Revízia finančných príspevkov, zmeny v podmienkach aktívnej politiky na trhu práce či lepšie platená absolventská prax. To sú hlavné zámery návrhu novely zákona o službách zamestnanosti a niektorých ďalších zákonov, ktorý do medzirezortného pripomienkového konania predložilo ministerstvo práce. Podľa ministerstva bol vypracovaný na základe plánu legislatívnych úloh vlády na tento rok.
„Cieľom návrhu zákona je upraviť právny rámec poskytovania finančných príspevkov v rámci aktívnych opatrení na trhu práce s aktuálnymi potrebami aplikačnej praxe najmä v oblasti zamestnávania štátnych príslušníkov tretích krajín a podpory zamestnávania občanov so zdravotným postihnutím,“ píše rezort. Novela by mala tiež zosúladiť legislatívu s niektorými európskymi opatreniami.
Najvýznamnejšie úpravy sa podľa ministerstva týkajú revízie poskytovania finančných príspevkov v rámci aktívnej politiky trhu práce, podpory zamestnávania občanov so zdravotným postihnutím, úpravy určenia zamestnaní s nedostatkom pracovnej sily na úroveň krajov a zosúladenia slovenskej legislatívny s prijatými strategickými dokumentmi.
Novela tiež dopĺňa a nadväzuje na návrh zmien v oblasti pomoci v hmotnej núdzi, ktoré už ministerstvo práce načrtlo na konci júla. Najzásadnejšie zmeny sa v ňom týkajú zrušenia osobitného príspevku, ktorý by mali nahradiť práve opatrenia z oblasti politiky trhu práce v najnovšom rezortnom návrhu.
Zrušené príspevky a absolventská prax
Ministerstvo práce tvrdí, že opatrenia v návrhu boli vytvorené aj na základe aplikačnej praxe a reaguje tak na zistenia za posledných päť rokov. Vďaka tomu sa napríklad zistilo, že príspevok pre uchádzačov o prácu na vzdelávanie a prípravu pre trh práce, ktoré si zabezpečili z vlastnej iniciatívy, takmer nikto nevyužíva. Dôvodom sú aj ťažko vykonateľné podmienky na jeho získanie. Preto sa navrhuje jeho zrušenie.
Namiesto toho by sa mal zaviesť príspevok na podporu rekvalifikácie ľudí, ktorí si hľadajú prácu, ale chýba im odbornosť či zručnosť. Legislatívci jeho zavedenie odôvodňujú aj tým, že dopyt po rekvalifikáciách bude počas obnovy hospodárstva po pandémii a v ďalších rokoch pokračovať. Dopyt po zvyšovaní úrovne zručností podľa nich vzniká aj v dôsledku zelenej a digitálnej transformácie ekonomiky.
Prekážkou na získanie rekvalifikačného príspevku ale môže byť samotný trh práce. O tom, či príspevok žiadateľ dostane, totiž úrad práce rozhodne podľa voľných pracovných miest a prieskumu trhu súvisiaceho s cenovou ponukou vybraného poskytovateľa rekvalifikácie. Inak povedané, uchádzač o prácu dostane príspevok na zvýšenie zručnosti vtedy, ak bude jeho remeslo na trhu práce žiadané a investovať doň sa štátu oplatí.
Atraktívnejšia ale bude napríklad takzvaná absolventská prax, pri ktorej sa zvýši mesačná odmena. Kým doteraz bola na úrovni 65 percent životného minima, po novom to bude jeho celá suma. Ľudia tak namiesto súčasných zhruba 152 eur budú po novom dostávať 234,42 eura mesačne. Absolventská prax slúži najmä na získanie zručností pre ľudí, ktorí práve ukončili štúdium a sú na úrade práce.
Okrem príspevku na vzdelávanie sa budú rušiť aj príspevok na presťahovanie za prácou, príspevok na podporu rozvoja miestnej a regionálnej zamestnanosti či príspevok na podporu vytvorenia pracovného miesta v prvom pravidelne platenom zamestnaní. Po novom by sa malo obmedziť aj poskytovanie príspevku na takzvané aktivačné práce, ktoré rezort považuje za neefektívne.
Lepšie podmienky pre zamestnávanie
Po novom tiež budú opatrenia na trhu práce v rukách novej organizácie. Kým podľa súčasných pravidiel to zabezpečuje len ministerstvo práce, po novom by o aktivitách na trhu práce malo rokovať viacero zainteresovaných skupín. „Návrhom zákona sa sleduje zavedenie právneho rámca ustanovujúceho nadrezortnú udržateľnosť týchto rozhodujúcich nástrojov aktívnej politiky trhu práce za riadiacej účasti a spoluzodpovednosti zainteresovaných partnerov na strane zástupcov štátu, zástupcov zamestnávateľov a zástupcov zamestnancov, v širšom vnímaní zástupcov sociálnych partnerov,“ píše rezort v návrhu.
Vstupom viacerých zainteresovaných aktérov sa podľa ministerstva práce výsledkovo sleduje najmä posilnenie flexibility ľudských zdrojov reagovať na „vývojové tendencie na trhu práce, získavanie vedomostí, zručností a kompetencií verifikovaných za účasti samotných zamestnávateľov“.
Rozsiahla zmena zákona by mala zlepšiť aj zamestnávanie takzvaných znevýhodnených uchádzačov o zamestnanie. Rezort to chce dosiahnuť jednotnými podmienkami poskytovania príspevku na podporu vytvárania pracovných miest pre znevýhodnených uchádzačov o zamestnanie pre všetkých zamestnávateľov, vrátane obcí alebo samosprávnych krajov.
Za najviac ohrozené skupiny na trhu práce ministerstvo považuje občanov starších ako 50 rokov veku, dlhodobo nezamestnaných či nízkokvalifikovaných občanov. Na tieto skupiny sa chce rezort zmenami podmienok aj zamerať. Venovať sa chce aj uchádzačom o zamestnanie do 30 rokov veku bez zručností či pracovných skúsenosti. Absolventská prax im môže pomôcť len do veku 26 rokov.
Okrem toho by sa mala zmeniť aj podpora zamestnávania občanov so zdravotným postihnutím. Zabezpečiť by to mal novozavedený vekový limit na účely nároku čerpania príspevkov či napríklad aj upravené definície chránenej dielne a chráneného pracoviska. Ak novela úspešne prejde celým legislatívnym procesom, začne platiť od januára budúceho roka.
Prečítajte si ďalšie články na túto tému: