Matovič chce firmám znížiť dane, banky naopak zaplatia viac

Ministerstvo chce zároveň zaviesť flexibilné odpisy majetku na produktívne investície (mimo budov a osobných automobilov). Firmy tak budú môcť zrýchliť odpisy a znížiť si v danom roku základ dane o maximálne 50 percent. Firmy vďaka tomu ušetria 200 miliónov eur v prvom roku. Takto chce I. Matovič podporiť slušných podnikateľov, ktorí vykazujú zisk.

Ministerstvo financií chce zaviesť aj skupinové zdaňovanie. Majiteľ viacerých firiem si bude môcť po novom stratu z jednej svojej firmy odpočítať zo zisku v inej firme. Prístupné to bude aj pre viacerých majiteľov za predpokladu, že majú rovnaký podiel vo všetkých firmách. Po novom nebude musieť majiteľ viesť transferové oceňovanie medzi svojimi vlastnými firmami. Dnes si podnikatelia nemôžu prelievať zisk medzi svojimi firmami. Skupinové zdaňovanie by malo znamenať výpadok v štátnom rozpočte približne 30 miliónov eur ročne.

Vyššia daň z dividend

Ministerstvo financií chce zároveň zvýšiť daň z dividend zo sedem na deväť percent. I. Matovič to vysvetľuje tým, že chce zisk zdaniť až vtedy, keď ho podnikateľ chce vytiahnuť z firmy. To by malo štátu priniesť 26 miliónov eur.

Vďaka zavedeniu e-faktúry by mal štát získať 127 miliónov eur. Z vyšších daní pre banky, oligopoly a monopoly by mal štát zinkasovať 200 miliónov eur. I. Matovič pritom neplánuje znovu zaviesť bankový odvod, keďže ten museli banky zarátať do cien dlhopisov, čo znamená, že štát si o to drahšie požičiaval. Nepovedal pritom, aká sadzba dane by mohla platiť byť pre banky, oligopoly a monopoly. Podľa neho by mala byť taká, aby sme navyše získali do rozpočtu 200 miliónov eur.

I. Matovič nepredpokladá, že by banky vyššiu daň preniesli do cien pre spotrebiteľov, keďže tu panuje extrémne konkurenčné prostredie. Prirovnal to k hypotékam, za ktoré vďaka konkurencii platia Slováci druhé najnižšie úroky v Európskej únii. Minister s bankami o vyšších daniach ešte nekomunikoval, ale myslí si, že im dokáže vysvetliť väčšie zdanenie. Ak sa totiž bude podnikateľom dariť, budú mať banky viac biznisu. Samotné banky by podľa neho mali zaplatiť navyše 100 miliónov eur. Vlani, keď ich hospodárenie výrazne poznačila pandémia koronavírusu, na dani z príjmov zaplatili 470 miliónov eur. V roku 2019 to bolo 636 miliónov.

Živnostníci si musia počkať

Ktorých monopolov a oligopolov by sa mali vyššie dane týkať, zatiaľ nepovedal. Chce to najprv prebrať s danými spoločnosťami. Pripustil pritom dve možnosti – buď bude vyššia daň z príjmov alebo sa zvýši odvod z regulovaných odvetví. Medzi spoločnosti, ktoré tento odvod platia, patria aj poisťovne.

Štát chce zintenzívniť aj boj proti podvodom. Nové opatrenia by mali priniesť 60 miliónov eur do rozpočtu.

I. Matovič predpokladá, že dynamické efekty prinesú ďalších sto miliónov eur. Minister financií si totiž sľubuje, že uvoľnenie opatrení pri odpisovaní majetku prispeje k tomu, aby podnikatelia mali väčšiu chuť podnikať, čo sa odrazí na príjmoch štátu.

I. Matovič predstavuje svoju daňovo-odvodovú reformu postupne. V nedeľu 14. novembra oznámil plán na zavedenie príspevkov pre rodičov. Tí, ktorí pracujú, by mali poberať mesačne až 200 eur na dieťa a rodičia, ktorí nepracujú, by mali dostávať polovicu z tejto sumy. V pondelok zase zverejnil, ako chce zmeniť zdaňovanie zamestnancov. Tí by mali po novom platiť z hrubej mzdy len daň vo výške 19 percent a zamestnávateľ by za nich mal odvádzať jeden odvod vo výške 39 percent z hrubej mzdy.

Samostatne chce predstaviť reštauračný balíček a zmeny pri dani z príjmov samostatne zárobkovo činných osôb. Živnostníci by sa tak mali dozvedieť, ako budú platiť dane a odvody v piatok 19. novembra. „Bude to riešenie, s ktorým jedna časť SZČO bude nadmieru spokojná a druhá časť si povie, že to mohlo byť o niečo lepšie,“ povedal I. Matovič.