Daňové priznanie živnostníka sa podáva vždy len elektronickou formou. Túto povinnosť majú v podstate všetci podnikatelia a firmy zapísané v obchodnom registri. Živnostník musí v tomto roku priznať minuloročné príjmy vtedy, ak zarobil viac ako 2 255,72 eura, alebo ak vykazuje daňovú stratu.


Živnostníci spravidla priznávajú príjmy z podnikania. V tomto prípade sú to napríklad rôzne služby, ktoré ponúkajú alebo tovary, ktoré predávajú. V zásade ide o akýkoľvek príjem zo Slovenska či zahraničia, ktorý štát zdaňuje a neoslobodzuje. Do príjmu nepočíta napríklad nemocenskú dávku či materskú.

Používa sa tlačivo typu B

Vlaňajšie zárobky živnostník priznáva cez elektronické daňové priznanie cez portál finančnej správy. V papierovej forme ho môže podať len podnikateľ, ktorý živnosť prerušil alebo s podnikaním úplne skončil. Keďže ide o príjmy z podnikania, musí použiť tlačivo daňového priznania typu B.

Každý ho nájde v katalógu formulárov na svojom osobnom účte, ktorý má pri daniaroch. V tomto prípade treba hľadať sekciu dani z príjmov fyzickej osoby (typ B), ktorý je platný od januára tohto roka. Oproti minulému roku sa tlačivo zmenilo len v časti uplatnenia odpočtu daňovej straty.

Tlačivo typu B okrem podnikateľov musia používať aj ľudia, ktorí mali vlani okrem zárobkov zo zamestnania aj iné príjmy. Ide napríklad o zárobky z prenájmu bytu, z výhry, z podnikania popri práci či za podiel zo zisku obchodnej spoločnosti.

Termín podania je v zásade pre všetkých rovnaký. Živnostníci to musia stihnúť do 31. marca tohto roka a dovtedy treba zaplatiť aj daň. Bez udania dôvodu si môžu tento termín predĺžiť do konca júna. O šesť mesiacov si ho môžu odložiť len tí živnostníci, ktorí mali aj príjem zo zahraničia.

Pri odklade do konca júna či septembra tiež platí, že ak niekto predsa len podá daňové priznanie skôr, termín splatnosti dane zostáva dátum, do ktorého si živnostník priznanie príjmov odložil. Daň putuje do štátnej pokladnice cez takzvaný osobný účet daňovníka.

Paušálne verzus reálne výdavky

Daňové priznanie živnostníka počíta s tým, že si v ňom podnikateľ uplatní takzvané paušálne alebo reálne výdavky. Rozdiel je v tom, že pri paušálnych si uplatňuje 60 percent z príjmu bez toho, aby niečo preukazoval. Ak si chce živnostník uplatniť reálne výdavky, musí ísť o také, ktoré mu zabezpečujú podnikanie a sú evidované alebo zaúčtované.

Paušálne výdavky sú vždy na úrovni 60 z príjmov, maximálne však 20-tisíc eur za rok. Podnikatelia si ich uplatňujú spravidla vtedy, keď v rámci svojej činnosti žiadne reálne výdavky nemajú alebo sú príliš nízke. To sa deje napríklad v prípade dodávania niektorých služieb v rámci takzvanej duševnej práce. Uplatniť si ich nemôžu len podnikatelia, ktorí platia aj daň z pridanej hodnoty (DPH).

Legislatíva stanovuje o niečo prísnejšie pravidlá pri reálnych výdavkoch. Ide o také, ktoré potrebuje podnikateľ priamo pre svoj biznis a vie ich dokladovať napríklad faktúrou. Zároveň musia byť vždy v jeho daňovej evidencii alebo zaznamenané v účtovníctve. Živnostník medzi také výdavky môže zaradiť napríklad cestovanie, nájomné či výdavky potrebné vybavenie.

Či už si živnostník uplatní paušálne alebo reálne výdavky, odpočítava ich od celkového príjmu spolu so zaplatenými odvodmi do zdravotnej a Sociálnej poisťovne. Výsledkom bude jeho základ dane, s ktorým bude v priznaní ďalej pracovať.

Daňové priznanie živnostníka
Daňové priznanie živnostníka sa podáva len elektronicky. (Ilustračné foto: Pexels)

Daňové priznanie živnostníka s úľavami

Živnostník si samotný základ dane môže ešte znížiť rôznymi daňovými úľavami. Ide napríklad o nezdaniteľnú časť na daňovníka, na manželku či manžela, na doplnkové dôchodkové sporenie, daňový bonus na dieťa alebo aj na zaplatené úroky pri hypotéke. Každá z úľav má svoju stanovenú výšku a podmienky. Po ich uplatnení tak živnostník zaplatí aj nižšiu daň.

Nezdaniteľná časť základu dane na daňovníka predstavuje sumu, ktorú štát od daňovej povinnosti v podstate oslobodzuje a v podstate sa odpočítava od základu dane. Živnostník si ju môže pri zárobkoch z minulého roka uplatniť vo výške 4 511,43 eura. Môže sa však aj krátiť, ak je základ dane vyšší ako 19 936,22 eura.

Aj nezdaniteľná časť základu na manžela či manželku je suma oslobodená od dane. Uplatňuje si ju živnostník alebo živnostníčka, ktorých manželka alebo manžel nemali vlani žiaden príjem alebo bol nižší ako nezdaniteľné minimum na manželku. V prípade daňového priznania za minulý rok ide o sumu maximálne 4 124,74 eura. Výška sa potom ešte kráti podľa toho, aký mali obaja príjem.

Podnikateľ si môže odpočítať aj príspevky na doplnkové dôchodkové sporenie (tretí pilier) najviac do výšky 180 eur za rok.

Nižšie dane alebo daňový preplatok môžu živnostníkovi vytvoriť aj daňové bonusy. Uplatňuje sa napríklad 50 percent zaplatených úrokov z hypotéky, ale maximálne do výšky 400 eur za celý rok. V prípade daňového bonusu na deti platí, že si môžu uplatniť 557,28 eura na dieťa do šesť rokov, 376,14 na dieťa od šesť do 15 rokov a 278,64 eura na dieťa staršie ako 15 rokov.

Aké bude daňové priznanie živnostníka v praxi

Dôležitá je aj sadzba dane z príjmu živnostníka. Môže to byť 15, 19 a 25 percent. Najnižšia sadzba sa uplatňuje vtedy, ak bol príjem nižší ako 49 790 eur. Daň bude na úrovni 19 percent vtedy, ak príjem presiahne 49 790 eur, ale táto sadzba sa uplatňuje v tomto prípade len do sumy 37 981,94 eura. Na zvyšný príjem nad touto hranicou sa uplatňuje daň 25 percent.

Príklad č. 1 (daňové priznanie živnostníka):

Pán Ivan Dobrota je živnostník, ktorý vykonáva stavebné práce. Nie je platiteľom DPH a za rok 2021 dosiahol príjmy zo živnosti vo výške 29 500 eur. Rozhodol sa, že za zdaňovacie obdobie roku 2021 uplatní paušálne výdavky vo výške 60 percent z úhrnu príjmov.

Vlani zaplatil na sociálne poistenie 2 093,28 eura a na zdravotné poistenie 917,28 eura. Má manželku, ktorá je zamestnaná a pán I. Dobrota si nemôže uplatniť nezdaniteľnú časť základu dane na manželku. Daňový bonus na deti si uplatňovala jeho manželka.

  • Zdaniteľné príjmy:29 500 eur
  • Paušálne výdavky: 17 700 eur
  • Zaplatené poistné: 3010,56 eura
  • Základ dane bez nezdaniteľnej časti na daňovníka: 8 789,44 eura
  • Základ dane s uplatnením nezdaniteľnej časti na daňovníka: 4 278,01 eura
  • Celková daň z príjmu: 641,70 eura

Príklad č. 2 (daňové priznanie živnostníka):

Pán Ján Kováč je živnostník, ktorý vykonáva stolárske práce a nie je platiteľom DPH. Za rok 2021 dosiahol príjmy vo výške 25 360 eur. Na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov preukázateľne vynaložil výdavky vo výške 17 524 eur. V roku 2021 zaplatil na sociálne poistenie 2 093,28 eura a na zdravotné poistenie 917,28 eur.

Okrem týchto príjmov pán Kováč dosiahol v zdaňovacom období roku 2021 aj príjem z predaja chaty, ktorý nie je oslobodený od dane vo výške 34 330 eur. Na kúpu chaty v roku 2019 vynaložil výdavky vo výške 30 120 eur. Okrem toho vlani vyhral televízor v sume 1 600 eur. Do zdaniteľných príjmov sa zahŕňa suma výhry znížená o 350 eur.

Pán J. Kováč si nemôže uplatniť nezdaniteľnú časť základu dane na manželku. Majú dve deti, pričom nárok na daňový bonus si uplatňovala manželka.

  • Zdaniteľné príjmy zo živnosti: 25 360 eur
  • Reálne výdavky: 17 524 eur
  • Zaplatené poistné: 3 010,56 eura
  • Základ dane bez nezdaniteľnej časti na daňovníka: 7 836 eur
  • Príjem z predaja nehnuteľnosti: 34 330 eur
  • Výdavky na získanie chaty: 30 120 eur
  • Nepeňažná výhra: 1 250 eur
  • Základ dane z iných príjmov: 5 460 eur
  • Daň z iných príjmov: 1 037,40 eura
  • Základ dane s uplatnení nezdaniteľnej časti na daňovníka: 3 324,57 eura
  • Daň z príjmu: 498,69
  • Celková daň k úhrade: 1536,09 eura

(Inzercia)