Roky odpracované v zahraničí sa pri dôchodku nemusia stratiť. Ak človek pracoval v členskom štáte Európskej únie, Nórsku, na Islande, v Lichtenštajnsku, vo Švajčiarsku alebo v krajine, s ktorou má Slovensko zmluvu o sociálnom zabezpečení, obdobia poistenia sa môžu sčítať, aby splnil podmienky nároku.
Neznamená to však, že Slovensko vyplatí dôchodok za celú kariéru. Každý štát spravidla zaplatí iba tú časť penzie, ktorá zodpovedá obdobiu poistenia podľa jeho právnych predpisov.
Roky sa sčítajú pre vznik nároku
Na slovenský starobný dôchodok treba spravidla získať najmenej 15 rokov dôchodkového poistenia a dovŕšiť dôchodkový vek. Človeku, ktorý pracoval vo viacerých krajinách, však pri posudzovaní nároku môžu pomôcť aj roky zo zahraničia.
Predstavme si, že poistenec získal na Slovensku desať rokov poistenia a ďalších 20 rokov pracoval v Rakúsku. Samotných desať slovenských rokov by mu na vznik nároku nestačilo. Príslušné inštitúcie však môžu obdobia sčítať a posudzovať spolu 30 rokov. Vďaka tomu môže vzniknúť nárok aj na slovenskú časť penzie.
Sčítanie rokov slúži najmä na overenie, či človek splnil podmienku potrebného obdobia poistenia. Neznamená, že sa zahraničná mzda automaticky použije pri výpočte slovenskej penzie. Podrobnejšie vysvetlenie, čo sa započítava do dôchodku, pomôže odlíšiť obdobie poistenia od samotnej výšky dávky.
Každý štát pošle vlastnú penziu
Slovensko vypočíta a vyplatí dôchodok iba za obdobie, počas ktorého bol človek poistený podľa slovenských predpisov. Rakúsko, Česko, Nemecko alebo iná krajina urobí vlastný výpočet za svoje obdobie. Dôchodca preto môže dostávať dve alebo aj viac samostatných platieb.
Jednotlivé časti penzie nemusia začať chodiť v rovnakom čase. Každá krajina má vlastný dôchodkový vek a ďalšie podmienky. Ak človek dosiahne dôchodkový vek na Slovensku skôr než v inom štáte, slovenskú penziu môže začať poberať skôr a na zahraničnú časť si ešte počká.
Aj preto sa nedá celková suma určiť iba podľa počtu odpracovaných rokov. Každá inštitúcia použije vlastné pravidlá, evidované zárobky a obdobia poistenia. Článok o tom, ako sa počíta dôchodok, vysvetľuje základ slovenského výpočtu.
Ani obdobie kratšie ako rok sa nemusí stratiť
V Európskej únii platí osobitné pravidlo aj pri veľmi krátkom poistení. Ak človek v niektorej krajine pracoval menej než jeden rok, tento štát mu spravidla samostatný dôchodok neprizná. Obdobie však nemá jednoducho zmiznúť. Pri výpočte ho zohľadní iná krajina, v ktorej bol poistený dlhšie.
Presný postup závisí od záznamov v zahraničnej poisťovni. Človek preto nemusí po návrate na Slovensko okamžite nosiť potvrdenia o všetkých zahraničných obdobiach. Inštitúcie si ich overujú počas dôchodkového konania. Užitočné je však odložiť si pracovné zmluvy, výplatné pásky a číslo zahraničného sociálneho poistenia.
Žiadosť stačí začať v jednej inštitúcii
Človek s bydliskom na Slovensku môže žiadosť o dôchodok zo zahraničia začať v ktorejkoľvek pobočke Sociálnej poisťovne. Zamestnancovi uvedie, v ktorých štátoch bol poistený, a oznámi svoje zahraničné číslo sociálneho poistenia. Sociálna poisťovňa potom osloví príslušnú zahraničnú inštitúciu.
Ak žiadateľ žije v inom členskom štáte Európskej únie, spravidla sa obráti na dôchodkovú inštitúciu v krajine bydliska. Ak v nej nikdy nepracoval, žiadosť sa zvyčajne podáva v štáte, kde pracoval naposledy. Konanie môže trvať dlhšie, pretože úrady si musia vymeniť údaje a každý štát vydáva vlastné rozhodnutie.
Mimo Európskej únie rozhoduje zmluva
Podobný postup môže platiť aj pri práci v krajine mimo Európskej únie, ak má Slovensko s daným štátom zmluvu o sociálnom zabezpečení. Zmluva určuje, či sa obdobia poistenia sčítajú, kde sa podáva žiadosť a ako si úrady odovzdávajú údaje.
Ak medzi krajinami taká zmluva nie je, zahraničné roky sa pri slovenskom nároku nemusia zohľadniť. Pred podaním žiadosti je preto dôležité overiť si pravidlá pre konkrétny štát. Rozhodujúce nie je občianstvo ani trvalý pobyt na Slovensku, ale splnenie podmienok dôchodkového poistenia.
Výplata môže prísť z viacerých krajín
Po priznaní dôchodkov dostáva penzista rozhodnutie od každej inštitúcie osobitne. Platby môžu chodiť v rozdielnych termínoch a pri niektorých štátoch aj v inej mene. Zmena bydliska, bankového účtu alebo rodinného stavu sa preto môže oznamovať viacerým úradom.
Osobitne si treba overiť aj zdanenie a zdravotné poistenie. Rozhoduje krajina bydliska, druh príjmu, pravidlá zdravotného zabezpečenia a príslušná medzinárodná zmluva. Samotné priznanie zahraničnej penzie preto ešte nehovorí, v ktorom štáte sa z nej prípadne platí daň alebo kto hradí zdravotnú starostlivosť.
