Ropný trh zažil v uplynulých dňoch dramatické výkyvy, ktoré upozornili na nebezpečenstvo zamieňať burzovú cenu za skutočný stav trhu. Cena Brentu vyskočila z 81,40 USD za barel (3. marca) až na 119,50 USD dňa 9. marca, aby v utorok 10. marca po vyjadreniach Donalda Trumpa o možnom skorom konci vojny prudko klesla späť na úroveň okolo 92 dolárov za barel.​

Odborníci však varujú, že za zdanlivým upokojením sa skrývajú oveľa hlbšie problémy. „Pokles Brentu nie je dôvodom na predčasný pokoj. Ide o korekciu vojnovej prémie na základe politického signálu, a nie dôkaz, že fyzické toky ropy sa normalizovali. Titulková cena ropy môže pôsobiť upokojujúco, zatiaľ čo fyzický trh zostáva napätý,“ vysvetľuje Jaroslav Ton, CEO spoločnosti Malcom Finance.​

Situácia v Hormuzskom prielive zostáva kritická — tankerová doprava je pod silným tlakom, preprava výrazne zdražela a vojnové poistenie prudko vzrástlo. Do cien pohonných hmôt sa tak premietajú nielen výpadky produkcie, ale aj drahšie tankerové sadzby a obmedzená priechodnosť kľúčových námorných trás. Výpadky rafinérií v Perzskom zálive navyše držia rafinérske marže na rekordných úrovniach, čo znamená, že ceny nafty môžu zostať zvýšené aj v prípade, ak by sa Brent ďalej stabilizoval.

„Firmy v rôznych sektoroch môžu čeliť vyšším nákladom, čo sa môže prejaviť aj na ich platobnej disciplíne a objeme objednávok,“ uzatvára Ton z Malcom Finance.

Prečítajte si ďalšie články na túto tému: