Ľudia, ktorí pracujú cez víkendy či počas sviatkov, by si mali od januára finančne prilepšiť. Parlament totiž posunul do druhého čítania opozičný návrh novely Zákonníka práce, ktorý počíta s opätovným naviazaním príplatkov za prácu na minimálnu mzdu. Poslanci v ňom okrem toho navrhujú zmeniť aj systém rastu minimálnej mzdy na jednotlivých stupňoch náročnosti práce. Súčasná vláda príplatky ešte pred dvomi rokmi zmrazila a upravila aj rast stupňov minimálnej mzdy.
Súčasný návrh predložili poslanci za opozičnú stranu Smer-SD Martin Nemky a Boris Susko. V parlamente ho podporilo 117 poslancov, proti nebol nikto. Za hlasovali aj poslanci hnutia OĽaNO či Sme rodina. Keď sa portál Finsider ešte v júli ministerstva práce (ministrom práce je Milan Krajniak z hnutia Sme rodina) pýtal, či plánuje zvyšovať príplatky za prácu, priamej odpovedi sa vyhlo. Tlačový odbor len potvrdil, že výška príplatkov je určená pevnou sumou v slovenskej legislatíve.
O príplatkoch (ne)bola reč
Príplatky s ministrom práce už v lete rozoberala aj prezidentka Konfederácia odborových zväzov (KOZ SR) Monika Uhlerová. „Povedal, že je ochotný o tom rokovať a podobnú ochotu som cítila aj zo strany zamestnávateľov. Systém ale treba opäť nastaviť tak, aby príplatky za prácu v noci alebo cez víkendy rástli. Diskusia bude už len o tom, ako to urobiť,“ prezradila v rozhovore pre Finsider. Ak ale súčasný návrh prejde, zmeny nastanú bez toho, aby o tom diskutovali firmy a odborári.
Podľa M. Uhlerovej boli aj zmrazené príplatky jedným z dôvodov, vďaka ktorým našli zamestnávatelia a odborári spoločnú reč v prípade minimálnej mzdy, ktorá od januára stúpne zo súčasných 646 eur na 700 eur mesačne. „Zhode odborov a zamestnávateľov tak bránili (v minulosti, pozn. redakcie) náklady, ktoré by firmám stúpli pri vyššej minimálnej mzde cez príplatky. Tým však nechcem povedať, že súhlasím so zmrazenými príplatkami. Určite by mali rásť a byť vyššie,“ povedala.
Konfederácia pre Finsider povedala, že v minulosti bola proti prijatým zmenám týkajúcich sa príplatkov a minimálnej mzdy. „Je to naša dlhodobá agenda. Uvítame, ak sa v Zákonníku práce vrátia tieto mzdové zvýhodnenia do pôvodnej formy,“ povedala pre Finsider hovorkyňa KOZ Martina Nemethová s tým, že pri letných rokovaniach o minimálnej mzde neprebehla diskusia o zmrazených príplatkoch za prácu. V tom, že za súčasný návrh hlasovali aj koaliční poslanci, vidia odborári vôľu rozmraziť príplatky.
Zamestnávateľom zase podľa ich slov úprava v oblasti príplatkov v „turbulentnom“ období odbremenila. „Máme za to, že dosiahnutý kompromis bol pre podnikateľský sektor určite lepším riešením, ako keby sa minimálna mzda mala určovať podľa vtedy platného systému, čo by bolo pre firmy v aktuálnej situácii neudržateľné. Bez ústupkov na oboch stranách by sa dnešná historická dohoda presadila o to náročnejšie,“ povedala pre Finsider hovorkyňa Asociácia zamestnávateľských zväzov a združení (AZZZ) SR Miriam Filová.
Ako dodala, firmám, ktoré nie sú v dobrej ekonomickej kondícii môže „nesystémové nastavenie“ príplatkov spôsobiť negatívne dôsledky, nakoľko v prípade poklesu zákaziek nebudú môcť tieto zákonné povinnosti naplniť. „Opakovane poukazujeme na skutočnosť, že v súčasnej situácii v akej sa momentálne nachádzame je veľmi dôležité zodpovedne pristúpiť aj k určeniu výšky minimálnej mzdy tak, aby nedošlo ešte k väčšiemu negatívnemu dopadu na hospodárstvo ako aj zamestnanosť,“ uzavrela M. Filová.
Poslanci chcú rozmraziť príplatky
Príplatky za prácu sú v súčasnosti rozdelené do dvoch kategórií. Buď je ich suma priamo určená v zákone, alebo sú naviazané na priemernú či minimálnu mzdu. Legislatíva pevne určuje príplatky za prácu cez víkendy, noc, sťažený výkon práce, prácu cez sviatok u dohodára a za neaktívnu pracovnú pohotovosť mimo pracoviska. Príplatok za prácu cez víkend či nočnú prácu môže byť aj znížený, ak sa počas nich pracuje pravidelne. Pri nočnej sa príplatok znižuje len pri nerizikovom povolaní.
Na priemernú mzdu daného zamestnanca sú naviazané príplatky za prácu cez sviatok a takzvaný nadčas. Na hodinovú minimálnu mzdu je potom naviazaný len príplatok za neaktívnu pracovnú pohotovosť na pracovisku. Minimálna hodinová mzda bude od januára budúceho roka na úrovni 4,023 eura. Zmena hodinovej minimálnej mzdy od budúceho roka ale pôvodne nemala mať vplyv na výšku príplatkov zamestnancov.
Poslanci za Smer-SD preto navrhujú opätovné naviazanie ich rastu na minimálnu mzdu. Príplatok za nepravidelnú prácu v sobotu by mal podľa ich návrhu dosiahnuť 50 percent minimálnej hodinovej mzdy, pri pravidelnej práci zase 45 percent. Za nepravidelnú prácu v nedeľu navrhujú príplatok na úrovni sto percent hodinovej minimálky, pri pravidelnej práci v nedeľu by to malo byť minimálne 90 percent. Za sťažený výkon práce navrhujú príplatok 20 percent.
Na minimálnu mzdu sa majú opäť naviazať aj príplatky za prácu v noci. Za klasickú nočnú bude príplatok na úrovni 40 percent z hodinovej mzdy, pri rizikovom povolaní to bude polovica z hodinovej minimálky. Zamestnanci v nerizikovej práci, ale s pravidelnou nočnou smenou budú mať nárok na príplatok vo výške najmenej 35 percent z minimálnej hodinovej mzdy. Neaktívna časť pracovnej pohotovosti sa bude odmeňovať príplatkom na úrovni 20 percent z minimálnej mzdy.
Zmeniť sa má aj príplatok za sviatok pre dohodárov, ktorý je v súčasnosti na úrovni najmenej 3,58 eura. Poslanci preto navrhujú, aby „zamestnancom, ktorí vykonávajú prácu na základe dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru, patrila za každú hodinu práce vo sviatok dohodnutá odmena zvýšená najmenej o sumu minimálnej mzdy za hodinu podľa osobitného predpisu.“
Súčasné nastavenie príplatkov za prácu (2022 a 2023):
| Príplatok za: | Suma/výpočet (nepravidelná práca) | Znížená suma (pravidelná práca) |
|---|---|---|
| sobotu | 1,79 eura | 1,61 eura |
| nedeľu | 3,58 eura | 3,22 eura |
| nočnú (nerizikové povolanie) | 1,43 eura | 1,25 eura |
| nočnú (rizikové povolanie) | 1,79 eura | nemôže sa znížiť |
| sviatok (zamestnanec) | 100 % priemernej mzdy zamestnanca | nemôže sa znížiť |
| sviatok (dohodár) | 3,58 eura | nemôže sa znížiť |
| Príplatok za nadčas (nerizikové povolanie) | 25 % priemernej mzdy zamestnanca | nemôže sa znížiť |
| Príplatok za nadčas (rizikové povolanie) | 35 % priemernej mzdy zamestnanca | nemôže sa znížiť |
| Príplatok za sťažený výkon práce | 0,72 eura | nemôže sa znížiť |
| Príplatok za neaktívnu pracovnú pohotovosť mimo pracoviska | 0,72 eura | nemôže sa znížiť |
| Príplatok za neaktívnu pracovnú pohotovosť na pracovisku | Výške pomernej časti základnej zložky mzdy, najmenej vo výške minimálnej hodinovej mzdy 3,58 eura (4,023 eura*) | nemôže sa znížiť |
Stupne náročnosti minimálnej mzdy
Poslanci chcú návrhom upraviť aj rast stupňov náročnosti práce. Na Slovensku je totiž okrem základnej minimálky zavedených jej ďalších päť stupňov. Napríklad na druhom stupni sú okrem iného aj jednoduché remeselné práce, na šiestom stupni zase napríklad riadiace a manažérske pozície. Každý stupeň pritom po zmenách v roku 2020 rastie o rovnakú sumu, o akú sa zvyšuje základná minimálna mzda.
Keďže minimálna mzda má v januári budúceho roka stúpnuť o 54 eur, o rovnakú sumu sa v tomto prípade zvýši každá suma na jednotlivom stupni. Napríklad najnižšia výplata na druhom stupni tak od januára stúpne z pôvodných 762 eur na 816 eur, na treťom stupni zase napríklad zo súčasných 878 eur na 932 eur a na najvyššom stupni náročnosti práce zase z tohtoročných 1 226 eur na budúcoročných 1 280 eur mesačne.
Podľa novely Zákonníka práce by sa mali stupne opäť počítať ako násobok základnej sumy minimálnej mzdy. V praxi by tak podľa návrhu poslancov mal byť napríklad druhý stupeň 1,2-násobkom minimálnej mzdy a posledný až dvojnásobkom základnej minimálky.
Stupne náročnosti práce (súčasnosť vs. návrh):
| Stupeň | Minimálna mzda v roku 2023 (súčasný stav) | Minimálna mzda v roku 2023 (návrh) |
|---|---|---|
| 1. | 700 eur | 700 eur |
| 2. | 816 eur | 840 eur |
| 3. | 932 eur | 980 eur |
| 4. | 1 048 eur | 1 120 eur |
| 5. | 1 164 eur | 1 260 eur |
| 6. | 1 280 eur | 1 400 eur |
Prečítajte si ďalšie články na túto tému: