Začiatok každého roka je vždy pre podnikateľov spojený s podávaním daňových priznaní. No vtedy je už neskoro riešiť vysokú daň. Kto chce zaplatiť na dani čo najmenej, musí mať výdavky, ktoré si odpočíta zo svojho príjmu, ešte z tohto roku. Živnostníci a firmy tak majú posledné dni na to, aby si rozmysleli, čo si ešte v tomto roku môžu dať do nákladov.
Zákon o dani z príjmov presne nevymenúva, aké výdavky si môžu podnikatelia odpočítať. Podľa zákona je daňovým výdavkom taký náklad, ktorý slúži na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie zdaniteľných príjmov. Zároveň musí byť preukázateľne vynaložený daňovníkom a musí byť zaúčtovaný v účtovníctve alebo zaevidovaný v daňovej evidencii.
Kým väčšinu výdavkov zákon nijako nedefinuje, niektoré výdavky sú presne špecifikované. Ide napríklad o výdavky za pohonné hmoty, stravné živnostníkov či darčeky pre obchodných partnerov.
Čo si ešte tento rok môžu živnostníci a firmy dať do nákladov?
Darčeky pre obchodných partnerov
Zákon o dani z príjmov hovorí, že dať do nákladov si možno výdavky na reprezentáciu okrem výdavkov na reklamné predmety v hodnote neprevyšujúcej 17 eur za jeden predmet. Ide o cenu bez DPH. Nemôže pritom ísť o reklamné poukážky, tabakové výrobky a alkohol. Tabakové výroby môže darovať len ten podnikateľ, pre ktorého je výroba tabakových výrobkov hlavným predmetom činnosti. Podobné je to aj pri alkohole.
V prípade alkoholu existuje aj ďalšia výnimka – všetci daňovníci si môžu dať do nákladov víno. Podnikatelia si pritom môžu dať do nákladov víno v maximálne sume päť percent zo základu dane.
Okrem alkoholu a tabaku zákon nešpecifikuje, aké výdavky na reprezentáciu môže podnikateľ vynaložiť. V porovnaní s minulosťou nemusia byť takéto predmety opatrené ani logom danej spoločnosti či živnostníka.
Výdavky na cestovné
Podnikatelia si môžu dať do nákladov aj cestovné náhrady podľa zákona o cestovných náhradách. Rovnako si môžu dať do nákladov aj vreckové pri zahraničnej pracovnej ceste.
V prípade, že živnostník ide na služobnú cestu na Slovensko, ktorá trvá od 5 do 12 hodín, môže si dať do nákladov 6,80 eura, pri pracovnej ceste v rozsahu 12 až 18 hodín to je 10,10 eura a ak pracovná cesta trvá dlhšie ako 18 hodín, môže si dať za takýto deň do nákladov 15,30 eura.
Oveľa vyššie sumy si môže podnikateľ odpočítať, ak ide na zahraničnú služobnú cestu. Aj tu závisí výška cestovnej náhrady od dĺžky pracovnej cesty a od zvolenej krajiny. Ak pôjde podnikateľ do Rakúska, má napríklad pri pracovnej ceste presahujúcej 12 hodín nárok na náhradu vo výške 45 eur. Ak by pracovná cesta trvala 6 až 12 hodín, dá si do nákladov 22,50 eura a pri kratšej pracovnej ceste 11,25 eura. Ak by napríklad podnikateľ v tomto roku mal 20 pracovných ciest do Rakúska, ktoré presiahli 12 hodín, môže si dať do nákladov 900 eur. Konkrétne sumy pre jednotlivé štáty možno nájsť v opatrení ministerstva financií.
K zahraničnej pracovnej ceste si podnikateľ môže vyplatiť aj vreckové, ktoré si takisto môže dať do daňových nákladov. Podľa zákona o cestovných náhradách môže vreckové dosiahnuť až 40 percent stravného. V prípade cesty do Rakúska, ktorá presiahne 12 hodín, si tak podnikateľ môže k stravnému vyplatiť aj vreckové vo výške 18 eur.
Elektronika
Pravdepodobne každý podnikateľ potrebuje ku svojej práci mobil, počítač či tablet. Kto si chce výdavky na takúto elektroniku odpočítať z daní jednorazovo, musí dbať na to, aby ich kúpna cena nepresiahla 1 700 eur (v prípade platcov DPH ide o sumu bez DPH). Ak by totiž kúpil drahšie zariadenie, musel by ho postupne odpisovať viacero rokov.
Podnikatelia často dávajú do nákladov aj výdavky za také zariadenia, ktoré len sčasti používajú na podnikanie. Môže ísť napríklad o televízor či kosačku. Pri nich môže mať daňový úrad pochybnosti o tom, či ich podnikateľ naozaj využíva na podnikanie alebo ich používa na súkromné účely. Ak by si ich živnostník dal do nákladov v plnej výške, musel by prípadnej daňovej kontrole preukázať, že ich naozaj používa len na podnikanie.
Zákon dovoľuje dať do výdavkov aj také veci, ktoré živnostníci či firmy len sčasti používajú na podnikanie. Majú vtedy na výber z dvoch možností. Prvou je, že si určia, v akom pomere využívajú daný predmet na podnikanie a v akom na súkromné účely. Ak ho využívajú na podnikanie napríklad z jednej polovice, dajú si do nákladov polovicu danej veci. Zákon umožňuje dať si do nákladov namiesto toho paušálne 80 percent z ceny takéhoto predmetu. Vtedy by daňový úrad nemal skúmať, v akom pomere využívame danú vec na podnikanie a v akom na súkromné účely.
Výdavky za auto
Živnostník či konateľ firmy môže na podnikanie používať aj svoje súkromné auto. To sa často môže oplatiť viac, ako keby mal auto zaradené v obchodnom majetku. Pri súkromnom aute si síce nemôže dávať do nákladov opravy, pneumatiky či poistenie, ale okrem výdavkov na pohonné hmoty si môže odpočítať aj základnú náhradu vo výške 0,227 eura za každý prejdený kilometer (táto suma platí od 1. septembra 2022).
Ak by napríklad podnikateľ v tomto roku prešiel 10-tisíc kilometrov, dá si vo forme paušálnej náhrady do nákladov 2 270 eur. Ak by prešiel 30-tisíc kilometrov, suma paušálnej náhrady dosiahne 6 810 eur a pri 50-tisícoch kilometroch to bude 11 350 eur.
Ak sa niekto rozhodne používať pri podnikaní svoje súkromné auto, musí zaň zaplatiť daň z motorových vozidiel. Túto daň si potom takisto možno dať do výdavkov.
Prečítajte si ďalšie články na túto tému: