Tento rok môžu do penzie odísť bezdetní muži či ženy narodení v roku 1960. Nárok majú v deň a mesiac, kedy sa narodili. Dôchodkový vek môže dosiahnuť aj mladší človek za predpokladu, že vychoval deti. Keď už niekto požiada o odchod do penzie, schválenie a vypočítanie jeho dôchodku istý čas potrvá. Mnoho žiadateľov preto rieši dôchodok a odvody do zdravotnej a Sociálnej poisťovne. Zaujíma ich, či ich musia platiť v období od podania žiadosti o dôchodok až do jeho schválenia. Podobné otázky sa často objavujú v dôchodcovských skupinách na sociálnych sieťach.
Hovorca Sociálnej poisťovne Martin Kontúr vysvetľuje, že ak je žiadateľ o dôchodok stále zamestnaný, je naďalej aj po podaní žiadosti povinne poistený. „Táto povinnosť trvá až do dňa, ktorý predchádza dňu vydania rozhodnutia o priznaní starobného dôchodku, za predpokladu, že povinné sociálne poistenie zamestnanca stále trvá,“ ozrejmuje hovorca. V tomto prípade teda platenie odvodov zabezpečuje zamestnávateľ. Dôchodok a odvody teda nemusia budúci penzisti riešiť.
Zamestnaný žiadateľ ani firma neplatia poistné na invalidné poistenie a poistenie v nezamestnanosti odo dňa vydania rozhodnutia o priznaní starobného dôchodku. „Dôvodom je skutočnosť, že pre posúdenie platenia poistného na invalidné poistenie a na poistenie v nezamestnanosti právne účinky priznania dôchodku nastávajú dňom vydania rozhodnutia o priznaní dôchodku,“ tvrdí M. Kontúr. Tento prípad sa týka len dôchodcov, ktorí požiadali o priznanie penzie a chcú aj naďalej zostať v zamestnaní.
Podľa údajov zo Sociálnej poisťovne je doba priznania dôchodku do 60 dni. Táto doba sa môže predĺžiť, ak nie sú doložené všetky potrebné doklady na rozhodnutie priznania dôchodku.
Nepriznaný dôchodok a odvody
Keď žiadateľovi o penziu skončí pracovný pomer, sociálne odvody už platiť nemusí. A to ani za predpokladu, že sa v období čakania na schválenie neprihlási na úrad práce. Sociálna poisťovňa pripomína, že za obdobie, počas ktorého bol budúci dôchodca na úrade práce, si môže poistné na dôchodkové poistenie zaplatiť aj dodatočne. Ide o dobrovoľnú možnosť. Dôchodca si tak môže o niečo málo zvýšiť výšku svojej penzie.
Budúci dôchodca môže mať okrem iného otvorenú aj živnosť. V tomto prípade v podstate platí to isté, čo pri zamestnaní. Ak bol podnikateľ doteraz povinne dôchodkovo poistený, platí odvody naďalej. Rozhoduje o tom Sociálna poisťovňa po podaní daňového priznania zo živnosti. Odvody môžu byť v minimálnej výške alebo v sume podľa reálneho príjmu. Ak chce žiadateľ podnikať až do priznania dôchodku, sociálne odvody preto platiť musí. Keď zruší živnosť ešte pred podaním žiadosti o penziu, povinné sociálne poistenie mu zanikne.
Dôchodok a odvody do zdravotnej poisťovne majú odlišné postavenie. Kým sociálne poistenie nezamestnaný človek platiť nemusí, zdravotné odvody sú povinné pre každého. Kým je žiadateľ o dôchodok zamestnaný, zdravotné poistenie za neho platí jeho firma. Ak má napríklad otvorenú živnosť, zdravotné odvody platí v minimálnej výške alebo v sume podľa jeho skutočného príjmu. Ten posudzuje zdravotná poisťovňa každý rok pomocou ročného zúčtovania.
V momente, keď je už budúci penzista po výpovedi alebo napríklad zruší svoju živnosť, o platení zdravotných odvodov rozhoduje jeho ďalší postup. Ak sa rozhodne prihlásiť na úrad práce, odvody za neho bude platiť štát. V opačnom prípade sa z neho stáva samoplatca. Vtedy musí povinne platiť zdravotné odvody v minimálnej výške. V tomto roku sú na úrovni 84,77 eura. Osoby so zdravotným postihnutím platia polovicu tejto sumy.
Situácia sa opäť zmení po schválení penzie. O dôchodok a odvody sa vtedy už penzista starať nemusí. „Štát platí za túto osobu poistné po posúdení žiadosti a priznaní dôchodku Sociálnou poisťovňou. Sociálna poisťovňa potom oznámi dátum vzniku poberania dôchodku, respektíve aj skutočnosti, že osoba je síce v dôchodkovom veku, ale nárok na dôchodok jej nevznikol, zdravotným poisťovniam. Ak sa prekrýva obdobie priznania dôchodku s uhradeným poistným, zaplatené odvody sa poistencovi vrátia na základe žiadosti,“ vysvetľuje hovorca poisťovne Dôvera Matej Štepiansky.
Napríklad, ak by niekto skončil v zamestnaní 31. októbra a od 1. novembra by požiadal o starobný dôchodok a zároveň by sa neprihlásil na úrad práce, musel by si platiť dobrovoľné odvody z minimálneho vymeriavacieho základu. Akonáhle mu Sociálna poisťovňa schváli dôchodok, penzista zdravotné odvody prestane platiť a môže požiadať o vrátenie odvodov, ktoré zaplatil ako samoplatca. Za toto obdobie totiž za neho doplatí odvody štát.
Práca popri penzii
Dôchodcovia sa aj napriek schváleniu dôchodku môžu rozhodnúť, že budú v práci pokračovať. V tom prípade môžu počítať s tým, že sa im vďaka tomu bude zvyšovať aj výška penzie. Na Slovensku takto momentálne funguje zhruba 156-tisíc starobných penzistov a ľudí v predčasnom dôchodku. Pri klasickej pracovnej zmluve majú pracujúci dôchodcovia rovnaké benefity, aké firma dáva ostatným zamestnancom. Alternatívou je práca na dohodu, pri ktorej si môžu uplatniť odvodovú úľavu na úrovni 200 eur. Vtedy sa dôchodkové poistenie platí len z príjmu nad touto sumou.
O tom, koľko si k penzii môžu pracujúci dôchodcovia zvýšiť svoju penziu, rozhoduje výška ich zárobku a odpracovaný čas. Prepočet, pri ktorom sa vynásobí polovica osobného mzdového bodu a aktuálna dôchodková hodnota, robí Sociálna poisťovňa. Bežne sa osobný mzdový určí ako podiel súčtu všetkých osobných mzdových bodov vypočítaných za jednotlivé kalendárne roky počas platenia dôchodkového poistenia. Dôležité preto je, z akej sumy sa platili odvody. Zarobená mzda sa potom porovná s priemernou mzdou v krajine. Napríklad ak bola mzda penzistu 800 eur a priemerná mzda v krajine tisíc, osobný mzdový bod bude na úrovni 0,8.
Druhou dôležitou veličinou je aktuálna dôchodková hodnota, ktorá je v tomto roku na úrovni 16,4764 eura. Keď niekto pracoval len časť roka, osobný mzdový bod sa vypočíta tiež podľa výšky zárobkov a odpracovaného času. Aj potom sa do výpočtu berie len jeho polovičná hodnota a vynásobí sa aktuálnou dôchodkovou hodnotou.
Prečítajte si ďalšie články na túto tému: