Dlho očakávaná novela zákona o povinnom zmluvnom poistení (PZP), ktorá má implementovať eurosmernicu, stále neprešla celým legislatívnym procesom. Schválená pritom mala byť už vlani v decembri. Návrh prešiel pripomienkovým konaním ešte v lete minulého roka. Až teraz ho dostala na stôl aj legislatívna rada vlády, ktorá o novele so zapracovanými pripomienkami rokovala včera.
Medzi najvýraznejšie opatrenia, ktoré zákon o PZP rieši, patrí napríklad zavedenie povinných poistiek na elektrokolobežky, zvýšenie maximálnych limitov poistného krytia, rozšírenie definície motorového vozidla a novela tiež vytvára priestor pre elektronickú komunikáciu a doklady. Poisťovne ministerstvu financií, ktoré legislatívu o povinných poistkách zastrešuje, navrhovali, aby v novele vyriešilo aj ďalšie problémy z praxe. Tie sa nakoniec do návrhu po pripomienkovom konaní nedostali. Ide najmä o množstvo evidovaných vozidiel, ktoré nemajú povinné poistenie.
Poisťovne videli nedostatky aj pri povinnom poistení pre elektrokolobežky. Nie sú totiž evidované, čo bude predstavovať problém pri kontrole neplatičov. Bez evidencie sa nedá porovnať počet kolobežiek, ktoré musia mať poistku a počet tých, ktoré ju aj v skutočnosti majú. Samotná novela s ich evidenciou ani nepočíta. Problém nebude riešiť ani ministerstvo dopravy, podľa ktorého elektrokolobežky nepodliehajú schváleniu na prevádzku v cestnej premávke ako klasické vozidlá, takže ani prihláseniu do evidencie vozidiel.
Slovenská asociácia na ochranu práv poškodených k zákonu o PZP podala hromadnú pripomienku, ktorá nakoniec nebola prijatá. Asociácia ňou chcela docieliť napríklad rozšírenie nárokov poškodených z povinného zmluvného poistenia a ich zosúladenie s európskymi smernicami a rozhodnutiami súdneho dvora Európskej únie (EÚ). Okrem toho chcela zvýšiť ochranu poistených pred možnými regresmi zo strany poisťovní či posilniť pozíciu poškodených pri poistnom plnení.
Ministerstvo akceptovalo len zlomok pripomienok
Celkovo bolo vznesených 87 pripomienok, 12 z nich bolo zásadných. Ministerstvo financií nakoniec akceptovalo len deväť. Zvyšok boli skôr technické úpravy textu zákona.
Akceptovaná bola napríklad pripomienka Asociácie priemyselných zväzov a dopravy (APZD). Novela totiž počíta s tým, že v rámci EÚ sa budú lepšie vymieňať informácie o poistených vozidlách. Poisťovne budú povinné elektronicky automatizovaným spôsobom posielať Slovenskej kancelárii poisťovateľov (SKP) údaje o vzniku, zmene a zániku poistenia zodpovednosti a o poistných zmluvách. Musia to urobiť hneď potom, ako ich budú mať vo svojom informačnom systéme k dispozícii. Je pritom jedno, či bude zmluva uzatvorená cez web, makléra alebo u lízingovej spoločnosti. Generálny riaditeľ poisťovne Uniqa Rastislav Havran pre Finsider uviedol, že tento centrálny register už existuje, ale je potrebné naň vytvoriť online napojenie. Teraz sa dáta neposielajú online.
Priemyselné zväzy a dopravcovia pripomínajú, že na takúto povinnosť potrebujú dostatok času. V pripomienkach preto požiadali o odklad platnosti zákona na júl tohto roka, prípadne aspoň jeho časti, ktorá sa výmene informácií venuje. „Dôvodom je nevyhnutná zmena v informačných systémoch a procesoch poisťovní a iných subjektov v procese uzatvárania a správy PZP, ako sú finanční agenti, leasingové spoločnosti a podobne, v súvislosti s povinnosťou automatizovaného prenosu údajov k vzniku, zmene a zániku povinného zmluvného poistenia prostredníctvom prepojených informačných systémov kancelárii,“ uvádza v pripomienkach APZD.
V zákone má po novom pribudnúť aj presne definované právo poisťovne na náhradu poistného plnenia. Bude si ju môcť nárokovať od vinníka napríklad vtedy, keď škodu spôsobí úmyselne či zaviní škodu na aute, ktoré si zoberie od prevádzkovateľa bez dovolenia. Novela obsahuje ďalších deväť prípadov, kedy si poisťovňa bude poistné plnenie nárokovať. Ministerstvo dopravy navrhlo, aby si poisťovňa mohla nárokovať škodu aj od vinníka, ktorý ju spôsobil na aute neschválenom na prevádzku v cestnej premávke. Ministerstvo financií túto pripomienku do novely zapracovalo. Z pripomienok ministerstva dopravy bolo prijaté napríklad aj presnejšie definovanie dokladov, na základe ktorých sa vypisuje poistná zmluva.
Akceptovaná bola aj jedna zásadná pripomienka Národnej banky Slovenska (NBS). Podľa nej v súčasnosti nie je explicitne stanovený spôsob výpočtu poistného plnenia na náhradu škody vzniknutej poškodením, zničením, odcudzením alebo stratou veci v rámci PZP. To podľa centrálnej banky umožňuje poisťovniam postupovať podľa vlastného uváženia. Tieto prípady by sa mali po návrhu NBS riešiť podľa vyhlášky ministerstva spravodlivosti z roku 2004. „Vyhláška neupravuje len povinnosti znalcov, ale postupuje sa podľa nej aj v prípade, ak ide o právny úkon alebo konanie podľa osobitného predpisu, pričom osobitným predpisom je v tomto prípade aj Občiansky zákonník, ktorý všeobecne upravuje náhradu škody. Výslovne zavedenie tejto povinnosti by pritom nemalo mať žiaden negatívny vplyv na poisťovateľov, keďže v zmysle tohto návrhu nie sú povinný využívať služby znalcov,“ uvádza centrálna banka.
NBS chcela vyriešiť bonus a malus
Centrálna banka chcela cez pripomienky vyriešiť aj problém s bonusom a malusom. Ide o systém, kedy ľudia, ktorí v minulosti spôsobili škodu, platia vyššie poistné na PZP. Motoristi bez škôd by zase mali mať nárok na nižšiu cenu. V praxi sa kvôli konkurenčnému boju medzi poisťovňami používajú skôr bonusy, zatiaľ čo malusy sa takmer neuplatňovali. Vyššia cena totiž motivuje ľudí k odchodu do inej poisťovne, ktorá často nehľadí na to, že spôsobili nehodu. NBS chcela navrhovať spôsob a minimálny rozsah zohľadnenia celkového škodového priebehu poistenia zodpovednosti a rozsah zverejňovaných informácií.
Systém bonus a malus totiž definuje samotný zákon o PZP. „Pri určení výšky poistného v poistnej zmluve pri poistení zodpovednosti je poisťovateľ povinný zohľadňovať celkový predchádzajúci škodový priebeh poistenia zodpovednosti poistníka, a to zľavou na poistnom, ak je priebeh poistenia zodpovednosti bez škody, alebo prirážkou k poistnému, ak sa vyplatí poistné plnenie z poistenia zodpovednosti,“ píše sa v zákone.
Aktuálne znenie zákona podľa centrálnej banky ponecháva uplatňovanie systému bonusu a malusu na trh a na jeho konkurenčné prostredie. „Problémom ponechania takejto právnej úpravy však je jeho reálne uplatňovanie v podmienkach slovenského poistného trhu, pretože na trhu sú badateľné výrazné rozdiely v prístupe poisťovateľov, pri ktorých sa napríklad uplatňuje bonus v jednotkách eurocentov alebo sa dôsledne neaplikuje malus, čo vedie aj k PZP turistike, pri ktorej škodoví klienti prechádzajú k poisťovateľom, ktorí nezohľadňujú škodový priebeh, pokiaľ bola škoda zaznamenaná u iného poisťovateľa. Klient taktiež pri uzatvorení zmluvy nevie posúdiť, akým spôsobom bude predmetný systém poisťovateľ uplatňovať,“ tvrdí NBS.
Z údajov o počte poistných zmlúv vedených v registri SKP vyplýva, že ročne sa zhruba 350-tisíc majiteľov motorových vozidiel rozhodne zmeniť poisťovňu, v ktorej majú PZP. Keďže ide o poistku, ktorá je zo zákona povinná, ľudia menia poisťovňu spravidla kvôli cene.
Ministerstvo financií pripomienku centrálnej banky neakceptovalo, pretože uprednostňuje, aby si poisťovne spôsob uplatňovania systému bonus a malus nastavili podľa svojich vlastných obchodných stratégií. „Ak si však v budúcnosti bude prax vyžadovať úpravu danej problematiky, budeme sa v spolupráci s NBS tejto téme ďalej venovať. NBS môže v tejto veci vydať metodické usmernenie,“ uviedlo ministerstvo financií.
Zákon o PZP nerieši nepoistené vozidlá
Poisťovne sa už niekoľko rokov snažia dotlačiť ministerstvo financií, aby vyriešilo problém s nepoistenými vozidlami. Podľa Slovenskej asociácie poisťovní (SLASPO) je v súčasnosti bez poistky zhruba 314-tisíc áut. Ide o takmer deväť percent evidovaných vozidiel v prevádzke. Na druhej strane nemusí byť toto číslo úplne smerodajné. Množstvo z nich sa totiž ani nepohybuje po ceste. Ide napríklad o staršie autá, ktoré majú ľudia natrvalo odstavené. Príležitosť na zníženie tohto počtu bolo práve pri novele zákona o PZP. Poisťovne o tom s ministerstvom už rokovali, no bezvýsledne. Ďalšie rokovania sú ešte v pláne.
SLASPO kvôli tomu predložilo vlastný návrh, ktorý môže byť použitý ešte v legislatívnom procese pri aktuálnej novele zákona, alebo ho prostredníctvom ministerstva predloží ako samostatný návrh. Ten počíta s tým, že sa z evidencie vyradia vozidlá, ktoré už na to nespĺňajú podmienky. Išlo by o také, ktoré nemajú povinné poistenie, platnú emisnú či technickú kontrolu a podobne. Z evidencie by vozidlá automaticky vyradil štát. Evidencia by sa tým vyčistila a zostali by nám len vozidlá, ktoré sú v premávke, ale nemajú povinné poistenie.
V druhom kroku by sa zaviedol takzvaný príspevok pre osoby bez povinného poistenia. Podobný model používajú aj iné okolité štáty ako napríklad Česko. Suma príspevku by mala byť vyššia ako samotné poistné. Majiteľov by poisťovne postupne vyzývali, aby zaplatili poplatok, ale súčasne aj k tomu, aby si uzatvorili PZP. Cieľom je, aby mali všetky vozidlá na cestách povinné poistenie.
Na neplatičov v súčasnosti doplácajú ostatní motoristi. Keď auto bez PZP spôsobí škodu, prepláca sa z garančného fondu, ktorý spravuje SKP. Peniaze do fondu posielajú poisťovne, ktoré tam dávajú časť vybratého poistného z PZP. Kancelária najprv škodu zaplatí z fondu a potom si od vinníka bez poistky náklady vymáha – často však neúspešne. Garančný fond financujú poisťovne podľa toho, aký majú podiel na trhu.
Prečítajte si ďalšie články na túto tému:
