Po rokoch neustále znižovania úrokových sadzieb na hypotékach banky začali tieto úvery zdražovať. Kým ešte na začiatku roku väčšina bánk ponúkala hypotéky s úrokom hlboko pod jedným percentom, teraz sa sadzby vo väčšine finančných domov začínajú nad úrovňou 1,5 percenta. Dlhšie fixácie sa dokonca blížia k trom percentám. Poradca predstavenstva Slovenskej sporiteľne Juraj Barta v rozhovore pre Finsider, hovorí, že ak sa nestane nič mimoriadne, zvyšovanie sadzieb bude ešte pokračovať. Banky to podľa neho v minulosti so zlacňovaním hypoték prehnali. „Ja si úprimne myslím, že sadzby, za ktoré sa poskytovali úvery na slovenskom hypotekárnom trhu, boli za hranicou ekonomickej zmysluplnosti. Vidno to aj v porovnaní s tým, že priemerné sadzby na slovenskom trhu boli niekoľko kvartálov nižšie ako v Nemecku, pričom rizikový profil slovenských domácností asi nie je rovnaký ako tých nemeckých,“ vraví.

V rozhovore sa dozviete:

  • prečo si banky nepožičali dosť peňazí, keď boli lacnejšie,
  • či si po zdražovaní úverov budú musieť ľudia brať nižšie hypotéky,
  • aká je štandardná úroveň úrokových sadzieb,
  • či budú banky vďaka drahším hypotékam viac zarábať,
  • kedy Slovenská sporiteľňa mení pobočku na bezhotovostnú,
  • prečo banky zatiaľ nezvýšili úroky na vkladoch.

Prečo banky zvyšujú úroky z hypoték?

Rastie ceny peňazí na trhu, čiže rastú úrokové sadzby, za ktoré sa dajú získať peniaze na finančných trhoch. Zvyšujú sa preto, lebo sa očakáva, že podobne ako viaceré iné centrálne banky aj Európska centrálna banka (ECB) bude úrokové sadzby zvyšovať. A tieto očakávané zvýšenia má trh už v cenách zahrnuté.

Banky získavajú peniaze na hypotéky prostredníctvom krytých dlhopisov. Ešte vlani si takto dokázali požičať so záporným úrokom. Nestihli ste si požičať dosť peňazí v čase, keď boli lacné?

Získavanie peňazí sa riadi množstvom pravidiel – od regulatórnych až po základné ekonomické, podľa ktorých si požičiavate toľko peňazí, koľko potrebujete. Robíte si síce nejaké zásoby, aby ste neboli ovplyvnení dennými výkyvmi na trhu, ale nemôžete si robiť zásoby neobmedzene.

Znamená to, že si nemôžete požičať peniaze napríklad na tri roky dopredu?

Nemalo by to ekonomický zmysel. Bolo by to generovanie straty. Do istej miery si banky požičiavajú tak, aby to bolo najvýhodnejšie, ale má to isté obmedzenia, pre ktoré sa zásoby vyčerpávajú. Zároveň platí, že nie je udržateľné, ak by sme za tieto peniaze poskytovali hypotéky s nízkym úrokom, ak by sme namiesto nich mohli kúpiť štátne dlhopisy, ktoré nesú vyšší výnos.

Úroky rastú rýchlejšie, ako sme ešte nedávno čakali

Ak by ste nezvýšili úroky na hypotékach, bolo by pre vás lepšie kúpiť dlhopisy ako poskytovať hypotéky?

Veľmi zjednodušene to tak môžeme povedať. Zároveň už dnes by sme vedeli na medzibankovom trhu umiestniť peniaze za vyšší výnos, než aké boli sadzby na hypotekárnych úveroch pred pár mesiacmi.

Na hypotéke za 0,4 percenta nemôže banka ani teoreticky zarobiť, tvrdí Juraj Barta zo Slovenskej sporiteľne
Juraj Barta (Foto: Martina Brunovská)

Sú teraz sadzby už na takej úrovni, že na hypotékach neprerábate?

Je to veľmi na hrane. Ak sa situácia na trhu zásadne nezmení, nachádzame sa teraz v úvodných fázach a zvyšovanie úrokových sadzieb bude určite pokračovať.

Koncom februára ste hovorili, že o rok by sa sadzby mohli dostať nad dve percentá. Neblížime sa k tejto úrovni už teraz?

Vývoj na trhu je dynamickejší, než ako vyzeral ešte pred niekoľkými týždňami. Sadzby začali pomerne rýchlo rásť v druhej polovici januára a začiatkom februára. Po ruskej invázii na Ukrajinu sa to utlmilo, ale pomerne rýchlo sa vrátili do rastovej fázy. Ak sa nestane opäť niečo nepredvídané, rast bude ďalej pokračovať.

Kam by sa až úroky mohli dostať?

To je veľmi ťažké povedať. Vstupuje tam veľa neznámych. Situácia veľmi závisí od toho, či ECB bude naozaj reagovať na inflačnú situáciu v  eurozóne. Reagovať by mala, ona aj pomerne jasne hovorí, že bude. Otázne je, ako rýchlo.

Pravdepodobne však nezvýši úroky tak rapídne ako Česká národná banka (ČNB).

To v trhových očakávaniach nie je zahrnuté. Zažívali sme obdobie veľmi nízkych úrokových sadzieb. Na Slovensku s tým nemáme dlhú skúsenosť, lebo trh úverov pre domácnosti existuje v podstate 20 rokov. Keď sa na slovenskom začali poskytovať hypotéky, úroky sa pohybovali okolo 10 až 12 percent. Postupne úrokové sadzby klesali a po roku 2009 sme mali veľmi nízke eurové sadzby, až sa to dostalo veľmi blízko k nule. Keď sa pozrieme naspäť do histórie, v posledných 50 rokoch nebolo štandardné mať takéto nízke úroky.

Aká je podľa vás štandardná úroveň úrokových sadzieb?

Ak si zoberieme vývoj za niekoľko desaťročí, sadzby na vyspelých trhoch sa pohybovali okolo troch, piatich až siedmich percent. Ani to, čo dnes vidíme v Českej republike, kde ČNB zareagovala na inflačné tlaky veľmi razantne, zatiaľ nie je kriticky vysoká úroková sadzba. Je to sadzba, ktorá bývala pomerne bežná.

Na hypotéke za 0,4 percenta nemôže banka ani teoreticky zarobiť, tvrdí Juraj Barta zo Slovenskej sporiteľne
Juraj Barta (Foto: Martina Brunovská)

Banky musia podľa pravidiel Národnej banky Slovenska (NBS) testovať, či žiadateľ o úver bude môcť splácať hypotéku aj v prípade, ak úrok narastie o dva percentuálne body. Neukazuje to na to, že ani NBS nerátala s tým, že môže prísť k vyššiemu nárastu úrokov?

Testovanie o dva percentuálne body je pomerne prísne, ale testovať to na viac asi nemá zmysel. V prípade, že úrokové sadzby budú vyššie, bude to asi preto, lebo bude vysoká inflácia. A keď je vysoká inflácia, aj nominálne mzdy rastú. Z makroekonomického pohľadu testovať vyšší šok bez toho, aby sme brali do úvahy, že zároveň porastú ceny aj mzdy, asi nemá zmysel.

Inflácia tak dlžníkom pomôže.

Z makroekonomického pohľadu platí, že inflácia je pre dlžníkov dobrá. No súčasne platí, že keď rastú ceny energií a zvýšiť sa môžu mesačné splátky domácností za hypotéky a možno sa utlmuje hospodársky rast, tak mnohé domácnosti to nebudú vnímať ako rozprávku.

Ľudia dnes akceptujú aj cenu, ktorá by sa im ešte nedávno zdala vysoká

Neobávate sa, že vám po zvyšovaní úrokov narastie počet neplatičov?

Obdobie veľmi nízkych úrokových sadzieb mohlo prísť aj preto, lebo riziko nesplácania hypotekárnych úverov bolo veľmi nízke, čo súvisí s celkovou ekonomickou konvergenciou, keď rástli nominálne mzdy ako aj ceny nehnuteľností a veľmi málo hypotekárnych dlžníkov sa dostávalo do situácie, keď neboli schopní nijakým spôsobom svoju hypotéku splácať ani po odložení splátok ani po pomoci zo strany bánk. Keď sa vraciame do štandardného režimu v úrokových sadzbách, existuje predpoklad, že dlžníkov, ktorí sa dostanú do problémov so splácaním, bude viac, než koľko ich bolo v predchádzajúcich desiatich rokoch.

Bankám v posledných rokoch pre nízke úroky klesali čisté úrokové výnosy. Očakávate, že teraz by mohli narásť?

Keďže základné úrokové sadzby boli až záporné, no banky za vklady neúčtovali záporné úroky, čisté úrokové výnosy by po náraste sadzieb mohli narásť. Aby banky udržali ziskovosť, museli v posledných rokoch pracovať s oveľa väčšími objemami či už úverov alebo depozít. Predpoklad je, že by sa to malo zlepšiť.

Požičiavajú si ľudia pre rastúce úroky menej peňazí?

Zatiaľ nie. Napríklad v Českej republike sa začali zvyšovať úrokové sadzby približne pred rokom. Nevedelo sa vtedy ešte, kde to skončí. Až donedávna tam dosahovali mesačné objemy hypotekárnych úverov rekordné úrovne. A skončilo to až teraz. Približne rok trvala fáza, keď ľudia považovali úroky za dostatočne výhodné a chceli si požičať čo najskôr, aj keď už boli vyššie ako predtým. Predpokladám, že aj u nás to bude podobné. Napriek tomu, že sadzby budú rásť, aj dopyt po hypotékach sa bude udržiavať vysoko.

Čakajú ľudia, že úroky pôjdu ešte vyššie a chcú si preto požičať čím skôr?

Áno. Z tohto pohľadu je to racionálne správanie. Radšej akceptujú  cenu, ktorá by sa im ešte pred pol rokom zdala vysoká, s tým, že očakávajú, že o pol roka to bude ešte úplne inde.

Na hypotéke za 0,4 percenta nemôže banka ani teoreticky zarobiť, tvrdí Juraj Barta zo Slovenskej sporiteľne
Juraj Barta (Foto: Martina Brunovská)

Budú vyššie úroky znamenať aj to, že menej ľudí dostane hypotéku alebo si budú musieť požičať menej peňazí?

Zatiaľ to nie je rozhodujúci faktor. Máme reguláciu, ktorá obmedzuje celkovú výšku zadlženia aj pomer mesačnej splátky k príjmu. Ľudí brzdí skôr pravidlo, ktoré určuje, koľko si môžu celkovo požičať podľa výšky ich príjmu. Ak sadzby porastú ešte viac, môžeme častejšie narážať aj na maximálnu výšku splátky.

O akú viazanosť majú ľudia v súčasnosti najväčší záujem?

Stále je to päťročná fixácia, kde je dobre vyvážená cena voči istote, aj keď kratšie fixácie majú nižšiu sadzbu. V uplynulých mesiacoch sme zaznamenali záujem aj o dlhšie fixácie na 10 a 15 rokov, ale keďže tam sadzba narástla výraznejšie, tak sa tento záujem utlmuje.

Očakávajú ľudia, že o päť rokov im vzrastú mzdy a vyššia splátka už pre nich nebude predstavovať  takú záťaž?

Je ťažké povedať, čo je najracionálnejšie rozhodnutie, keďže nikto nevie, čo bude o päť rokov. Ale keď je rozdiel medzi 15-ročnou a 5-ročnou fixáciou okolo jedného percenta, aj rozdiel v splátke je vysoký. Ak máme vyššiu úrokovú sadzbu, tak väčšia časť splátky ide na úroky a menšia časť na znižovanie istiny. To znamená, že pre klienta môže byť racionálne, ak si zoberie päťročný fix, výraznejšie zníži istinu v prvých rokoch splácania a  po piatich rokoch bude mať viacero možností, aj keby sadzba bola vyššia, ako je dnes.

Nízke sadzby boli dlhodobo neudržateľné

Neprehnali banky v minulosti hypotekárny súboj, keď pre klesajúce úroky zarábali čoraz menej?

Ja si úprimne myslím, že sadzby, za ktoré sa poskytovali úvery na slovenskom hypotekárnom trhu, boli za hranicou ekonomickej zmysluplnosti. Vidno to aj v porovnaní s tým, že priemerné sadzby na slovenskom trhu boli niekoľko kvartálov nižšie ako v Nemecku, pričom rizikový profil slovenských domácností asi nie je rovnaký ako tých nemeckých. Aj z tohto vidno, že sa konkurenčný boj sústredil na hypotekárny trh. Klienti z toho samozrejme profitovali, ale dlhodobo to nebolo udržateľné.

Posledný rok a pol sa viaceré banky prestali zapájať do hypotekárneho súboja a nereagovali na nízke sadzby konkurencie. Uvedomili si, že nemá pre nich zmysel donekonečna znižovať úroky?

To je veľmi jednoduchá matematika. Ak máte napríklad úrokovú sadzbu 0,4 percenta na tri roky a za úver, ktorý k vám prinesie finančný sprostredkovateľ, mu zaplatíte províziu dve percentá z objemu úveru, tak teoreticky nezarobíte ani na tú províziu. Banka, ktorá postupuje takto, páli kapitál. Jej vlastníkovi sa tak znižuje hodnota. To je presne to, čo som hovoril, že je za hranicou ekonomickej zmysluplnosti. Možno niektorému vlastníkovi prekáža menej, že takto prichádza o kapitál, ale banky, ktoré sú vlastnené medzinárodnými bankovými skupinami, by s týmto mali problém.

Prečo niektoré banky ponúkali takto nízke úroky, keď to nedáva ekonomický zmysel?

Nechcem vysvetľovať motiváciu iných bánk, ale pre niektorých je silný argument v schopnosti získať klientov, ktorí majú pre banku ekonomickú hodnotu. Ale tá je veľmi teoretická a vracia sa relatívne v dlhom čase.

Banka zláka klienta na nízky úrok a následne mu ponúkne ďalšie produkty, na ktorých zarobí?

Predpokladám, že áno. Nejaký zmysel to musí mať, ale priamo ten produkt, ktorý sa ponúka za týchto podmienok, neprinesie zisk ani z dlhodobého pohľadu.

Na hypotéke za 0,4 percenta nemôže banka ani teoreticky zarobiť, tvrdí Juraj Barta zo Slovenskej sporiteľne
Juraj Barta (Foto: Martina Brunovská)

Slovenskej sporiteľni vlani podobne ako celému trhu klesli čisté úrokové výnosy, ale výrazne jej narástli čisté príjmy z poplatkov a provízií. Vďaka čomu prišlo k tomuto nárastu?

My sa už niekoľko rokov snažíme sústrediť na komplexné finančné poradenstvo pre našich klientov. Nechceme byť banka, ktorá sa zameriava na zopár produktov, ale naozaj ponúka klientom riešenie ich finančnej situácie komplexne aj z dlhodobého pohľadu. A ponúka to nielen prémiovým klientom, ale naozaj všetkým. To v preklade znamená, že oveľa viac klientov si siahne na poistné alebo investičné produkty, ktoré im zlepšujú ich finančnú situáciu a zároveň nám prinášajú nové trhy, na ktorých sme dovtedy nepôsobili. To, že viac klientov u nás investovalo a uzatvorilo si poistné produkty, sa odrazilo na vyššom výnose z poplatkov. Zároveň sme urobili vnútorné úpravy, poskytujeme platobné karty už len od jednej platobnej schémy, vďaka čomu sa nám podarilo vyrokovať výhodnejšie podmienky. Nižšie náklady sa následne prejavia vo vyššom poplatkovom výnose od kartových spoločností.

Predaj poistiek a investícií prebieha predovšetkým v pobočkách?

Predaj poistiek prebieha hlavne v pobočkách , ale pri investíciách  sa nám veľmi výrazne darí aj v digitálnych kanáloch, hlavne čo sa týka pravidelných investícií.

Neprejaví sa na predaji týchto produktov to, že v poslednom období výrazne znižujete počet pobočiek?

Znižovanie počtu pobočiek je celosvetový trend, ktorý sa prejavuje na každom trhu. My to robíme tak, že umožňujeme našim klientom, aby si oveľa viac vecí ako v minulosti zariadili sami bez toho, aby museli ísť do pobočky. Dnes už môžu aj vklady hotovosti robiť samoobslužne bez toho, aby navštevovali pobočku. Odbúravame preto tieto činnosti z pobočiek. Naopak oveľa viac času a oveľa viac ľudí v pobočkách sa venuje poradenstvu. Neprebieha to tak, že popri tom, ako si idete vložiť peniaze, vám chcú niečo predať, ale prostredníctvom dohodnutých schôdzok, na ktoré sa poradca pripraví, sa komplexne rieši finančná situácia klienta. Paradoxne tak napriek nižšiemu počtu pobočiek máme oveľa viac priestoru venovať sa poradenstvu pre klientov.

Digitálna hypotéka by mohla prísť do dvoch rokov

Majú zamestnanci pobočiek viac času venovať sa poradenstvu aj vďaka tomu, že pri každej zmene cenníka sa poplatky upravujú tak, aby bolo nevýhodnejšie chodiť do pobočky vybavovať tie veci, ktoré si vie klient urobiť cez internet alebo bankomat?

Osvedčená schéma je, že príde novinka, ktorú si niektorí ľudia vyskúšajú a niektorí si na ňu zvyknú. Postupne si na ňu zvyká čoraz viac ľudí. Potom je tu nejaká skupina, ktorú k tomu treba nejako posunúť. A potom sa zistí, že službu prostredníctvom starého kanála využíva tak málo ľudí, že ju už nemusíme poskytovať. Prichádza záverečná fáza a niektoré služby v pobočke prestávame poskytovať práve preto, aby sme sa mohli venovať poradenstvu. Usilujeme sa to budovať tak, aby jednotlivé kanály fungovali v symbióze. Aby nebola skupina klientov, ktorí sú viac digitálni a skupina klientov, ktorí zostávajú v pobočke. Chceme, aby sa oba kanály dopĺňali a aby sme v pobočke poskytovali vyššiu pridanú hodnotu –  poradenstvo skúseného bankára, ktorý pozná produkty a vie klientovi poradiť.

Koľko máte v súčasnosti bezhotovostných pobočiek?

Bezhotovostných pobočiek je okolo 20 percent a ich počet bude ešte rásť.

Na aké číslo sa chcete dostať?

Nemáme na to stanovené nejaké ciele. Funguje to tak, že ak v pobočke klesne počet klientov, ktorí do nej chodia kvôli hotovostným operáciám pod nejakú hranicu a je tam vkladomat, ktorý začne byť využívaný a povedzme 70 percent vkladov sa už odohráva vo vkladomate, tak pristúpime k tomu, že pokladňu v pobočke zrušíme. Vždy dbáme na to, aby klienti, ktorí potrebujú alternatívu, ju mali nejakým spôsobom dostupnú. To znamená, že ak sú v meste dve pobočky, jedna je poradenská a druhá nie. Aj keď každá zmena na úvod vyvolá vlnu nespokojnosti, veľmi rýchlo sa to otočí a spokojnosť klientov v poradenských pobočkách je vyššia než bola predtým.

Ak je v meste len jedna pobočka, tak by mala aj naďalej pracovať s hotovosťou?

Nedá sa povedať takéto univerzálne pravidlo. Platí to, že sa veľmi pozeráme na to, čo klienti v pobočke robia, pre aké produkty a služby tam chodia. Pracujeme s tým, aby sme im vysvetlili, že keď si prídu aktivovať kartu, tak to môžu urobiť cez Georgea a nemusia chodiť do pobočky. Nejaký čas to trvá, ale myslím si, že je to výhodnejšie pre všetky strany. Takže nakoniec sa to presadí. A keď v konkrétnej pobočke klesne počet takýchto operácií na veľmi nízku hodnotu, potom sa z nej môže stať poradenská pobočka.

Na hypotéke za 0,4 percenta nemôže banka ani teoreticky zarobiť, tvrdí Juraj Barta zo Slovenskej sporiteľne
Juraj Barta (Foto: Martina Brunovská)

Banky veľa služieb už zdigitalizovali, ale pri hypotékach stále treba chodiť do pobočky. Kedy bude plne digitálna hypotéka?

Verím, že do dvoch rokov. Ale povedzme si, čo je plne digitálna, keďže máme aj isté obmedzenia. Napríklad záložná zmluva musí existovať v papierovej podobe. Ostatné dokumenty, ktoré k hypotéke potrebujeme, budeme postupne digitalizovať. Už dnes je možné o hypotéku nielen požiadať, ale aj si ju dojednať bez návštevy pobočky. Zostáva tam len posledný krok, a tým je, že záložnú zmluvu treba podpísať v pobočke.

Rokujete so štátom, aby sa to zmenilo?

Vždy to býva na dlhé lakte. Existuje zaručený elektronický podpis, ktorý skoro nikto nepoužíva. Je to natoľko okrajovo využívaná možnosť, že sa nám neoplatí vybudovať na to kapacitu.

Na rozdiel od hypoték ste na vkladoch úroky zatiaľ nezvyšovali. Plánujete ich zvýšiť?

Závisí to od vývoja trhovej situácie. Ak sadzby na trhu budú ďalej rásť, aj úroky na vkladoch pôjdu hore. Napríklad v Českej republike je základná sadzba ČNB päť percent, hypotéky sú medzi šiestimi až siedmimi percentami a sporiace vklady sú približne na dvoch percentách. Rozdiel medzi najnižším úrokom na úveroch, ktoré sa dajú získať a sporiacim vkladom prestavuje tri-štyri percentá. To je normálna úroveň.

Ak vychádzame z českej situácie, tak na Slovensku úroky z vkladov tak skoro neporastú.

Nechcem robiť prognózy, ale predpoklad je, že nie sme na konci procesu zvyšovania úrokových sadzieb. Myslím, že sadzby na hypotékach v horizonte najbližšieho roka porastú ešte v niekoľkých krokoch a dostaneme sa asi aj do času, keď bude priestor aj na zvýšenie úrokov pri vkladoch. Nemyslím si, že vzrastú úroky na bežných účtoch, ktoré aj pred obdobím nízkych sadzieb boli okolo nuly, ale budú asi rásť úroky na sporiacich účtoch a opäť sa vrátime k termínovaným vkladom, ktoré  dnes v podstate neexistujú.


Juraj Barta pôsobí v Slovenskej sporiteľni už 18 rokov. Mal na starosti analýzy trhu, bol hlavným ekonómom banky a neskôr šéfoval marketingu. V posledných rokoch zodpovedal za vývoj elektronických kanálov a digitálny predaj. V Slovenskej sporiteľni riadil aj kľúčové projekty digitalizácie vrátane Georga a novej webovej stránky. Vo februári 2022 ho nominačný výbor dozornej rady Slovenskej sporiteľne schválil za nového člena predstavenstva. Jeho menovanie musí ešte odobriť Európska centrálna banka.

(Inzercia)