Podľa údajov Národnej banky Slovenska (NBS) sa solventnosť jednotlivých poisťovní pohybovala od 131 do 292 percent. Aj keď to vyzerá, že všetky poisťovne sú bezpečne nad stopercentnou úrovňou, centrálna banka v Správe o stave a vývoji finančného trhu za 1. polrok 2020 avizuje problém. “Podiel očakávaných ziskov z budúceho poistného (tzv. EPIFP) vzrástol počas prvého polroka 2019 zo 49 percent na 59 percent. V prípade preradenia EPIFP do Tier 3, kam svojou povahou náležia, by sektorový ukazovateľ SCR dosahoval iba 88 percent,” uviedla NBS.

V takomto prípade by päť poisťovní nespĺňalo regulatórne požiadavky a ich ukazovateľ solventnosti by klesol pod sto percent. Vtedy by už musela zakročiť NBS. Podľa centrálnej banky by niektoré z poisťovní regulatórne minimum napĺňali len asi na 30 až 40 percent.

Prečo je to problém?

Kapitálová požiadavka na solventnosť vyjadruje, aké zdroje má poisťovňa k dispozícii pre prípad problémov. Vzorec na výpočet kapitálovej požiadavky ráta s pravdepodobnosťou 0,5 percenta, že v danom roku príde k zlyhaniu poisťovne alebo zaisťovne. Ak poisťovne majú viac zdrojov, je ich solventnosť vyššia ako sto percent. V prípade, že by mali menej prostriedkov, klesla by pod sto percent.

Tento ukazovateľ nie je len číslo v účtovníctve, ale ide o dôležitý údaj aj pre klientov. Ak má poisťovňa vyššiu solventnosť, znamená to, že je lepšie zabezpečená pre prípad možných problémov.

Lenže do vzorca na výpočet solventnosti vstupujú aj očakávané budúce príjmy. A keďže čoraz viac poisťovní sa spolieha na tieto očakávané príjmy, predstavuje to problém. Očakávania poisťovní sa totiž nemusia naplniť. Jednoducho povedané čoraz viac poisťovní namiesto toho, aby držali hotovosť či iné aktíva, ktoré vedia v prípade problémov použiť, kalkulujú s tým, že dostanú v budúcnosti peniaze od svojich klientov.

Počas súčasnej krízy sa môže ukázať, či poisťovne majú dostatočný kapitál. “Dostatočná kapitálová primeranosť sektora dosahovaná v rokoch pred vypuknutím koronakrízy je dôležitým predpokladom na zvládnutie neočakávaných strát,” uviedla NBS v májovej Správe o finančnej stabilite.

Tvrdé sankcie za nízku solventnosť

O tom, aká dôležitá je solventnosť pre poisťovne, svedčia aj sankcie, ktoré im môže NBS uložiť, ak neplnia regulatórne požiadavky. V prípade, že by kapitálová požiadavka na solventnosť poisťovne klesla pod sto percent, do hry vstupuje centrálna banka. Tá bude najprv od poisťovne požadovať ozdravný plán. Ak to nepomôže, centrálna banka jej môže prikázať uskutočniť nevyhnutné opatrenia. V prípade, že sa situácia bude ďalej zhoršovať, môže NBS poisťovni zakázať voľne nakladať s aktívami.

Výrazne tvrdšie sankcie prichádzajú vo chvíli, keď poisťovňa prestane plniť minimálnu kapitálovú požiadavku na solventnosť. Tá je na úrovni jednej tretiny kapitálovej požiadavky na solventnosť. V prípade neživotného poistenie to pritom musí byť aspoň 2,5 milióna eur a pri životnom poistení 3,7 milióna.

Ak poisťovňa neplní minimálnu kapitálovú požiadavku na solventnosť, centrálna banka jej môže zakázať uzatvárať nové zmluvy. V prípade, že poisťovňa nesplní ozdravný plán, NBS na ňu môže uvaliť nútenú správu. V najhoršom scenári hrozí poisťovni až odobratie povolenia na vykonávanie činnosti.