Európska centrálna banka (ECB) pravdepodobne v júni začne so znižovaním úrokových sadzieb. Tie v posledných rokoch zvyšovala v snahe zabrzdiť prudký rast cien. Keďže inflácia už výrazne klesla, môže centrálna banka úroky zase znižovať.
Takýto postup naznačil vo svojom komentári aj guvernér Národnej banky Slovenska (NBS) Peter Kažimír. „Vo svetle zlepšujúcich sa ekonomických ukazovateľov je preto jún vhodnou príležitosťou prehodnotiť nastavenie menovej politiky,“ uviedol.
Keď ECB so zvyšovaním sadzieb v roku 2022 začala, banky na to zareagovali zdražovaním hypoték. Ešte začiatkom roka 2022 bolo vo viacerých bankách možné získať hypotéku za menej ako jednopercentný úrok. Sadzby pritom začali rásť ešte predtým, ako centrálna banka so zvyšovaním úrokov začala – keďže trh takýto krok očakával, plánované zvyšovanie sadzieb sa do cien hypoték premietlo vopred. Postupne, ako ECB zvyšovala základnú úrokovú sadzbu, aj banky na Slovensku zdražovali hypotéky. Dnes je priemerný úrok z novoposkytnutých hypoték už nad štyrmi percentami.
Budú lacnejšie hypotéky?
Aj keď ECB zníži základnú úrokovú sadzbu, neznamená to automaticky, že banky na to zareagujú zlacňovaním hypoték. Podľa ekonomického analytika Tatra banky Tibora Lörincza úroky na hypotékach už dnes v sebe obsahujú informáciu o očakávanom znížení sadzieb ECB. „Pokiaľ teda ECB neprekvapí tempom znižovania sadzieb, ani sadzby na hypotéky by sa nemali tento rok výrazne pohnúť,“ hovorí T. Lörincz.
Aj hlavný ekonóm VÚB banky Zdenko Štefanides tvrdí, že „samotné zníženie v júni zmenu úrokového prostredia na trh neprinesie a teda by sa nemalo prejaviť ani na cenách zdrojov pre banky či cenách produktov pre konečných klientov bánk.“ Trhy totiž zníženie sadzieb predpokladajú a takisto očakávajú, že ECB bude pokračovať postupne v znižovaní úrokov až do polovice budúceho roku. „Tieto očakávania sú už zapracované v cenách produktov medzibankového trhu,“ povedal Z. Štefanides.
Podľa ekonómov bude to, či klesnú úroky na hypotékach alebo nie, závisieť skôr od rizikovej prirážky slovenských dlhopisov. Táto prirážka vyjadruje, o koľko sú slovenské dlhopisy rizikovejšie v porovnaní s nemeckými, ktoré sa v krajinách Európskej únie považujú za najbezpečnejšie. Ešte donedávna bola riziková prirážka veľmi nízka a Slovensko si dokázalo požičiavať lacnejšie ako väčšina krajín v Európe. V poslednom období sa situácia obrátila a Slovensko už patrí k najrizikovejším krajinám EÚ. To znamená, že keď si vláda požičiava peniaze, musí investorom zaplatiť vyšší výnos, aby jej boli vôbec ochotní požičať.
Od toho, za aký úrok si požičiava vláda, závisia aj úroky, za ktoré si dokážu požičať banky. Tie si totiž na to, aby mohli dávať hypotéky, potrebujú väčšinou požičať peniaze. A keďže vláda sa vždy považuje v danej krajine za najdôveryhodnejšieho dlžníka, banky si požičiavajú o niečo drahšie, než za koľko sa predávajú štátne dlhopisy. Ak vláda nebude schopná predať dlhopisy lacnejšie, nebudú môcť klesnúť ani úroky na hypotékach.
O úrokových sadzbách rozhodnú kroky vlády
Podľa analytika Slovenskej sporiteľne Mateja Horňáka rizikovú prirážku tlačí nahor zhoršená situácia v slovenskom rozpočte s vysokými deficitmi a zhoršenou dlhodobou udržateľnosťou verejných financií. „Okrem toho niektoré zavedené opatrenia, napríklad banková daň, obmedzujú schopnosť bankového sektora úverovať, čím sa zdroje stávajú vzácnejšími a teda drahšími,“ tvrdí.
Výhľad do nasledujúcich mesiacov bude podľa M. Horňáka do veľkej miery závislý od konsolidácie, ktorú ohlásil minister financií. „Podľa toho, do akej miery bude tento konsolidačný plán kredibilný, realistický a najmä realizovaný, budú aj finančné trhy upravovať svoj výhľad pre Slovensko a pohnú sa tak aj rizikové prirážky, výnosy na štátnych dlhopisoch a v konečnom dôsledku aj sadzby na hypotékach,“ vraví. Percento, na ktorom budú sadzby na hypotékach koncom roka, je tak podľa neho aktuálne veľmi náročné odhadnúť.
V prípade, že vláda nepristúpi razantne ku konsolidácii rozpočtu, môže to pre hypotekárnych dlžníkov dopadnúť zle. „Ak vláda nezačne konsolidovať, môže sa stať, že úrokové sadzby na hypotékach budú na Slovensku klesať pomalšie ako v eurozóne, v krajnom prípade môžu až rásť,“ tvrdí T. Lörincz.
Prečítajte si ďalšie články na túto tému:
