Slovenská asociácia sprostredkovateľov v poisťovníctve (SASP) si koncom novembra minulého roku zvolilo nové prezídium. Jednotliví členovia si následne zo svojich radov vybrali za nového prezidenta asociácie Miloša Gáfrika zo spoločnosti Respect Slovakia. Zároveň je aj v prezídiu Asociácie finančných sprostredkovateľov a finančných poradcov (AFISP). V rozhovore pre Finsider hovorí, že pre sprostredkovateľov je dôležitá kontinuita. „Nie som zástancom výrazných zmien. Vždy keď sa zákony menia, odkláňajú tieto zmeny energiu poistných agentov a manažmentov firiem od podstaty ich fungovania, ktorým je poskytovanie poistných služieb,“ tvrdí Miloš Gáfrik.

V rozhovore sa dočítate:

  • či by nebolo lepšie, ak by sa obe asociácie sprostredkovateľov spojili do jednej,
  • aký je cieľ Miloša Gáfrika na čele SASP,
  • prečo musí aj profesionál s dlhoročnou praxou každý rok študovať základy ako nováčik,
  • prečo SASP prišla s vlastným ocenením poisťovní,
  • prečo nie je jednoduché vyriešiť problém s nepoistenými vozidlami.

Pracujete ako advokát, ste právnikom v spoločnosti Respect Slovakia, zastávate funkciu člena výkonného výboru AFISP a nedávno ste sa stali prezidentom SASP. Dokážete všetky tieto funkcie vykonávať naplno?

Verím že áno. Mnohé funkcie a s tým spojené povinnosti sa prelínajú po odbornej aj po formálnej stránke. Mojou úlohou je zastupovať záujmy sprostredkovateľov poistenia, ako aj  hľadať prieniky s poisťovňami či klientmi. Tým, že vykonávam aj advokátsku profesiu, som zvyknutý poskytovať služby viacerým subjektom a zlaďovať jednotlivé úlohy. Synergický efekt tak určite prevláda, aj keď na prvý pohľad môžu tieto činnosti vyzerať ako opozitné.

Akej oblasti sa venujete ako advokát?

Vyše dvanásť rokov sa špecializujem na finančné sprostredkovanie, poisťovníctvo, finančné právo a náhradu škody. Aj profesijne sa teda venujem oblasti poistenia, pričom jednotlivé funkcie sa k môjmu zameraniu postupne „nabaľovali“.

Neprichádza ku konfliktom záujmov? Nesledujete ako advokát iný cieľ ako jedna alebo druhá asociácia?

Výkon advokácie má jasne definovaný konflikt záujmov. Rovnako tak aj zákon o finančnom sprostredkovaní a obe asociácie majú upravené postupy pri prípadnom konflikte záujmov. Ak by teda vznikali takéto situácie, sú stanovené jasné postupy, ktoré sa majú uplatniť, zatiaľ som sa ale v praxi s takouto situáciou nestretol. Naopak som sa stretol s výhodou vyplývajúcou z môjho súčasného postavenia. Ak sa na problémy viete pozrieť očami jedného i druhého partnera, oveľa ľahšie sa vám v praxi hľadá kompromis a riešenie, ktoré vyhovuje všetkým zúčastneným stranám.  

Respect je jedinou spoločnosťou, ktorá je členom AFISP ako aj SASP. Prečo je v oboch asociáciách?

Vyplynulo to zo snahy o dnes už spomínanú synergiu. Pri dosahovaní cieľov sa treba spájať a hľadať to, čo máte spoločné. Obe asociácie vníma spoločnosť Respect ako priestor, kde sa dajú presadzovať spoločné ciele a záujmy. Veľmi dôležitý je aj fakt, že SASP sa venuje najmä poisťovaniu a AFISP sa venuje aj iným sektorom finančného sprostredkovania. Záber AFISP je logicky širší, naopak SASP vie ísť pri poistení viac do hĺbky, pričom Respect mal záujem mať informácie a poznatky z oboch prostredí. Nepovažujem však tieto asociácie za konkurenčné, ale skôr za partnerské. Obe majú nejaký prienik, ale v niečom sú aj iné. Vedia sa dopĺňať a pozrieť sa na problém aj trochu z iných uhlov pohľadu, čo je pri hľadaní riešení ten najlepší predpoklad.

