Minimálna mzda sa bude rátať ako 60 percent priemernej mzdy spred dvoch rokov. Počíta s tým návrh novely zákona o minimálnej mzde, ktorý do pripomienkového konania predložil minister práce Erik Tomáš (Hlas-SD). Zachovaný zostane aj systém rokovaní medzi zamestnávateľmi, zamestnancami a štátom. Ak sa na výške minimálnej mzdy nedohodnú, použije sa výpočet podľa vzorca. Rovnako to funguje v súčasnosti, aj keď sa automatický výpočet už dva roky nepoužil. Odborári a firmy sa totiž na jej výške dohodli hneď dvakrát za sebou, pričom v minulosti o sume musel vždy rozhodnúť štát.
Ministerstvo práce sa návrhom vracia k pôvodnému percentu, ktoré zaviedla ešte vláda na čele so stranou Smer-SD v roku 2019. Percento následne znížil exminister práce Milan Krajniak (Sme rodina) kvôli ekonomickým dopadom pandémie. Zmena výpočtu má podľa E. Tomáša zaistiť, že minimálna mzda bude primeraná životným nákladom a ekonomickej situácii krajiny. „Zmeny sú súčasťou transpozície smernice Európskej únie (EÚ) o primeraných minimálnych mzdách, ktorá stanovuje, že minimálna mzda by mala byť približne polovicou priemernej mzdy v danom roku,“ vysvetľuje ministerstvo. Minimálna mzda sa už v súčasnosti počíta ako 57 priemernej mzdy spred dvoch rokov.
Smernicu schválil europarlament ešte v septembri 2022. Štáty podľa nej môžu pri určení primeranej výšky minimálnej mzdy použiť niekoľko ekonomických ukazovateľov. Ide napríklad o spotrebný kôš tovarov a služieb v reálnych cenách. Okrem jedla, oblečenia a bývania, by sa mohli v koši zohľadniť aj výdavky na kultúru, vzdelávanie a spoločenské činnosti. Podľa smernice sa minimálna mzda môže tiež počítať ako 60 percent mediánu hrubej mzdy či 50 percent priemernej hrubej mzdy. Krajiny môžu použiť aj pomer čistej minimálnej mzdy k 50 alebo 60 percentám čistej priemernej mzdy. Čistú minimálnu mzdu môžu krajiny porovnať aj s jej kúpnou silou alebo hranicou chudoby.
Výpočet sa zmení až o dva roky
Predložená novela zákona počíta s tým, že ak o sume nerozhodnú rokovania firiem a odborárov, nový výpočet sa prvýkrát použije až pre rok 2026. Rozhodujúca pritom bude priemerná mzda z tohto roka. Minimálna mzda by sa podľa E. Tomáša mala vyšplhať na úroveň 920 eur a o rok neskôr až k sume tisíc eur mesačne.
Razantnejšie zvyšovanie minimálnej mzdy sa pritom stáva témou sporov. Kým podnikatelia a niektorí analytici sú za jej pomalší rast, odborári a občianske združenia zastupujúce zamestnancov pravidelne volajú po rýchlejšom zvyšovaní. Firmy a odborníci pravidelne upozorňujú, že stúpa rýchlejšie ako priemerná mzda. V súčasnosti tvorí výška minimálnej mzdy viac ako 52 percent celkovej priemernej mzdy za celý minulý rok. Problém to môže byť hlavne v regiónoch, v ktorých je vysoká miera dlhodobej nezamestnanosti a nízka priemerná mzda. Zamestnávať tam ľudí môže byť pre niektoré firmy pridrahé. Odborári zase tvrdia, že zvyšovanie najnižších platov je cesta k lepšej životnej úrovni a v konečnom dôsledku má pomôcť domácej ekonomike.
Napriek nezhodám sa odborári a zamestnávatelia už dva roky po sebe na novej výške minimálnej mzdy zhodli. Prvýkrát v histórii rokovaní sa dohodli na novej sume pre vlaňajší rok. Obišli tak aj aktivovanie automatu. Druhýkrát našli zhodu pre sumu minimálnej mzdy na tento rok, ktorá je na úrovni 750 eur mesačne. Ich rokovania majú byť pritom zachované aj po zmene automatického výpočtu. Funguje to tak, že o sume najprv do konca júla rokujú len firmy a odborári. Ak sa nedohodnú, cez leto ešte prebiehajú rokovania medzi zamestnávateľmi, zamestnancami a štátom. A ak sa na výške minimálnej mzdy pre nasledujúci rok nedohodne ani tripartita do konca augusta, použije sa automatický výpočet.
Ministerstvo práce do návrhu zákona pridalo aj ďalšie pravidlo. Po novom má raz za štyri roky vyhodnotiť, či kritériá pre určenie sumy minimálnej mzdy „zabezpečujú primeranosť minimálnej mzdy v záujme dosiahnutia dôstojnej životnej úrovne zamestnancov, zníženia chudoby zamestnancov, podpory sociálnej súdržnosti, vyrovnávania sociálnych rozdielov a zníženia rozdielov v odmeňovaní žien a mužov.“ Štát bude posudzovať kúpnu silu mesačnej minimálnej mzdy s prihliadnutím na životné náklady, všeobecnú úroveň zárobkov a ich rast, či dlhodobú úroveň národnej produktivity. Štát bude pri nich pracovať so sumou na úrovni polovice priemernej mesačnej mzdy za daný rok. Do hodnotenia sa budú zapájať aj firmy a odborári.
Návrh zákona bude možné pripomienkovať do polovice apríla tohto roka. Potom ho bude schvaľovať vláda a až nakoniec. parlament. Aby novela platila, musí ju podpísať aj hlava štátu.
Ako môže od januára stúpnuť minimálna mzda
Od januára budúceho roka sa minimálna mzda bude stále určovať podľa súčasných pravidiel. Ak sa nezopakuje scenár z posledných dvoch rokov, bude sa počítať ako 57 percent vlaňajšej priemernej mzdy, ktorá sa vyšplhala na sumu 1 430 eur mesačne. Minimálna mzda by podľa automatu v budúcom roku stúpla po zaokrúhlení na úroveň 816 eur mesačne.
Legislatíva pozná aj ďalších päť stupňov najnižšej mzdy, ktoré spolu s ňou stúpajú. Napríklad na druhom stupni sú okrem iného aj jednoduché remeselné práce, na šiestom stupni zase napríklad riadiace a manažérske pozície. Týmto zamestnancom tak tiež stúpnu ich najnižšie zárobky. Každý stupeň rastie o rovnakú sumu, o akú sa zvyšuje základná minimálna mzda.
| Stupeň | Minimálna mzda v roku 2024 | Minimálna mzda v roku 2025 |
|---|---|---|
| 1. | 750 eur | 816 eur |
| 2. | 866 eur | 932 eur |
| 3. | 982 eur | 1 048 eur |
| 4. | 1 098 eur | 1 164 eur |
| 5. | 1 214 eur | 1 280 eur |
| 6. | 1 330 eur | 1 396 eur |
Hodinová minimálna mzda zase ovplyvňuje výšku príplatkov za prácu. Zamestnanci ich dostávajú za prácu počas soboty, nedele, v noci alebo počas pracovnej pohotovosti. Ich hodinová mzda sa vďaka príplatkom zvyšuje o stanovené percento z minimálnej mzdy. Podľa automatického výpočtu by mohla minimálna hodinová mzda stúpnuť zo súčasných 4,31 eura na 4,69 eura.
| Príplatok za: | Suma/výpočet (nepravidelná práca) v roku 2024 | Znížená suma (pravidelná práca) v roku 2024 | Suma/výpočet (nepravidelná práca) v roku 2025 | Znížená suma (pravidelná práca) v roku 2025 |
|---|---|---|---|---|
| sobotu | 2,16 eura | 1,94 eura | 2,35 eura | 2,11 eura |
| nedeľu | 4,31 eura | 3,88 eura | 4,69 eura | 4,22 eura |
| nočnú (nerizikové povolanie) | 1,72 eura | 1,51 eura | 1,88 eura | 1,64 eura |
| nočnú (rizikové povolanie) | 2,16 eura | nemôže sa znížiť | 2,35 eura | nemôže sa znížiť |
| sviatok (zamestnanec) | 100 % priemernej mzdy zamestnanca | nemôže sa znížiť | 100 % priemernej mzdy zamestnanca | nemôže sa znížiť |
| sviatok (dohodár) | 4,31 eura | nemôže sa znížiť | 4,69 eura | nemôže sa znížiť |
| Príplatok za nadčas (nerizikové povolanie) | 25 % priemernej mzdy zamestnanca | nemôže sa znížiť | 25 % priemernej mzdy zamestnanca | nemôže sa znížiť |
| Príplatok za nadčas (rizikové povolanie) | 35 % priemernej mzdy zamestnanca | nemôže sa znížiť | 35 % priemernej mzdy zamestnanca | nemôže sa znížiť |
| Príplatok za sťažený výkon práce | 0,87 eura | nemôže sa znížiť | 0,94 eura | nemôže sa znížiť |
| Príplatok za neaktívnu pracovnú pohotovosť mimo pracoviska | 0,87 eura | nemôže sa znížiť | 0,94 eura | nemôže sa znížiť |
| Príplatok za neaktívnu pracovnú pohotovosť na pracovisku | Výške pomernej časti základnej zložky mzdy, najmenej vo výške 4,31 eura | nemôže sa znížiť | Výške pomernej časti základnej zložky mzdy, najmenej vo výške 4,69 eura | nemôže sa znížiť |
Prečítajte si ďalšie články na túto tému:
