Každý, kto vlastní auto, musí podľa slovenskej legislatívy platiť povinné zmluvné poistenie (PZP). Mnoho majiteľov túto povinnosť úspešne ignoruje. Pokuta za auto bez PZP je totiž neúčinná. Buď je na veľmi nízkej úrovni, čo nemá odstrašujúci účinok, alebo ju úrady od motoristov jednoducho nedokážu vymáhať. Štát pritom o probléme vie a čakalo sa, že to vyrieši v novele zákona o PZP, v ktorej sa ide prispôsobiť novej eurosmernici. Tento bod sa nakoniec v legislatíve neobjavil. Poisťovne preto navrhujú, aby sa zaviedol sankčný príspevok pre neplatičov.
„Ambíciou Slovenskej asociácie poisťovní (SLASPO) a Slovenskej kancelária poisťovateľov (SKP) je viesť so štátom diskusiu na odbornej úrovni tak, aby výsledkom bolo efektívne riešenie, ktoré zabezpečí radikálny pokles nepoistených vozidiel na Slovensku. Otázkou teda nie je, či je potrebné tento výrazný problém na Slovensku riešiť, ale kedy sa to podarí. Okrem lokálneho tlaku je to aj požiadavka európskej legislatívy, aby Slovensko ako členský štát zabezpečilo, aby po cestách nejazdili nepoistené vozidlá,“ povedala pre Finsider hovorkyňa zo SLASPO Eva Jacková.
Podľa asociácie je v súčasnosti bez poistky zhruba 314-tisíc áut. Ide o takmer deväť percent evidovaných vozidiel v prevádzke. Na druhej strane nemusí byť toto číslo úplne smerodajné. Množstvo z nich sa totiž ani nepohybuje po ceste. Ide napríklad o staršie autá, ktoré majú ľudia natrvalo odstavené v garáži alebo hrdzavejú v stodole. Tí, ktorí jazdia po cestách bez poistenia, sa podľa poisťovní delia na tri skupiny. Prvú tvoria neplatiči, ktorí na platby zabúdajú, v druhej sú chudobnejší ľudia a v tretej zase tí, ktorí poistku neplatia úmyselne.
Na neplatičov sa skladajú ostatní
Problém je v tom, že na neplatičov doplácajú ostatní motoristi. Keď auto bez PZP spôsobí škodu, musí byť krytá z poistného garančného fondu, ktorý spravuje SKP. Peniaze do fondu posielajú poisťovne, ktoré tam dávajú časť vybratého poistného z PZP. Kancelária najprv škodu zaplatí z fondu a potom si od vinníka bez poistky náklady vymáha. Ide o pomerne zdĺhavý a náročný proces, ktorý pre kanceláriu nemusí byť úspešný. Neplatiči poistného totiž často celý proces naťahujú alebo sú v insolvencii, takže exekútor im nemá čo zobrať.
Samotný garančný fond financujú poisťovne podľa toho, aký majú podiel na trhu. Tento rok má fond k dispozícii desať miliónov eur, vlani sa vyzbieralo o dva milióny eur menej. Ak by tieto peniaze nestačili, poisťovne sú povinné poslať do garančného fondu mimoriadny príspevok. Príspevky poisťovní do garančného fondu sa preto aj kvôli autám bez poistky z roka na rok zvyšujú.
O tom, ako by sa mal problém s nepoistenými vozidlami vyriešiť, majú poisťovne jasnú predstavu. Podľa nich by mali ich majitelia platiť sankčný príspevok, ktorý funguje aj v iných krajinách. Príkladom je Česko, v ktorom sankčný príspevok za auto bez PZP funguje aj v súčasnosti. Peniaze, ktoré zaplatia nepoistení vodiči, končia v garančnom fonde Českej kancelárie poisťovateľov (ČKP). To isté by podľa E. Jackovej malo platiť aj v slovenských podmienkach.
„Do garančného fondu ČKP prispieva každý, kto nemá dohodnuté poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou vozidla, teda takzvané povinné ručenie. Deje sa tak prostredníctvom takzvaného príspevku nepoistených. Príspevok sa hradí za každý jednotlivý deň bez poistenia. Výšku denných sadzieb podľa druhov vozidiel a náklady uplatnenia stanovuje vyhláška ministerstva financií. ČKP porovná dáta registra cestných vozidiel s dátami o poistení. Pokiaľ je nejaké vozidlo registrované a nie je poistené, spočíta, o koľko dní ide a zašle vlastníkovi vozidla výzvu na úhradu príspevku nepoistených,“ vysvetľuje hovorca ČKP Tomáš Pavlík.
Príspevok za auto bez PZP
Príspevky sú potom príjmom garančného fondu, ktorý, rovnako ako na Slovensku, slúži aj na úhradu škôd, ktoré spôsobia nepoistené vozidlá. ČKP vykoná likvidáciu škody a úhradu rovnako, ako by to urobila poisťovňa v prípade poisteného vozidla. Rozdiel je v tom, že na škody spôsobené nepoistenými vozidlami sa neskladajú tí, ktorí si PZP platia, ale práve majitelia áut bez povinného zmluvného poistenia.
T. Pavlík priznáva, že sa v praxi vyskytujú aj prípady, kedy niekto nezaplatí ani sankčný príspevok. „Pokiaľ nie je príspevok uhradený mimosúdne, ČKP ho uplatňuje na súde a následne prípadne v exekúcii,“ tvrdí. Podobne by to mohlo fungovať aj v slovenských podmienkach. „Prijatie obdobnej legislatívy na Slovensku je možné a SKP by bola schopná zavedenie príspevku realizovať,“ zdôrazňuje hovorkyňa SLASPO. Pre ľudí, ktorí si neplatia povinnú poistku, by bol príspevok oveľa nákladnejší. To by ich motivovalo, aby si radšej platili PZP. Aj samotné poisťovne hovoria, že štát musí vytvoriť také podmienky, aby sa ľuďom neoplatilo jazdiť bez povinnej poistky.
Efektivitu sankčného príspevku majú české poisťovne potvrdené aj štatistikami. Samotný príspevok nepoistených bol zavedený na začiatku roku 2009. Za ten rok česká kancelária eviduje 143 725 vozidiel bez poistenia. Ešte rok pred zavedením príspevku ich pritom bolo viac ako 214-tisíc. V roku 2010 počet nepoistených klesol na necelých 128-tisíc, o rok neskôr na vyše 121-tisíc a o ďalší rok na niečo málo cez 119-tisíc. Neskôr začal ich počet zase stúpať, čo bolo spôsobené zrušením tohto príspevku po nástupe novej vlády. Ďalšia vládna garnitúra ho opäť zaviedla a počet nepoistených sa vrátil k poklesu. „Podobne pozitívne dopady sledujeme aj ďalej od roku 2018 do súčasnosti,“ tvrdí T. Pavlík.
Návrh už bol v parlamente
Príspevok do garančného fondu za auto bez PZP už bol pripravený v parlamente. Prostredníctvom návrhu ho tam v apríli tohto roka predložili poslanci za vtedajšie OĽaNO (dnes Slovensko) Peter Kremský a Radovan Marcinčin. Okrem sankčného príspevku sa počítalo aj s tým, že keď bude nejaké vozidlo z evidencie bez povinnej poistky najmenej tri po sebe nasledujúce mesiace, štát ho z evidencie vyradí. Návrh zákona sa nakoniec nedostal ani do prvého čítania.
Príspevok sa mal platiť dennou sadzbou podľa druhu motorového vozidla. Výška príspevku by musela byť podľa navrhovateľov vyššia ako bežné poistné v komerčnej poisťovni, „pretože je neprípustné, aby platenie príspevku bolo ekonomicky priaznivejšie ako platenie poistného za štandardné PZP“. Cieľom podľa navrhovateľov bolo na najnižšiu možnú mieru znížiť počet nepoistených vozidiel, ktoré sú registrované na Slovensku a spôsobujú škody, ktoré musia byť následne hradené z poistného garančného fondu.
Návrh zákona predpokladal, že sankčný systém spravovaný štátom cez okresné úrady zostane, keďže PZP je povinným poistením zo zákona a štát má mať možnosť uloženia pokuty za porušenie zákonnej povinnosti. Rovnako mala zostať zachovaná právomoc dopravnej polície zisťovať existenciu PZP pri kontrolách vodičov na cestách.
Prečítajte si ďalšie články na túto tému:
