V budúcom roku by bankám mal výrazne vzrásť objem nesplácaných úverov. To môže spôsobiť ďalší prepad ziskovosti finančných domov. Koľko neplatičov bankám pribudne, bude závisieť predovšetkým od nárastu nezamestnanosti.

Národná banka Slovenska (NBS) v Správe o finančnej stabilite tvrdí, že existuje riziko výrazného nárastu nesplácaných úverov napriek opatreniam vlády, ktoré majú zmierniť dosahy krízy. Na jar, počas prvej vlny pandémie, sa mnohým domácnostiam znížil príjem a zároveň veľa firiem čelilo výraznému prepadu tržieb. „Vyše polovica domácností zaznamenala výpadok časti príjmu či zhoršenie v oblasti pracovného postavenia alebo podnikania. Tržby podnikov boli v júni o pätinu nižšie ako pred rokom, v niektorých odvetviach služieb bol prepad ešte výraznejší,“ uviedla NBS.

Realitu odhalí až koniec odkladu splátok

V lete sa situácia začala zlepšovať. No príjmy domácností ani tržby firiem sa nevrátili na predkrízovú úroveň. Pre druhú vlnu pandémie navyše nemožno vylúčiť ani zastavenie oživovania.

Ak nezamestnanosť v budúcom roku vzrastie v porovnaní s rokom 2019 o 2,6 percentuálneho bodu, Národná banka Slovenska (NBS) odhaduje, že podiel zlyhaných hypotekárnych úverov v decembri budúceho roku dosiahne 2,8 percenta. V prípade, že nezamestnanosť stúpne o 4,1 percentuálneho bodu, podiel zlyhaných hypoték by mal dosiahnuť 4,3 percenta. V júni tohto roku pritom podiel zlyhaných hypoték bol na úrovni 1,4 percenta.

Banky zatiaľ nezaznamenali výraznejší nárast počtu neplatičov, keďže po dohode s vládou umožnili takmer všetkým dlžníkom odložiť si splátky až na deväť mesiacov. Väčšine ľudí tento odklad vyprší začiatkom budúceho roku. Až potom sa naozaj ukáže, aký dopad bude mať koronakríza na bankový sektor.

Zisky zrážajú aj nízke úroky

Napriek tomu, že podľa NBS straty z nesplácaných úverov povedú k poklesu ziskovosti bánk, stabilita bánk ani ostatných finančných inštitúcií by nemala byť výraznejšie narušená. Už teraz banky hlásia výrazný prepad zisku, pod ktorý sa podpísal predovšetkým nárast tvorby opravných položiek. „Miera tvorby opravných položiek dokonca dosiahla úroveň z roku 2009 počas predchádzajúcej krízy,“ tvrdí NBS. Banky vďaka tvorbe opravných položiek pokryli tretinu strát, ktoré centrálna banka očakáva v prípade nižšieho poklesu nezamestnanosti.

Okrem nárastu počtu nesplácaných úverov na ziskovosť bánk vplývajú aj klesajúce príjmy z úrokov. „Tento faktor postupne vplýva na znižovanie ziskov bánk a očakáva sa, že bude pokračovať aj po doznení koronakrízy,“ uviedli analytici NBS v Správe o finančnej stabilite.

Bankári však nesledujú tento vývoj so založenými rukami. Svoje si snažia udržať vyššou efektivitou. To zahŕňa škrtanie nákladov vrátane znižovania počtu zamestnancov ako aj pobočiek. Počas prvých deviatich mesiacov tohto roku klesol počet zamestnancov v komerčných bankách o 698 a počet pobočiek sa znížil o 36. Aktuálne majú banky na Slovensku 1 104 pobočiek, čo je najnižšie číslo od roku 2003.