Poistenie majetku vlani zaznamenalo výrazný nárast poistných plnení. Náklady na škody vzrástli o 120,4 percenta. Vyplýva to zo Správy o finančnej stabilite, ktorú dvakrát ročne zverejňuje Národná banka Slovenska (NBS). Poisťovne, ktoré oslovil portál Finsider, za nárastom poistného plnenia vidia najmä infláciu a s tým súvisiaci rast cien práce alebo stavebných materiálov. Okrem toho sa o nárast pričinili silnejšie prejavy počasia či drahšie vybavenie nehnuteľností.
„V Allianzi sme medziročne zaznamenali nárast celkového vyplateného plnenia o 5,5 percenta, pričom priemerná vyplatená škoda medziročne stúpla o 15 percent z 355 eur v roku 2021 na 419 eur v roku 2022,“ spresnila čísla pre poistenie majetku hovorkyňa Allianz – Slovenskej poisťovne Helena Kanderková.
O predražovaní škôd hovorí aj poisťovňa Uniqa. Rast podľa nej spôsobuje aj častejší výskyt udalostí so živlami lokálneho alebo oblastného významu. „Búrky prinášajú viac živlov naraz, takže škodia vo väčšej miere. Najmä sa vyskytujú v poslednej dobe u našich klientov na východnom Slovensku. V poslednej dobe sa tiež objavujú viac poistné udalosti, kde sú poškodené alebo zničené pomerne drahé technológie. Sú medzi nimi napríklad stále frekventovanejšie solárne panely a tepelné čerpadlá. Všetko v hodnotách desiatok tisíc eur. Väčšinou v prípade poškodenia musia byť technológie vymenené, nemožno ich opraviť,“ vysvetľuje hovorkyňa poisťovne Eva Svobodová.
Vlaňajší prudký rast inflácie poisťovniam aj pomohol napríklad pri investičnom poistení. Zdražovanie zvýšilo záujem ľudí o umiestnenie voľných finančných prostriedkov inde ako na bežný účet s nulovým zhodnotením. To mohlo mať vplyv práve na mimoriadne vklady v rámci investičných poistiek alebo navýšenie investičnej zložky. Investičné poistenie rástlo o 6,2 percenta, čo bol podľa NBS jeden z najlepších historických výsledkov.
Poistenie majetku kryli zaisťovne
Centrálna banka v správe tiež konštatuje, že vlaňajší nárast plnení vo väčšej miere znášali najmä zaisťovatelia. Ide v podstate o poisťovne, ktoré kryjú iné poisťovne. „Zaisťovatelia znášali približne dve tretiny všetkých poistných plnení v poistení majetku, hoci z poistného im prináleží menej ako jedna tretina. Vďaka tomu slovenské poisťovne vôbec nepocítili zmenu v nákladoch na poistné plnenia,“ píše NBS.
Podľa poisťovní je krytie zo strany zaisťovateľov individuálne pre jednotlivé poisťovne a závisí to od štruktúry ich zaistného programu. Rozsah zaistenia je vo väčšine z nich súčasťou obchodného tajomstva. E. Svobodová tvrdí, že väčšina poistných udalostí je v nižších hodnotách, nie kalamitného charakteru. „Zaisťovatelia skôr nesú podiel na extrémne vysokých škodách. Avšak s pohybom poistných plnení smerom nahor je možné, že sadzby zaistného, ktoré platia poisťovne globálnym zaisťovniam, môžu byť aktuálne predsa len o niečo pozadu za prekotným vývojom cien na trhu v súvislosti so škodovou infláciou,“ uvádza hovorkyňa poisťovne Uniqa.
Hovorkyňa Union poisťovne Kristína Baluchová vysvetľuje, že programy zaistenia môžu byť nastavené rôzne. Napríklad, dosiahnuť rovnaký pomer zaisťovateľa na vybratom poistnom a podiele na poistných plneniach by bolo možné len vtedy, ak by mali všetky poisťovne dohodnutý takzvaný „Quota share“ typ zaistenia, čiže zdieľanie kvóty. Ten podľa jej slov nebýva bežný.
„Pri zaistení takzvanej nadmernej straty (Excess of Loss) je dohoda taká, že do dohodnutého limitu sa na škodách podieľa v plnej výške poisťovňa a nad limitom znáša všetky škody zaisťovateľ. Za to patrí zaisťovateľovi zaistné dohodnuté väčšinou vo forme fixnej sumy. V praxi však možno stretnúť aj rôzne kombinácie dvoch spomenutých princípov. Navyše niektoré poisťovne môžu mať dohodnuté iné podmienky pre katastrofické škody, napríklad, že súčet všetkých plnení z jednej udalosti neprekročí určitú výšku, respektíve všetko nad dohodnutý limit plnené z jednej udalosti hradí zaisťovateľ,“ vysvetľuje K. Baluchová.
Z pohľadu finančnej stability je podľa centrálnej banky pozitívne, že zaisťovne pomáhajú zmierňovať prudké zmeny na trhu. Keby celý nárast poistných plnení znášali len domáce poisťovne, čistý zisk by im poklesol o štvrtinu. Ten im počas minulého roka vzrástol medziročne o 20,4 percenta na 191 miliónov eur. Prevažná väčšina poisťovní pritom zaznamenala nárast zisku.
Počasie spôsobuje škody v desiatkach tisíc eur
Podľa štatistík poisťovní spôsobujú počasie či iné živly škody v desiatkach tisíc eur. Príkladom sú silnejšie búrky zo začiatku augusta tohto roka. Allianz po nich napríklad vyhlásil kalamitný stav, keďže po víkendových búrkach prijal mnohonásobne viac hlásení, ako je štandard. Celkovo išlo o 160 škôd na privátnom majetku súvisiacich s počasím, ktoré ľudia nahlásili za tri dni.
Poisťovňa Wüstenrot v rovnakom období evidovala najviac škôd v dôsledku krupobitia aj prívalových zrážok na východnom Slovensku. Poisťovňa vtedy odhadla, že vzniknuté škody sa pohybujú rádovo v desiatkach tisíc eur. Najčastejšie išlo spravidla o zatopenie garáži a pivníc, kde následne dochádzalo aj k poškodeniu ďalšieho majetku. Poškodenie sa týkalo aj striech a obvodových stien.
Pre poistenie majetku je v priemere najťažším mesiacom júl. Vtedy sa totiž najčastejšie vyskytujú škody, ktoré kryje. Tvrdí to poisťovňa Generali, podľa ktorej majetok poškodzujú najmä atmosférické zrážky, teda dážď, víchrica, povodeň a záplava. Aj keď nie je jednou z najčastejších príčin poistných udalostí, najväčšie škody na majetku spôsobí oheň.
Škody na majetku vznikajú v podstate celoročne. „V roku 2018 bol najškodovejším mesiacom jún, v 2019 to bol august, v pandemickom roku 2020 šlo o október, roku 2021 neslávne kraľoval júl, v minulom roku to bol február a tento rok to zatiaľ vyzerá na jún,“ hovorí manažér likvidácie pre poistenie majetku v Generali Matúš Masaryk.
Prečítajte si ďalšie články na túto tému: