Poistné v rámci povinného zmluvného poistenia (PZP) medziročne vzrástlo o šesť percent. Vyplýva to z novembrovej Správy o finančnej stabilite, ktorú vydáva Národná banka Slovenska (NBS). Centrálna banka v správe dodáva, že vyššie ceny PZP stále zaostávajú za rastom inflácie cien motorových vozidiel, náhradných dielov či rastom príspevkov do garančného fondu Slovenskej kancelárie poisťovateľov (SKP). Reálne tak povinné poistky síce zdraželi, ale nie tak, ako výdavky na poistné plnenia. Ak to poisťovne nezmenia, môže sa stať, že sa tento segment opäť dostane do straty.
Podľa riaditeľa divízie neživotného poistenia spoločnosti Finprortal Štefana Fajnora sa ceny PZP ešte budú zvyšovať. „Ale zároveň sa poisťovne snažia o podrobnejšiu segmentáciu klientov. Tým škodovejším sa navyšuje poistenie výraznejšie a klientom bez škody dokážete uzatvoriť aj lacnejšie poistenie. Takže áno, ceny PZP budú rásť postupne aj naďalej. Aj kvôli inflácii, ktorá zvyšuje náklady poisťovní na preplatenie škôd servisom, ale, samozrejme, aj kvôli snahe lepšie rozlišovať škodových a rizikových klientov,“ vysvetľuje Š. Fajnor.
Finančný analytik z OVB Allfinanz Slovensko Marián Búlik pripomína, že ceny náhradných dielov a práce za posledný rok citeľne narástli, čo je ďalší impulz pre zvyšovanie cien pre poisťovne. Náhradné diely a mzdy v autoservisoch pritom už niekoľko rokov po sebe. „Odhady zvýšenia ceny PZP pre budúci rok sa pohybujú od šesť do desať percent. Osobne odhadujem, že pri najlacnejších ponukách ceny PZP stúpnu skôr o desatinu, kdežto pri drahších produktoch bude nárast miernejší, keďže už dnes svojou cenou lepšie kryjú reálnu nákladovosť poistenia,“ myslí si finančný analytik.
Ceny PZP ovplyvňuje aj konkurencia na trhu
Ešte pred pandémiou poisťovne na povinných poistkách dlhé roky prerábali. Centrálna banka preto poisťovne pravidelne upozorňovala, aby zvýšili ceny povinných poistiek.
Segment sa nakoniec dostal do plusových čísel, ale za iných okolností. Poisťovniam pomohli protipandemické opatrenia. Keďže sa obmedzila mobilita, klesol aj počet dopravných nehôd. Poisťovniam tak začali klesať náklady na poistné plnenia a vyzbierané poistné bolo vyššie ako náklady spojené s týmto produktom. Po skončení pandémie koronavírusu sa mobilita vrátila do starých koľají. K červeným číslam sa preto môže priblížiť aj celý segment. Kým v marci 2020 bol kombinovaný ukazovateľ na úrovni 84,7 percenta, podľa posledných údajov za vlaňajšok je už na úrovni 95,6 percenta. Ak je toto číslo pod úrovňou sto percent, je PZP v zisku, ak sa dostane nad sto percent, je v strate.
Aj keby sa mohlo zdať, že poisťovniam by stačilo zvýšiť sadzby pri povinnom poistení, podľa odborníkov to nie je také jednoduché. „Netreba zabúdať na to, že poisťovne sú si navzájom aj konkurenciou a ich primárnou snahou je udržať si a získať čo najviac klientov, na ktorých sa zamerali. Trh s PZP, keďže je to povinnosť daná zo zákona, je počtom zmlúv jeden z najväčších poistných príležitosti na trhu. Samozrejme, poisťovne sa snažia získať čo najviac nových klientov, aby im dokázali potom ponúknuť aj ďalšie svoje služby a produkty a tým vytvoriť aj väčší zisk,“ zdôrazňuje Š. Fajnor z Finportalu.
M. Búlik hovorí, že ľudia dlhodobo vnímajú PZP ako komoditu, pri ktorej si väčšina vyberá zo zásady najlacnejší produkt. Čiastočne súhlasí aj s tým, že poisťovne vidia povinné poistenie ako príležitosť ponúkať ľuďom ďalšie poistky. „Otázkou zostáva, či je skutočne poistný kmeň PZP perspektívny, keďže jeho veľká časť predstavuje cenovo senzitívnych klientov, ktorí nemajú problém o rok zmeniť poisťovňu aj kvôli malej úspore. Faktom je, že na trhu už vidíme poisťovne, ktoré stratégiu udržiavania lacného PZP opustili a ceny výrazne zvýšili aj v minulosti,“ zamýšľa sa analytik.
Poisťovne sa tiež napriklad nemôžu dohodnúť na spoločnom zvýšení cien PZP. Protimonopolný úrad by to mohol vyhodnotiť ako kartelovú dohodu. Celý trh ovláda osem poisťovní. Tento rok sa k nim pridala aj jedna nová poisťovňa z Česka. Na prvých miestach v rámci podielu sú Kooperativa, Allianz – Slovenská poisťovňa, Uniqa či Generali.
Poisťovne môžu obmedziť poistnú turistiku
Poisťovne už môžu zabrániť tomu, aby ľudia každý rok menili poisťovňu a dostávali nižšiu sumu napriek tomu, že majú za sebou nejaké nehody, ktoré zavinili. Umožňuje im to projekt SKP s názvom Bonita klienta. Ten bol spustený ešte v prvej polovici tohto roka. Poisťovne majú v rámci neho k dispozícii informácie o všetkých škodových udalostiach s uvedením dátumu vzniku a súm vyplateného poistného plnenia, v ktorých klient spôsobil škodu. V databáze sú aj informácie o škodách, ktoré niekto spôsobí s nepoisteným vozidlom a tiež o dĺžke trvania jeho poistných zmlúv v PZP.
Podľa zákona totiž pri určení ceny majú poisťovne uplatniť takzvaný bonus a malus. Jednoducho povedané, motoristi, ktorí v minulosti zavinili nehodu, majú mať drahšiu poistku. Pre vodičov bez škodovej udalosti má byť cena zase nižšia. Z údajov o počte poistných zmlúv vedených v registri SKP vyplýva, že ročne sa zhruba 350-tisíc majiteľov motorových vozidiel rozhodne zmeniť poisťovňu, v ktorej majú PZP. Mnoho ľudí to robí aj účelovo pri výročí uzatvorenia poistky. Vtedy sa totiž môže zvýšiť jej cena. Keď sa niekto rozhodol prejsť ku konkurencii, nová poisťovňa si nevedela overiť jeho celkovú škodovú minulosť.
Poisťovne mali pôvodne možnosť overiť si škodový priebeh klienta iba z vlastnej databázy. Po novom majú k dispozícii informácie z celého trhu. Poisťovňa tak vie vypočítať bonitu klienta aj z celej flotily poistených vozidiel za určité časové obdobie. Keďže v súčasnosti už aj nová poisťovňa vie, aké škody klient spôsobil, zmena poisťovne pri PZP sa už motoristom nemusí oplatiť. Aj napriek tomu sú poisťovne pri uplatňovaní malusov stále opatrné. Cena samotnej povinnej poistky sa okrem toho určuje aj podľa ďalších parametrov. Ide napríklad o druh a vek vozidla, objem motora, región a podobne.
Časť majiteľov navyše ešte stále obchádza zákon a nemá povinné poistenie. Okrem štatistík, ktoré majú k dispozícii poisťovne, to môže dokazovať aj medziročná zmena počtu zmlúv v poistnom kmeni, ktorá podľa NBS predstavovala len 0,6 percenta. Tento rast nesedí s počtom registrovaných vozidiel medzi prvým polrokom vlaňajška a súčasným rokom, ktorý bol približne na úrovni troch percent. „Nárast počtu zmlúv PZP len o 0,6 percenta je ťažko vysvetliteľný. Jedným z dôvodov by však mohol byť rastúci počet áut bez PZP,“ potvrdzuje M. Búlik. Nepoistených je podľa odhadov vyše osem percent registrovaných vozidiel.
Prečítajte si ďalšie články na túto tému: