Poisťovne, ale aj banky sú známe tým, že vlastnia viaceré historické budovy v centrách miest. Prípadne v nich majú svoje pobočky či sídla. Odborníci sa zhodujú, že ide o individuálnu stratégiu jednotlivých poisťovní. „Je to spôsob investovania spoločnosti, budovania si mena, marketing a zároveň investícia vzhľadom k tendencii rastu cien takýchto nehnuteľností v čase,“ hovorí riaditeľ divízie neživotného poistenia Finportal Štefan Fajnor.

Finančný analytik OVB Allfinanz Slovensko Marián Búlik pripomína, že poisťovne a banky investujú do realít v posledných rokoch vo výrazne väčšej miere ako v minulosti. „Napríklad sme videli viacero odkupov celých bytových domov, s ktorými banky či poisťovňa počíta pre dlhodobý prenájom. Je zrejmé, že o nájom bude v nasledujúcich rokoch stále vyšší záujem, a preto aj finančné inštitúcie považujú tieto investície za zaujímavé,“ tvrdí.

Historické budovy ako dedičstvo z minulosti

Firmy majú podľa M. Búlika pri hľadaní priestorov na fungovanie na výber medzi prenájmom alebo si môžu priestory kúpiť. „Pri veľkých firmách bola ešte v 90. rokoch prevažujúcim trendom kúpa priestorov, avšak po ich morálnom zastaraní sa mnohé firmy rozhodli historické budovy výhodne predať a presťahovať sa do moderných priestorov s výrazne vyšším technickým štandardom,“ vysvetľuje finančný analytik z OVB.

Allianz – Slovenská poisťovňa napríklad historické budovy „zdedila“ po Slovenskej poisťovni, ktorej slúžili ako pobočky. „V súčasnosti už tieto budovy neslúžia ako naše prevádzky, ale ponúkame ich na prenájom,“ povedala hovorkyňa Allianzu Helena Kanderková. Poisťovňa má v súčasnosti vo vlastníctve historickú budovu v Rimavskej Sobote a tiež budovy v pamiatkových zónach v Bardejove, Komárne, Kysuckom Novom Meste, Trnave, Banskej Bystrici, Košiciach, Spišskej Novej Vsi a v Rožňave.

Historické budovy ako pobočky nevyužíva poisťovňa Uniqa. Jej hovorkyňa Beata Lipšicová tvrdí, že poisťovňa primárne využíva moderné kancelárske priestory, ktoré reagujú na „dnešné požiadavky na optimálne pracovné podmienky“. Poisťovňa žiadne historické budovy ani nevlastní. „Dôvodom je to, že tu pôsobíme od roku 1990,“ dodala B. Lipšicová.

Historické budovy
Budova Procuratie Vecchie na Námestí svätého Marka v Benátkach, ktorú vlastní Generali. (Foto: Generali)

Poisťovňa Generali na Slovensku síce žiadnu historickú budovu nevlastní, skupina Generali v zahraničí má niekoľko budov historického a kultúrneho významu. „Príkladom toho je napríklad budova Starej prokuratúry na Námestí svätého Marka v Benátkach,“ uvádza hovorkyňa poisťovne Generali Katarína Ondra.

Benátska budova Procuratie Vecchie (Stará prokuratúra) sa otvorila pre verejnosť v apríli tohto roka po päťročných rekonštrukčných prácach. Zhruba 500 rokov stará budova slúži ako centrum iniciatívy spoločnosti Generali s názvom The Human Safety Net. Pri vstupe sa vyberá poplatok. Generali tvrdí, že polovica z ceny každej vstupenky by mala byť venovaná spomenutej iniciatíve.

Vhodná dlhodobá investícia

V posledných rokoch podľa M. Búlika firmy zvažujú kúpu priestorov aj ako vhodnú dlhodobú investíciu. Dôvodom je podľa jeho slov dlhodobý a v posledných rokoch rekordný nárast cien nehnuteľností, ktorý sa týkal aj firemných priestorov. „Rovnaký dôvod na kúpu ako pri nových kancelárskych budovách vidím aj pri historických budovách v centrách miest. Akonáhle je niektoré aktívum dostupné len v obmedzenej miere, logicky rastie jeho cena,“ myslí si analytik.

Pre poisťovne a banky predstavujú historické budovy alebo budovy v pamiatkovej zóne spôsob, ako investovať voľné zdroje a podieľať sa na výnose zo zhodnotenia budovy. V prípade potreby by tiež mohli slúžiť ako spôsob vytvorenia rezervy, ktorú musia zo zákona vytvárať.

Predaj budov pritom poisťovniam v prvom polroku 2022 pomohol aj s rastom zisku. Podľa Správy o finančnej stabilite, ktorú v novembri vydala Národná banka Slovenska (NBS), bol totiž zisk poisťovní medziročne vyšší o 14 percent a po zdanení dosiahol 105 miliónov eur. Pod tento výsledok sa výrazne podpísali mimoriadne vplyvy. Okrem predaja budov išlo napríklad o vyššie dividendy z dcérskych spoločností či dobiehajúce rozpúšťanie rezerv na poistenie insolventnosti cestovných kancelárií.

Spolu išlo podľa NBS o sumu približne 18 miliónov eur, bez ktorých by zisk poisťovacieho sektora medziročne poklesol o 3,6 percenta.

Prečítajte si ďalšie články na túto tému: