Chorvátsky Grob bol ešte za socializmu malou obcou. Po Nežnej revolúcii nastal obrat a z dediny s 1 500 obyvateľmi sa postupne, najmä v novom miléniu, začal stávať satelit Bratislavy. Rozširovala sa najmä miestna časť obce Čierna Voda.
Problém bol, že v pôvodnej obci nebol kultúrny dom, škôlka či škola, dokonca ani poriadna krčma. Chýbala tam základná občianska vybavenosť pre stovky až tisícky nových obyvateľov. Navyše ani cestná sieť nebola pripravená na príval nových obyvateľov, ktorí za prácou dochádzali do Bratislavy.
Za posledných 20 rokov sa počet obyvateľov zvýšil na viac ako 7-tisíc, ale to sú len tí, ktorí sú prihlásení na trvalý pobyt. Reálne žije v obci oveľa viac ľudí. „Podľa údajov zo zberu komunálneho odpadu u nás býva 12-tisíc ľudí,“ tvrdí starostka obce Vladimíra Vydrová.
Obec len postupne dobiehala rýchly nárast obyvateľov aj dobudovaním infraštruktúry. Za posledných päť rokov sa tu podarilo zastabilizovať aspoň základnú občiansku vybavenosť, postavili sa školy, škôlky, telocvičňa a športová hala.
Nové byty v Chorvátskom Grobe pre stovky nových ľudí
Najnovšie sa ide táto rýchlo rastúca obec ďalej rozširovať. Developer plánuje na jej okraji postaviť deväť bytoviek so 48 bytmi. Pribudne tam aj 302 parkovacích miest. Bytovky majú mať podľa zámeru tri nadzemné podlažia a štvrté ustúpené. Byty by mali byť dvojizbové a trojizbové. Ak by sa celá štvrť s názvom Monarská alej 2 postavila, pribudli by v Chorvátskom Grobe ďalšie stovky obyvateľov.
Za výstavbou stojí spoločnosť BW Development, ktorú vlastnia ďalšie dve firmy W Properties a K2 Asset Management. V minulosti medzi majiteľmi figurovala aj britská firma. Jeden z konateľov developera je Martin Mančík, ktorý podľa obchodného registra figuruje v 14 firmách najmä z realitného a investičného biznisu. Druhý konateľ je Karel Kettner, ktorý tiež podniká v realitách a financiách.
Projekt vstúpil do procesu posudzovania vplyvu na životné prostredie (EIA) ešte na konci minulého roka, ale teraz v apríli dostal rozhodnutie, že musí prejsť celým procesom.
Lokalita, v ktorej má vyrásť nová obytná štvrť, sa nachádza medzi miestnou časťou Čierna Voda a obcou Chorvátsky Grob. V súčasnosti je na pozemkoch neudržiavaný trávnatý porast.
Okolie so zeleňou aj jazierkami
Keďže Chorvátsky Grob sa rýchlo rozrastá a pribúdajú najmä mladé rodiny, developer sľubuje, že v druhej etape postaví pri bytovkách aj škôlku. Na verejnom priestore medzi bytovkami má vzniknúť zeleň, parky a dokonca aj jazierko s vtáčím ostrovom. Stavebník v projekte spomína aj námestie a sieť okružných peších trás.
Začiatok výstavby developer naplánoval ešte na marec tohto roka. Keďže projekt bude posudzovaný v EIA, tento termín sa posunie. Celá obytná štvrť by mala byť hotová v roku 2027. Investor odhaduje náklady na projekt na 21 miliónov eur, ale píše, že sú len orientačné.
„Celkové náklady na realizáciu navrhovanej činnosti vzhľadom na pohyblivosť cien stavebných prác, cien technologických zariadení v závislosti od vybraných dodávateľov budú stanovené v neskorších štádiách procesu výstavby,“ uvádza developer v zámere.
Ceny bytov zatiaľ investor nezverejnil. Pri plánovanom bytovom projekte Monarská alej 2, už existuje individuálna domová výstavba pod názvom Monarská alej 2. Tam sa len pozemky na dom predávajú okolo 180-tisíc eur. Rodinný dom s rozlohou 137 m2 sa predáva za skoro 260-tisíc eur, ale nachádza sa v dvojdome. Samostatne stojaci nový dom s rozlohou 114 m2 s pozemkom sa dá kúpiť za 340-tisíc eur.
Menší dvojizbový byt s rozlohou 41 m2 sa dá kúpiť v Chorvátskom Grobe za 116-tisíc eur. Trojizbový však už stojí oveľa viac. V niektorých projektoch sa predávajú trojizbové byty s rozlohou 80 m2 aj za viac ako 250-tisíc eur.
Developeri už spolupracujú s obcou
S výstavbou nových bytoviek súhlasí aj obec Chorvátsky Grob. Tá si kladie podmienky podobne, ako to robila pri predošlých projektoch. V stanovisku žiada dodržať územný plán obce, aby bytovky boli nízkopodlažné, aby tam pribudli parky aj občianska vybavenosť a športoviská.
Developeri za posledných päť rokov prispeli obci na rozvoj občianskej vybavenosti finančne aj reálne. Odovzdávajú jej napríklad vybudované inžinierske siete, ale aj iné stavby.
„Jeden developer postavil pre obec materskú školu s kapacitou 75 detí, iný daroval pozemok, na ktorom sme vybudovali škôlku s kapacitou 100 detí. Vyrokovala som s ďalším developerom pozemky pod cyklotrasu, s ďalším rokujem o výstavbe kanalizácie,“ opisuje vzťahy s investormi starostka obce V. Vydrová.
Prečítajte si ďalšie články na túto tému:
