Peniaze ovplyvňujú pocit šťastia u dvoch tretín ľudí na Slovensku, samy o sebe ho však negarantujú. Za hlavné prekážky spokojného života považujú respondenti nedostatočný príjem a vysoké náklady, kým kľúčovými zdrojmi šťastia sú zdravie, čas s rodinou a pocit bezpečia. Vyplýva to z prieskumu spoločnosti Ipsos pre Finax.
Podľa zistení sa za šťastných považujú približne dve tretiny populácie. Zvyšných 31 percent sa za šťastných neoznačuje, najčastejšie pre nízky príjem (32 percent) a vysoké výdavky (24 percent). Atribútmi šťastia sú najmä zdravie (58 percent), rodina a spoločný čas (43 percent) a bezpečie (27 percent).
„Peniaze nie sú cieľom, ale prostriedkom k šťastnému životu. Majú na pocit prežívaného šťastia značný vplyv, no nebývajú jeho zárukou. Peniaze redukujú neistotu a stres z každodenného prežívania. Sú dôležitým predpokladom spokojného života, pretože pomáhajú zvládnuť každodenné problémy a dávajú pocit istoty. No samy osebe šťastie neprinášajú. Do popredia vstupujú iné a prevažne nemateriálne faktory – ako je zdravie, kvalita medziľudských vzťahov a pocit bezpečia,“ vysvetľuje sociológ Michal Vašečka.
Výsledky ovplyvňuje aj nálada v ekonomike a rast životných nákladov. Priemerné čisté zárobky na úrovni približne 1 250 eur znižujú finančnú rezervu mnohých domácností, čím sa peniaze stávajú citlivejšou témou. „Celkovo je 6 z 10 ľudí presvedčených, že ak by zarábali viac ako teraz, boli by šťastnejší. Viac ako polovica slovenskej populácie by bola so svojim príjmom spokojná, ak by v čistom mesačne zarábali 1001-2000 €,“ hovorí Roman Pudmarčík, analytik prieskumnej spoločnosti Ipsos.
Silným faktorom je aj vplyv sociálnych sietí: tri štvrtiny populácie ich vnímajú ako negatívne pre prežívanie šťastia a 41 percent priznáva pocity závisti voči majetnejším ľuďom. „Dopady kolektivizmu a rovnostárstva po desaťročiach komunizmu stierali rozdiely medzi ľuďmi. Väčšina ľudí mala podobný život a životnú úroveň. Po roku 1989 sa otvoril priestor pre individuálny úspech, čím vznikol dovtedy nepoznaný kontrast, ktorý podporovali porovnávanie a závisť. Tie pretrvávajú dodnes, navyše aktuálne túto situáciu znásobujú práve sociálne siete. Neustále na nich vidíme selektované úspechy iných, čo môže v kombinácii s historickou skúsenosťou podporovať pocity krivdy,“ vysvetľuje Vašečka.
Slabým miestom sú úspory: takmer tretina ľudí nemá finančnú rezervu. Odborníci odporúčajú najprv vytvoriť takzvaný hotovostný štít vo výške 1 000 eur a až potom stavať dlhodobejšiu rezervu. „Princíp jeho vytvorenia spočíva v redukcii niektorých výdavkov a v navýšení príjmov. V prvom prípade je to minimalizovanie určitých typov nákladov, ako je napríklad doprava (vymeníme auto za MHD alebo sa zvezieme do práce s kolegom), prípadne strava (začneme si obedy variť doma). Príjmovú časť možno navýšiť napríklad predajom vecí, ktoré nepotrebujeme (oblečenie, spotrebiče či športové náčinie, ktoré nepoužívame) a tiež dočasným zabezpečení extra platu (napr. začneme na určité obdobie taxikárčiť alebo rozvážať jedlo),“ vysvetľuje Ján Tonka, Head of personal finance vo Finaxe a spoluautor knihy o osobných financiách „Koľko stojí vaše šťastie?“.
Medzi ďalšie bariéry patria dlhy a slabé materiálne zázemie. Dlhy uviedlo dvanásť percent respondentov, nedostatočné zázemie jedenásť percent. „Popri postupnom budovaní finančných rezerv by sme sa mali zamerať aj ja svoje dlhy. Platí pritom, že zredukovať by sme mali tzv. toxické dlhy. Ide o všetky pôžičky alebo úvery s úrokovou sadzbou nad 5 %. Tieto slúžia na financovanie spotrebných statkov, ktorých hodnota v čase klesá (napr. financovanie dovolenky, auta a pod). Hypotéka je naopak dobrý dlh, ktorý sa oplatí mať, pretože má pomerne nízky úrok a financuje kúpu nehnuteľnosti, ktorej hodnota dlhodobo rastie,“ hovorí Tonka.
Dlhodobé zázemie môže priniesť investovanie, no investuje len približne pätina Slovákov a skúsenosť s investíciami má asi tretina. Investori sa podľa dát cítia šťastnejší než priemer populácie (84 percent oproti 69 percentám). Odborníci pripomínajú efekt času: skorý začiatok zvyšuje výsledok vďaka zloženému úročeniu. Za rozumné sa považuje odkladať mesačne desať až 20 percent príjmu, najmä s ohľadom na budúci dôchodok, keďže miera náhrady je dnes približne 56 percent a môže ďalej klesať.
Prečítajte si ďalšie články na túto tému:
