V parlamente je návrh na zvýšenie odvodu z podnikania v regulovaných odvetviach. Predložil ho poslanec za Oľano Milan Vetrák, no podľa zistenia denník SME ide v skutočnosti o návrh ministra financií Igora Matoviča, ktorý mal odobriť aj premiér Eduard Heger.
Novela zákona, ktorá je na programe aktuálnej schôdze Národnej rady SR, prináša dve dôležité zmeny. Tou prvou je výrazné zvýšenie odvodu a druhou rozšírenie odvodu na viacero subjektov. M. Vetrák navrhuje, aby po novom platili odvod napríklad všetky subjekty, na ktoré dohliada Národná banka Slovenska s výnimkou bánk. Patria tam napríklad sprostredkovatelia, lízingové spoločnosti či obchodníci s cennými papiermi. Tieto subjekty už skôr vyjadrili svoj nesúhlas s tým, že by mali platiť špeciálny odvod.
Zo subjektov na finančnom trhu zmena odvodu zasiahne pravdepodobne najviac poisťovne. Tie síce už teraz platia špeciálny odvod, no po novom by mali platiť výrazne viac. Kým v súčasnosti musia posielať štátu 0,363 percenta zo svojho zisku pred zdanením, po novom to bude jedno percento. Nejde o ročnú platbu ale o mesačnú. Ak by poslanci schválili navrhované zmeny, znamená to, že poisťovne ako aj ostatné dotknuté subjekty, by museli štátu na špeciálnom odvode platiť každý rok 12 percent zo svojho zisku.
V porovnaní so súčasnosťou by tak poisťovne štátu po zvýšení odvodu za rok odviedli 2,75-násobne vyššiu sumu. Celkovo by na špeciálnom odvode zaplatili asi 20 miliónov eur.
Poisťovne platia viacero odvodov i daň z poistenia
Špeciálny odvod z podnikania v regulovaných odvetviach pritom nie je jediným poplatkov, ktorý musia poisťovne na rozdiel od väčšiny iných podnikateľov platiť. Z poistného v neživotnom poistení si štát berie 8-percentnú daň. Jej prostredníctvom vlani poisťovne štátu poslali 64 miliónov eur. A z prijatého poistného z povinného zmluvného poistenia musia takisto platiť osem percent na účet ministerstva vnútra. Vlani podľa poisťovní celkové daňovo-odvodové zaťaženie tohto sektora na Slovensku dosahovalo 47 percent.
Vyšší špeciálny odvod sa môže premietnuť do zdražovania služieb poisťovní. Ich majitelia podnikajú na Slovensku pre to, aby dosahovali zisk. Rovnako ako všetci ostatní podnikatelia. Ak im štát dá platiť niečo navyše, budú to musieť rovnako ako ostatné zvýšené náklady premietnuť do cien svojich služieb.
V budúcom roku pritom hrozí zdražovanie poistiek aj bez toho, aby poisťovne platili zvýšený odvod. Podobne ako všetci ostatní podnikatelia či domácnosti sa aj poisťovne musia vysporiadať s vysokou infláciou. Okrem toho, že sa im zvyšujú náklady na prevádzku a budú musieť zamestnancom platiť vyššie mzdy, pre infláciu porastú aj poistné plnenia. Za svoje služby si viac peňazí pýtajú servisy, drahšie sú aj náhradné diely na automobily. Poisťovne tak musia v prípade nehôd platiť za škody viac peňazí. Všetky zvýšené náklady sa budú logicky snažiť premietnuť aj do cien poistiek.
Drahšie poistné môže odradiť niektorých klientov od toho, aby si ďalej platili poistnú ochranu. Domácnosti i firmy budú totiž pre rastúce ceny hľadať úspory. A zrušiť poistku môže predstavovať jednoduché riešenie, ktoré sa okamžite prejaví na poklese aktuálnych výdavkov, hoci z dlhodobého hľadiska sa môže takýto krok vypomstiť. Už dnes platí, že pri porovnaní s vyspelými krajinami Slovensko zaostáva v miere poistenia. Štát by sa mal preto snažiť, aby čo najviac ľudí bolo chránených poistkou. No zvýšenie odvodu môže mať spôsobiť pravý opak. Vláda je potom napríklad v prípade záplav nútená odškodňovať ľudí, pretože mnoho poškodených domov nemá uzatvorené poistenie nehnuteľnosti.
Špeciálny odvod môže mať vplyv na solventnosť
Vyšší odvod môže zapríčiniť aj problémy s plnením kapitálových požiadaviek v zmysle smernice Solventnosť II. Každé zvyšovanie daňovo-odvodového zaťaženia totiž poisťovniam komplikuje plnenie nastavených kritérií. Kapitálová požiadavka na solventnosť vyjadruje, aké zdroje musí mať poisťovňa k dispozícii pre prípad problémov. Medzi tieto zdroje sa nepočíta len hotovosť, ale napríklad aj očakávané budúce príjmy. Národná banka Slovenska v minulosti niektoré poisťovne kritizovala, že sa pri výpočte solventnosti príliš spoliehajú na budúce príjmy, keďže očakávané peniaze od klientov nemusia v skutočnosti na účet poisťovní prísť. A vyšší špeciálny odvod bude mať za následok, že aj keď tieto peniaze prídu, poisťovniam z nich zostane menšia časť ako v súčasnosti.
Zvyšovanie daňovo-odvodového zaťaženia poisťovní povedie aj k tomu, že poisťovne sa budú snažiť hľadať úspory. Jednou z ciest, ako ušetriť a zároveň zvýšiť svoju solventnosť, môže byť zmena sídla mimo Slovenska. K tomuto kroku sa už odhodlalo viacero poisťovní. V minulom roku slovenské licencie vrátili Generali a Uniqa. Obe spoločnosti v súčasnosti pôsobia na Slovensku ako pobočky českých poisťovní.
Poisťovňa takýmto krokom môže docieliť zníženie nákladov, keďže jej stačí jedno vedenie a zároveň niektoré oddelenia nemusí prevádzkovať samostatne v každej krajine. Zároveň poisťovne takýmto spôsobom dokážu rozkladať riziko. Ak majú vyšší počet klientov vo viacerých krajinách, celkové riziko je nižšie, ako keď sa riziko počíta samostatne pre každú krajinu. Vďaka tomu poisťovňa dokáže splniť ľahšie aj kapitálovú požiadavku na solventnosť.
Národná banka Slovenska pritom už odchod poisťovní zo Slovenska kritizovala. Ak poisťovňa na našom trhu pôsobí len ako pobočka z iného členského štátu, NBS nad ňou vykonáva dohľad len v obmedzenej miere. Centrálna banka nad takýmito poisťovňami vykonáva totiž len nefinančný dohľad, keďže kontroluje len predávané produkty a likvidáciu poistných udalostí.
Prečítajte si ďalšie články na túto tému:
