Výdavky podnikateľa môžu byť v slovenských podmienkach rôznorodé. Slovenskí živnostníci či majitelia eseročiek si však v reálnej praxi dávajú do nákladov aj hodinky, dovolenky, elektroniku, ošetrenie u zubára alebo na súkromné účely využívajú priamo firemné peniaze.


Právnici zo spoločnosti Highgate Law & Tax ale upozorňujú, že im to pri kontrole daniari nemusia uznať a podnikateľom môžu vyrubiť vysoké pokuty. Okrem toho im za krátenie daní môže hroziť aj trestné stíhanie. V týchto prípadoch je sadzba až 12 rokov väzenia.

Výdavky podnikateľa verzus paušál

Podnikateľ či živnostník si v daňovom priznaní môže uplatňovať takzvané paušálne alebo reálne výdavky. Rozdiel je v tom, že pri paušálnych si uplatňuje 60 percent z príjmu bez toho, aby niečo preukazoval. Pokiaľ ide o reálne výdavky podnikateľa, musí ísť vždy o také, ktoré mu zabezpečujú podnikanie a sú evidované alebo zaúčtované. Náklady si musia skompletizovať vždy do konca daného roka.

Paušálne výdavky sú vždy na úrovni 60 z príjmov, maximálne však 20-tisíc eur za rok. Podnikatelia si ich uplatňujú spravidla vtedy, keď v rámci svojej činnosti žiadne reálne výdavky nemajú, prípadne sú príliš nízke na to, aby sa im to oplatilo. Paušál nemôžu využiť len tí podnikatelia, ktorí platia aj daň z pridanej hodnoty (DPH).

Legislatíva stanovuje o niečo prísnejšie pravidlá pri reálnych výdavkoch. Ide o také, ktoré potrebuje podnikateľ priamo pre svoj biznis a vie ich dokladovať napríklad faktúrou alebo bločkom. Zároveň musia byť vždy v jeho daňovej evidencii alebo zaznamenané v účtovníctve. Zákon až na niekoľko výnimiek presne nedefinuje výdavky podnikateľa.

Podľa odborníkov ale niektorí z nich chápu oprávnené výdavky po svojom. V účtovníctve sa tak objavujú napríklad výdavky na hodinky, kabelku, zubára, lístky do kina, okuliare alebo luxusnú dovolenku označenú ako služobná cesta. Prípadne sú tieto položky zaplatené z firemných účtov. V niektorých prípadoch sú také náklady síce oprávnené, ale podľa právnikov to musí firma aj dokázať.

Náklady si musí každý obhájiť sám

Cieľom evidovania aj neštandardných nákladov je hlavne takzvaná daňová optimalizácia. Platí totiž, že či už si podnikateľ uplatní paušálne alebo reálne výdavky, odpočítava ich od celkového príjmu spolu so zaplatenými odvodmi do zdravotnej a Sociálnej poisťovne. Výsledkom bude nižší základ dane a tým pádom aj nižšia suma dane, ktorú bude musieť zaplatiť štátu. Náklady si ale treba obhájiť.

„Každý podnikateľ môže mať nejaký legitímny dôvod, prečo potrebuje pre svoj výkon podnikania drahšie hodinky, kabelku a tak ďalej. Potrebné je však preukázať nutnosť takéhoto štandardu, aby si daňovník napríklad získal dôveru u určitých klientov a podobne. Zároveň musí byť dostatočne vysvetlené, že takéto vybavenie nie je používané súkromne,“ tvrdí daňový advokát Peter Varga z Highgate Law & Tax.

Výdavky podnikateľa
Výdavky podnikateľa musia byť aj dobre odôvodnené. (Ilustračné foto: Pexels)

Ako príklad uvádza súdny proces, kedy sa riešil prípad obstarania okuliarov žeriavnikom, ktorý mal problémy so zrakom. Podľa P. Vargu súd v tomto prípade náklady na kúpu okuliarov nepovažoval za daňový výdavok, pretože žeriavnik by si musel tie okuliare aj tak kúpiť.

Podnikatelia si podľa právnika môžu podobné výdavky nechať posúdiť odborníkmi na danú oblasť ešte pred ich započítaním do nákladov. „Pri zachovaní dobrej viery práve takýto posudok chráni pred trestnoprávnou zodpovednosťou. Ak sa však podnikateľ stráni preukazovaniu daňovému úradu, stále môže využiť uplatňovanie výdavkov 80 percent či 20 percent na majetok osobnej potreby,“ vysvetľuje P. Varga.

Pozor na tunelovanie firmy

Právnik upozorňuje aj na iné netradičné zvyky medzi podnikateľmi. Tí si napríklad vyberajú peniaze z firemného účtu, pričom zákon to tak ľahko nevidí. Legislatíva totiž pri vyberaní peňazí z firemnej kasy určuje pravidlá, ktoré sa líšia podľa toho, či ide o živnostníka, eseročku alebo veľkú firmu. Jediný, kto môže s peniazmi robiť čokoľvek, je samostatne zárobkovo činná osoba.

Iné je to už napríklad pri jednoosobových eseročkách či iných obchodných spoločnostiach, kde musia byť peniaze a účtovníctvo oddelené od majiteľa. „Ak chce majiteľ eseročky legálne použiť zisk na súkromné účely, musí si vyplatiť dividendy. Existujú aj iné možnosti, ale dividendy sú základnou, právom predpokladanou alternatívou a podliehajú zrážkovej dani,“ hovorí Varga.

Ako dodáva, v opačnom prípade ide o takzvané tunelovanie majetku spoločnosti, za ktoré sú zodpovední nielen štatutár, ale aj iní príjemcovia týchto benefitov. V týchto prípadoch už nejde len o pokuty, ale môže to mať trestnoprávne dôslekdy aj v súvislosti s inými, nedaňovými trestnými činmi ako napríklad poškodzovanie veriteľa.

Ak daniari pri kontrole narazia na nedostatky, podnikateľom hrozia pokuty vo výške aj niekoľko tisíc eur. Za krátenie daní im môže podľa rozsahu činu hroziť 12-ročné väzenie.

„Navyše, hranica prekročenia z pásma pokuty do pásma trestnoprávnej zodpovednosti je nie len na Slovensku veľmi nejasná. Tým je poskytnutý široký priestor pre orgány činné v trestnom konaní pri uplatňovaní vlastnej, aj svojvoľnejšej, úvahy,“ uzatvára daňový advokát.

(Inzercia)