Najviac spolupracovníkov má ten, kto vytvorí najlepšie pracovné prostredie

Nebolo by lepšie, ak by sa obe asociácie spojili?

Už viackrát som zachytil tieto úvahy, ale nemyslím si že je to téma dňa. Asociácie historicky vznikli v rámci iného prostredia a nemyslím si, že by si konkurovali. Ani to, že fungujú vedľa seba, nie je podľa mňa neefektívne. Skôr mám pocit, že sa dokážu dopĺňať a vzájomne aj ťahať. Vždy je lepšie, keď sa na problém pozrú odborníci z viacerých uhlov či oblastí.

SASP má 33 členov AFISP 23. Napriek tomu je o AFISP oveľa viac počuť, keďže jeho predstavitelia častejšie navonok komunikujú. Chcete to zmeniť a vystupovať viac v médiách?

My našu asociáciu (SASP) vnímame v dvoch základných rovinách. Prvá je sledovanie legislatívy a komunikácia v rámci legislatívnych pripomienkových konaní. Tam sme s AFISP rovnocenní partneri a snažíme sa nastavovať legislatívu tak, aby plnila účel, ktorý štátne inštitúcie zamýšľajú, zároveň aby chránila klientov a tiež podporovala jednotlivé subjekty finančného trhu. Druhou rovinou je vzdelávanie či už odbornej ale aj laickej verejnosti. AFISP je možno viac mediálne viditeľný, máme však za to, že v odbornej debate sme viditeľní rovnako. Nie pri všetkých typoch rokovaní sú prítomné či nutné médiá.

Jednotliví sprostredkovatelia medzi sebou vedú boj o klienta ale aj o agentov. Vidno to aj na rokovaniach asociácií, alebo sa tam dokážu jednotlivé firmy zhodnúť?

Myslím si, že korektný boj o klientov či agentov je dobrá vec, pretože nám pomáha sa zlepšovať. Keď sa bojuje kvalitnými službami, vyhráva ten, kto ich má najlepšie. Ak súťažíte o spolupracovníkov, najviac ich má opäť ten, kto im vytvorí najlepšie pracovné prostredie. To posúva celý finančný trh dopredu. Prirodzená konkurencia je tak zdravá a posúva či už odbornú debatu, ale aj nastavenie bežných procesov. V asociáciách sa nevedú boje, obe fungujú tak, aby hľadali spoločné prieniky a zastupovali záujmy svojich členov a sprostredkovateľov.

Čo je vašim cieľom na čele SASP?

Naše prezídium sa pred pár týždňami výrazne obmenilo a témy si ešte hľadáme. Vedenie asociácie totiž nie je o prezidentovi, ale o celom prezídiu. Momentálne diskutujeme o budúcich aktivitách asociácie, pričom v marci by sme chceli predstaviť členom plány na najbližšie roky. Ja presadzujem určitú kontinuitu. V legislatíve i v bežnom živote sprostredkovateľa je podľa mňa dobré, keď sa pravidlá často nemenia. Agenti sa potom môžu venovať podstate svojej práce, ktorou je uzatváranie dobrých poistných zmlúv a poskytovaniu kvalitného poistného servisu či likvidácii poistných udalostí.

Čím viac externých zmien vzniká, o to menej času ostáva na venovanie sa klientom a ich poistným potrebám. Poistenie samo osobe je veľmi dynamické a stále v ňom prebiehajú nejaké zmeny. Nemám záujem realizovať výrazné experimenty, ale podporovať a udržiavať to, čo už funguje.

Agenti tu nie sú od toho, aby neustále študovali zákony

Ministerstvo financií by malo pripravovať novelu zákona o finančnom sprostredkovaní. Rokovali ste už s ministerstvom o tejto novele?

O tejto konkrétnej novele nie. Naposledy sme s ministerstvom riešili niektoré predbežné predstavy úprav zákona o povinnom zmluvnom poistení, zatiaľ bez definitívnych záverov. Bližšie informácie ohľadom finančného sprostredkovania a prípadnej zmeny zákona nám zatiaľ predstavené neboli, verím však, že s nami budú vopred odkonzultované, tak ako tomu bolo aj v minulosti.

Sú nejaké ustanovenia, ktoré by sa podľa vás mali v zákone o finančnom sprostredkovaní zmeniť?

Poznám desiatky až stovky agentov a ich cieľom nie je, aby boli ekonomickými či právnymi analytikmi. Sprostredkovatelia sú ľudia, ktorí rozumejú poisteniu a venujú sa mu. Zastávam dlhodobo konzervatívny názor, že keď sa zákony nemenia, ľudia sa s nimi naučia žiť a aj ich lepšie chápu a dodržiavajú. Nie som teda zástancom výrazných zmien. Vždy keď sa zákony menia, odkláňajú tieto zmeny energiu poistných agentov a manažmentov firiem od podstaty ich fungovania, ktorým je poskytovanie poistných služieb. Zmeny v zákone o finančnom sprostredkovaní, ktoré by som považoval za potrebné, mi momentálne nenapadajú.

Dnes môže robiť finančného agenta aj človek bez maturity. Neboli by ste za to, aby sa táto podmienka sprísnila?

Základné pravidlá v oblasti vzdelávania sú síce nastavené zákonom, realita je však výrazne iná. Zákon stanovuje základné požiadavky, ak ale chcete robiť finančné sprostredkovanie kvalitne, tak sa vzdelávate prakticky denne a nepretržite. Maklér tak venuje vzdelaniu desiatky hodín ročne. Uchopiť vzdelávanie na strane makléra  je celoživotnou úlohou, pričom najlepší makléri sú aj vďaka tomu úspešní. Nie je dobré do toho vstupovať na strane legislatívy. Prirovnám to k advokácii, kde tiež máte  advokátske skúšky, no ako advokát sa musíte následne neustále vzdelávať samostatne. Nie je to o odškrtnutí  či absolvovaní formálneho vzdelávania.

Je dostatočné aj povinné vzdelávanie, ktoré musia agenti absolvovať?

Je to európsky konsenzus. Nevidíme dôvod ísť nad niečo, na čom sme sa v európskom priestore zhodli. Opakujem, že makléri sa nevzdelávajú 15 hodín ročne, ale vzdelávajú sa desiatky hodín a prakticky denne. Poisťovníctvo totiž podlieha neustálym zmenám.

Šéf asociácie sprostredkovateľov v poisťovníctve Miloš Gáfrik: Boj o klientov a agentov posúva trh dopredu
Prezident Slovenskej asociácie sprostredkovateľov v poisťovníctve Miloš Gáfrik (Foto: SASP)

Vzdelávanie pre manažérov

Ale asi sa takto nevzdelávajú všetci.

Na Slovensku pôsobia tisícky finančných sprostredkovateľov a stojím si za tým, že drvivá väčšina je kvalitných a vzdelaných. Je to ako v akejkoľvek inej profesii. Všade, kde sa nachádzajú tisícky osôb, viete nájsť tých lepších i trochu horších, opakujem ale, že odborne nie sú finanční sprostredkovatelia nevzdelaní.

Nie je toto povinné vzdelávanie len formalitou? Aj človek s 20-ročnou praxou musí každý rok opakovať základy ako nováčik.

Keď sa prijímal tento model, za asociácie sme navrhovali trochu iný systém. Súčasný stav sa presadil ako kompromis medzi štátnymi inštitúciami i jednotlivými účastníkmi rokovaní. Myslím si, že prejsť si raz za rok všetky tézy a pozrieť sa, či nedošlo k drobným zmenám alebo odchýlkam, je rozumný kompromis. Pri súčasnom nastavení vzdelávania tak platí, že opakovanie je matka múdrosti.

Poskytuje aj SASP osobitné finančné vzdelávanie?

Nie, neposkytuje.

A chcete ho v budúcnosti ponúkať?

Momentálne ho neplánujeme poskytovať, pretože subjekty, ktoré ho ponúkajú, ho poskytujú kvalitne i našim členom. Zároveň si členovia môžu vybrať medzi viacerými poskytovateľmi. I osobne som vyskúšal už viaceré vzdelávania a považujem ich za dobre spracované.

Pripravujete iný typ vzdelávania?

Tesne pred pandémiou sme obnovili partnerstvo so Slovenskou asociáciou rizikového manažmentu, pričom sme chceli ponúknuť ucelené vzdelávanie pre manažérov v poisťovniach, vedúcich obchodníkov u sprostredkovateľov a odborných garantov. Táto myšlienka sa pre pandémiu nakoniec nezrealizovala a uvidíme, do akej miery sa ju podarí opätovne obnoviť.

Nové ocenenie pre poisťovne má zmysel

SASP v posledných dvoch rokoch oceňovala najlepšie poistné produkty. Chcete v tom pokračovať?

Určite v tom plánujeme pokračovať. Tu by som veľmi ocenil predchádzajúceho prezidenta asociácie Ondreja Faitha, ktorý bol motorom a hlavným tvorcom tohto ocenenia. Ocenenie SASP považujem za najkomplexnejšie hodnotenie poisťovní a ich produktov na Slovensku. Myslím si, že finanční agenti rozumejú poisteniu a procesom v poisťovniach najlepšie zo všetkých a ich hodnotenie je dôležité. Nastavenie ocenenia tiež odráža základné ekonomické ukazovatele poisťovní v danom roku. Veríme, že ocenenie si postupne získava priazeň poisťovní i širokej verejnosti.

Z dlhodobého hľadiska nie je dôležité, ktorá poisťovňa je prvá či druhá, ale aké sú dlhodobé trendy v jej hodnotení. Ak sa poisťovňa bude objavovať niekoľko rokov na popredných priečkach v našom hodnotení, znamená to, že podľa nás poskytuje kvalitnú službu, má dobrú likvidáciu a súvisiaci servis a zároveň dosiahla aj dobré ekonomické výsledky. Pre spotrebiteľa by naše ocenenie malo byť zárukou toho, že poisťovňa poskytuje kvalitné poistenie.

Nie je týchto rebríčkov a hodnotení už priveľa? Týždenník Trend vyhlasuje poisťovňu roka, produkty nielen poisťovní oceňuje Zlatá minca, najlepšie poisťovne vyhlasuje aj SIBAF. Má zmysel dávať ďalšie ocenenie?

Iným anketám chýba podľa môjho názoru komplexný pohľad na poisťovňu i ňou poskytované poistenie. Naše ocenenie prebieha v šiestich kategóriách a hodnotí päť parametrov, ktoré sa vzájomne doplňujú. Nehovorím, že iné ocenenia sú zlé, prišli sme však s iným konceptom oproti iným hodnoteniam. Hodnotíme niektoré ekonomické výsledky poisťovní, ale tiež ich fungovanie očami agentov.

 Zároveň si uvedomujeme, že sme na začiatku tohto procesu a vieme do budúcna naše podmienky zlepšovať či diskutovať o prípadných zmenách. Nebránime sa ani spolupráci s inými organizátormi ocenení, kde možno o desať rokov budú viaceré ocenenia spojené a SASP bude len jedným zo spoluorganizátorov. Mali sme ale pocit, že práve takéto hodnotenie tu chýba, dali sme ponuku iného pohľadu na hodnotenie poisťovní a ich produktov a uvidíme, čo prinesie budúcnosť.

SASP má na svojej internetovej stránke uvedené, že ponúka spoluprácu študentom pri vypracovaní diplomovej práce na tému Verejné obstarávanie poistenia na Slovensku. Koľko študentov už využilo túto možnosť?

Je to už starší oznam a momentálne tento projekt nie je realizovaný. Bol to projekt, ktorý mal určitý potenciál, nakoniec sa ale nerealizoval.

SASP je členom európskej asociácie sprostredkovateľov BIPAR. Čo vám toto členstvo prináša?

Členstvo nám prináša denný prístup k informáciám, čo sa v Európe v oblasti sprostredkovania poistenia deje, zároveň nám dáva možnosť byť súčasťou asociácie, ktorá zastupuje naše záujmy na európskej úrovni. Pri príprave slovenskej legislatívy sa tiež vždy snažíme, aby sa k nám európske právo prenieslo tak, aby sme v domácej legislatíve neprijímali niečo navyše, čo prináša len ďalšiu administratívu a nemá praktický význam pre klienta. Vďaka tomu, že poznáme európske právo, vieme aj s domácimi regulátormi či ministerstvom kvalifikovane diskutovať a viesť odbornú debatu o tom, čo prospieva trhu a čo je už za hranou.

Odchod poisťovní zo Slovenska nie je dobrým signálom

Spomínali ste kontinuitu a to, že je lepšie, ak sa veci stále nemenia. Nemal by štát aspoň ubrať sprostredkovateľom administratívu, aby mali menej papierovačiek?

Samozrejme by som si vedel predstaviť nejaké zjednodušenie, ale tiež chápem regulátora či ministerstvo, vážim si poznatky Národnej banky Slovenska z jej činnosti, vnímam problematiku ochrany spotrebiteľa. Dobrý finančný sprostredkovateľ sa musí vedieť vžiť do potrieb svojho klienta a s týmto videním ísť na poisťovňu. Myslím si, že ľudia pôsobiaci v sprostredkovaní poistenia rozumejú tomu, ako sú procesy dnes nastavené. Naozaj nie som zástancom častých zmien. Súčasné nastavenie má často vnútornú logiku a je dobré. Nám skôr ide o to, aby sa povinnosti často a radikálne nemenili. Aby neexistovala neistota, čo bude o pol roka.

V oblasti poisťovníctva sú nejaké zmeny, ktoré by ste privítali?

Vnímame určitý ústup poisťovní zo slovenského trhu za posledné obdobie. Keď sa z poisťovní, ktoré tu boli dlhodobo etablované, stávajú pobočky, je to určitý signál slovenskému poistnému prostrediu. Síce tieto procesy nevieme priamo ovplyvniť, boli by sme ale radšej, keby si štát vedel sadnúť s poisťovňami, diskutoval s nimi a vytváral im také podmienky, aby pre nich bolo atraktívne na Slovensku podnikať a vytvárať tu poistné produkty. Ideálny stav je, aby sa podmienky pre poisťovne nastavovali tak, aby k nám tieto skôr prichádzali ako odchádzali.

Znamená to pre sprostredkovateľov nejakú komplikáciu? Musíte s takýmito poisťovňami uzatvárať nové zmluvy?

Nie, v tomto smere sú poisťovne veľmi flexibilné. Ale je to nejaký trend a určitá zmena. Každá zmena môže byť pozitívna alebo negatívna, presun sídiel poisťovní do zahraničia však nepovažujeme z dlhodobého hľadiska za pozitívnu zmenu. Budem však veľmi rád, ak sa v tomto budem mýliť a tieto zmeny slovenskému poistnému prostrediu do budúcna skôr pomôžu.


Šéf asociácie sprostredkovateľov v poisťovníctve Miloš Gáfrik: Boj o klientov a agentov posúva trh dopredu

Miloš Gáfrik pracuje ako vedúci advokát v najväčšej slovenskej advokátskej kancelárii Soukeník – Štrpka. Zároveň je vedúcim právneho oddelenia v spoločnosti Respect Slovakia. Pôsobí aj v prezídiu AFISP a od decembra 2021 je prezidentom Slovenskej asociácie sprostredkovateľov v poisťovníctve.


Čo by pomohlo rozvoju poisťovníctva?

Ja verím tomu, že kontinuita.

Nemala by sa zrušiť ani daň z poistenia?

Niečo ako sprostredkovatelia ovplyvniť vieme a niečo nie. Mnohé veci majú sprostredkovatelia vo vlastných rukách. Každý sprostredkovateľ vie ovplyvniť kvalitu svojich služieb poskytovaných klientovi. Myslím, si, že každý človek, ktorý chce byť kvalitne poistený, by mal svoje poistenie konzultovať s finančným sprostredkovateľom. Som presvedčený o tom, že cez finančného sprostredkovateľa budete mať jednoducho kvalitnejšie uzatvorené poistenie ako bez neho. Samozrejme si poistenie viete uzatvoriť aj bez sprostredkovateľa, avšak desiatky hodín si musíte študovať a porovnávať poistenia, ak tomu chcete naozaj rozumieť.

Zároveň aj po takomto štúdiu nepoznáte reálnu prax. Na druhej strane tu máte sprostredkovateľa, ktorý sa poisteniu venuje denne, má v ňom prax i skúsenosti s tým, čo poistný trh ponúka. Na rozdiel od poistnej dane majú finanční sprostredkovatelia kvalitné sprostredkovanie poistenia vo vlastných rukách a na toto sa musíme sústrediť. Ak by som teraz povedal, že zrušme daň, určite by to pomohlo poisťovníctvu. Poisťovníctvu však rovnako pomôže aj to, ak budeme vedieť, že sa v najbližších rokoch táto daň nebude meniť, pretože napríklad uzatvárame pre klientov dlhodobé poistné kontrakty. Ak máme istotu v legislatívnom nastavení poistenia, vieme klientom vysvetliť výhody poistenia a práce sprostredkovateľa a nastaviť im kvalitné poistenie.

Vyplácanie nemajetkovej ujmy by sa odrazilo na cenách poistiek

Poisťovniam spôsobuje problémy nemajetková ujma pri smrteľných dopravných nehodách. Malo by sa toto upraviť zákonom?

Každá smrteľná dopravná nehoda je v prvom rade obrovská ľudská tragédia. Finanční agenti sú v týchto prípadoch prostredníctvom poistenia často v priamom kontakte s pozostalými. Súčasné nastavenie nemajetkovej ujmy a povinného zmluvného poistenie určite problém je. Súčasný stav nerobí dobre ani poisťovniam, ani klientom a najmä pozostalým. Je to určite téma, ktorá by sa mohla v rámci novely zákona o PZP uchopiť a lepšie nastaviť. Súčasné nastavenie je nešťastné a pozostalí sú žiaľ rukojemníkmi vzniknutého stavu. V súčasnosti prebiehajú desiatky súdnych konaní a to nikomu pri smrteľných dopravných nehodách neprospieva, pričom tieto konania často trvajú päť či desať rokov. Riešenie však treba hľadať v dialógu s poisťovňami, ktoré sa na vyplácaní škôd budú podieľať.

Ako sa to rieši v zahraničí?

Existujú viaceré prístupy a inštitúty podobné nemajetkovej ujme. Vo viacerých krajinách je to podobné ako na Slovensku, z nám dostupných informácií sú však aj krajiny, kde máte v zásade poisťovňami či praxou určenú paušalizovanú sumu, ktorú poisťovňa spravidla vypláca. Ak majú pozostalí pocit, že suma je neprimeraná, nasleduje súd. Na Slovensku je hlavný problém v tom, že poisťovne majú právny názor, že nemajetková ujma nie je súčasťou krytia PZP, takže pozostalí po usmrtenom nedostanú zo strany poisťovní vo vzťahu k nemajetkovej ujme nič. Pozostalí sa následne musia dlhé roky súdiť. Je potrebné, aby bola táto téma zo strany štátu uchopená v spolupráci s poisťovňami. Poisťovne sú tí, ktorí budú nemajetkovú ujmu potenciálne uhrádzať, pričom s tým spojené náklady musia byť premietnuté do výšky plateného poistného.

Poisťovne dávajú k PZP v posledných rokoch viaceré pripoistenia. Nemohli by dať jednoducho verejný prísľub, že odškodnia pozostalých po dopravnej nehode?

Ako už bolo povedené, súčasný stav nie je dobrý, pretože na jednej strane sú desiatky súdnych konaní vedené dlhé roky, na strane druhej sú poisťovne, ktoré by mali škody vo výške niekoľkých desiatok tisíc eur platiť z PZP. Keďže poisťovne tento nárok dlhodobo odmietajú, takéto škody nemajú zakalkulované vo výpočte poistného, ktoré spravidla stojí zopár stoviek eur ročne. Nastavenie PZP v podmienkach Slovenskej republiky vo vzťahu na nemajetkovú ujmu je aj legislatívna otázka, pričom sa musíme opýtať, či v blízkej budúcnosti sme pripravení na pravdepodobné výraznejšie zvýšenie poistného. Výraznejšie zvýšenie môže viesť zákonite k nárastu počtu nepoistených áut.

Správne nastavenie PZP vo vzťahu na nemajetkovú ujmu je teda komplexnejšia otázka, ako sa na prvý pohľad zdá. Slovensko má i teraz problémy s nepoistenými vozidlami, tento problém by sa mohol potenciálne prehĺbiť. Riešenie je tak potrebné hľadať v dialógu zákonodarcu, regulátora, poisťovní i zúčastnených subjektov. Do tejto diskusie naša asociácia rada prispeje svojimi praktickými skúsenosťami.

Nedali by sa nepoistené vozidlá vyriešiť jednoducho tým, že by každý majiteľ, ktorý nemá poistku, dostal automaticky pokutu?

Mám za to, že ani pri nepoistených vozidlách neexistuje rýchle a ľahké riešenie. Rozdáte pokuty, ale nepoistené autá budú stále chodiť na cestách. Ak tiež dáte pokutu niekomu, kto ju nezaplatí zo sociálnych či ekonomických dôvodov, bude takáto osoba desať rokov v exekúcii? Niekedy žiaľ neexistujú ľahké a rýchle riešenia, často pomôže skôr postupná evolúcia v riešení daného problému.

Prečítajte si ďalšie články na túto tému:

(Inzercia)