Bankám sa vlani takmer podarilo zopakovať rekordný rok 2016, keď ich čistý zisk dosiahol necelých 742 miliónov eur. V roku 2021 za týmto číslom zaostali len o 15 miliónov eur. Čistý zisk bánk vo výške 727 miliónov eur je tak druhý najvyšší v histórii. Vyplýva to z údajov, ktoré zverejnila Národná banka Slovenska. Jednotlivé banky svoje individuálne výsledky zatiaľ neoznámili.
Akcionári bánk tak majú dôvod na radosť. Po roku 2020, v ktorom hospodárenie peňažných domov poznačila koronakríza, sa čistý zisk bánk vlani zvýšil o 55 percent. Pod tento vysoký nárast sa podpísalo predovšetkým zrušenie bankového odvodu a vysoká tvorba opravných položiek v roku 2020.
Čistý zisk bánk rástol aj vďaka zrušenému odvodu
V roku 2020, keď vláda prijala prvé opatrenia proti šírenia koronavírusu, vypukla panika. Viaceré firmy prerušili činnosť, zamestnanci zostávali doma, zatvorené boli obchody či reštaurácie. Nikto nevedel, či čoskoro nepríde o prácu. Banky na túto situáciu zareagovali masívnou tvorbou opravných položiek. Obávali sa totiž, že vzrastie nezamestnanosť, ľudia budú horšie splácať úvery.
Banky tak v roku 2020 navýšili opravné položky o takmer 344 miliónov eur, čo sa ihneď odrazilo na ich hospodárskom výsledku. Čistý zisk bánk v roku 2021 bol už tvorbou opravných položiek zaťažený výrazne menej. Väčšina ľudí sa po skončení odkladu splátok vrátila k riadnemu splácaniu svojich úverov. Bankám pribudlo len minimum neplatičov. Aj preto vlani navýšili opravné položky len o 109 miliónov eur. Je to ešte o 26 miliónov eur menej než v predkoronovom roku 2019.
Finančným domom výrazne pomohlo aj zrušenie bankového odvodu. Odchádzajúca vláda Roberta Fica ho najprv od začiatku roku 2020 zdvojnásobila, no nová vláda ho následne od polovice tohto istého roku úplne zrušila. Napriek tomu banky na ňom v roku 2020 zaplatili 148 miliónov eur. V roku 2021 tento odvod už platiť nemuseli. Bez zrušenia odvodu by zisk vlaňajší čistý zisk bánk zaostal za profitom z predchádzajúcich rokov, ktoré ešte neboli poznačené koronakrízou.
Na poplatkoch zarobili viac
Pre banky na Slovensku zostáva najdôležitejším zdrojom príjmu poskytovanie úverov. Kým čisté úrokové výnosy vlani boli na úrovni 1,639 miliardy eur, čisté neúrokové výnosy nedosahovali ani polovicu z tejto sumy. Znamená to, že asi dve tretiny príjmov bánk pochádzajú práve z úrokov.
Z dlhodobého hľadiska príjem bánk z úrokov klesá. Vlani banky na úrokoch zarobili o 15,7 milióna menej ako v roku 2020. A rok predtým prepad dosiahol až 66,5 milióna eur. Banky na úrokoch zarábajú čoraz menej napriek tomu, že požičiavajú čoraz viac peňazí. V porovnaní s minulosťou totiž dávajú pôžičky za čoraz nižšie úroky. Niektoré banky sa preto aj prestali zapájať do úrokovej vojny, keďže poskytovanie lacných úverov sa odráža na ich hospodárskych výsledkoch.
Banky sa prepad úrokových príjmov snažia vynahradiť vyššími príjmami z poplatkov a provízií. Vlani sa im podarilo navýšiť čisté príjmy z poplatkov a provízií o 40 miliónov eur na 663 miliónov. Pod tento rast sa podpisujú predovšetkým provízie, ktoré banky inkasujú za predaj produktov iných spoločností. Preto pracovníci bánk klientom čoraz častejšie núkajú investičné produkty, alebo sa ich snažia presvedčiť, aby si svoj úver aj poistili.
Po roku 2020, v ktorom sa banky snažili výrazne šetriť, vlani trochu povolili výdavkovú brzdu. Náklady na mzdy im vzrástli o osem miliónov eur. O 25 miliónov eur zaplatili viac za informačné technológie a o 1,7 milióna viac smerovalo na propagáciu.
Vyšší zisk bánk sa odrazil aj na výške dane z príjmov. Banky na nej odviedli celkovo 195 miliónov eur, čo je o 63 miliónov eur viac ako v roku 2020. V budúcnosti je možné, že budú musieť štátu platiť ešte viac. Minister financií Igor Matovič chce totiž časť peňazí na svoju daňovo-odvodovú reformu získať aj vyšším zdanením bánk. Od nich by chcel získať dodatočných sto miliónov eur.