že nie je možné, aby to nebolo vôbec cítiť. Niektorí ľudia to pocítia viac, iní menej. Ide približne o 4,5 miliardy eur a to sú už také veľké peniaze, že to, žiaľ, pocíti každý.
Môže vláda urobiť konsolidáciu jednoducho, napríklad zvýšením DPH, alebo musí prijať množstvo menších opatrení?
Táto konsolidácia sa nedá dosiahnuť jednoducho. Ani zvyšovanie DPH nepredstavuje čarovný prútik. Je to síce ten najjednoduchší spôsob, ale zvýšenie DPH o dva percentuálne body, znamená asi miliardu eur. Aj v optimistickom prípade sme len na tretine toho, čo vláda potrebuje skonsolidovať. A keďže neexistuje položka, ktorá by mala vyšší vplyv ako DPH, bavíme sa o desiatkach, možno o stovkách opatrení, ktoré vláda bude musieť prijať. A ak vláda povie, že nechce zvyšovať DPH, tak tých opatrení bude musieť byť ešte o to viac. Samozrejme, to je aj politický problém, lebo každé opatrenie musí prejsť nejakou politickou dohodou. Ale platí, že čím menej opatrení bude, tým budú musieť byť väčšie.
Ak bude vláda dobre konsolidovať a ECB znižovať sadzby, tak ako sa predpokladá, kam by sa mohli úroky z hypoték dostať napríklad o dva roky?
Keby sa všetko podarilo a klesli by rizikové prirážky, hypotéky by mohli zlacnieť približne o jedno percento. Ale to sa rozprávame o ideálnej situácii. A viac to závisí od rizikových prirážok a menej od krokov ECB.
Vrátia sa ešte niekedy hypotéky za menej ako jedno percento?
Bolo by to možné jedine v prípade, že by sa ECB vrátila k záporným úrokovým sadzbám, čo naozaj dnes nikto nepredpokladá. Zdá sa, že európska ekonomika sa definitívne vymanila zo zajatia záporných sadzieb. Pokiaľ sadzby nebudú pod nulou, tak ani hypotéky za jedno percento znova nebudú.
Prečítajte si ďalšie články na túto tému:
