Ropný trh zažil v uplynulých dňoch dramatické výkyvy, ktoré upozornili na nebezpečenstvo zamieňať burzovú cenu za skutočný stav trhu. Cena Brentu vyskočila z 81,40 USD za barel (3. marca) až na 119,50 USD dňa 9. marca, aby v utorok 10. marca po vyjadreniach Donalda Trumpa o možnom skorom konci vojny prudko klesla späť na úroveň okolo 92 dolárov za barel.
Odborníci však varujú, že za zdanlivým upokojením sa skrývajú oveľa hlbšie problémy. „Pokles Brentu nie je dôvodom na predčasný pokoj. Ide o korekciu vojnovej prémie na základe politického signálu, a nie dôkaz, že fyzické toky ropy sa normalizovali. Titulková cena ropy môže pôsobiť upokojujúco, zatiaľ čo fyzický trh zostáva napätý,“ vysvetľuje Jaroslav Ton, CEO spoločnosti Malcom Finance.
Situácia v Hormuzskom prielive zostáva kritická — tankerová doprava je pod silným tlakom, preprava výrazne zdražela a vojnové poistenie prudko vzrástlo. Do cien pohonných hmôt sa tak premietajú nielen výpadky produkcie, ale aj drahšie tankerové sadzby a obmedzená priechodnosť kľúčových námorných trás. Výpadky rafinérií v Perzskom zálive navyše držia rafinérske marže na rekordných úrovniach, čo znamená, že ceny nafty môžu zostať zvýšené aj v prípade, ak by sa Brent ďalej stabilizoval.
„Firmy v rôznych sektoroch môžu čeliť vyšším nákladom, čo sa môže prejaviť aj na ich platobnej disciplíne a objeme objednávok,“ uzatvára Ton z Malcom Finance.
Prečítajte si ďalšie články na túto tému:
